Podnebie a situácia v zásobovaní
Koronavírus a svetové konflikty zvyšujú ceny potravín. V posledných rokoch sa zvýšil výskyt extrémnych poveternostných podmienok, poľnohospodárstvo je sužované intenzívnymi horúčavami, povodňami atď. Čo sa ale mení? Aký vplyv má klíma na naše výnosy? A čo by sa muselo zmeniť, aby nedošlo k situácii, ktorá by výrazne obmedzila dodávky základných potravín? Časopis terraHORSCH o tejto téme hovoril s Michaelom Horschom a Frankom Wechsungom.
terraHORSCH: Pán Wechsung, v Postupimskom inštitúte pre výskum klimatických vplyvov (PIK) pracujete od jeho založenia. Ako sa pozeráte na klimatické zmeny posledných rokov?
Frank Wechsung: Keď sa zaoberáme klimatickými zmenami a klimatickými vplyvmi, máme väčšinou na mysli dlhodobé zmeny, ku ktorým priebežne dochádza. To je to, čo sa – okrem počasia – rozumie pod pojmom klíma. Ide o dlhodobé, stabilné trendy, ktoré idú ruka v ruke s výkyvmi, ktoré sa prejavujú aj v extrémoch. To, čo sa stalo za posledné štyri roky, prekvapilo aj nás. Tri suché roky za sebou sme v Nemecku nečakali. V tomto ohľade ide o zvláštny problém, pretože sa v ňom pravdepodobne skrývajú javy, ktoré možno z klimatických modelov vyčítať len s veľkou dávkou fantázie. To, čo sa tu v strednej Európe skutočne stalo, bolo pre nás prekvapivé, a to tak z hľadiska prejavov, ako aj z hľadiska konkrétnej podoby. S tým sa teraz musíme vysporiadať.
To, čo nám sťažuje život, nie je primárne tento fyzikálny jav, ale zmena cirkulácie v atmosfére. Pretože sa teplotné gradienty menia, napríklad medzi polárnymi oblasťami a strednými oblasťami alebo strednými oblasťami a trópmi, máme čo do činenia so zmenou cirkulačných systémov. Západné vetry, ktoré obvykle prinášajú do našich oblastí pomerne spoľahlivý dážď, zrazu cirkulujú inak. Pokiaľ sa nad Nemeckom nachádza stabilný systém vysokého tlaku vzduchu, bude sa na dlhšiu dobu tlačiť na sever. To je umocnené tým, že teplotný gradient medzi Arktídou a subtrópmi slabne. Toto oslabenie teplotného gradientu a ďalších gradientov aj medzi pevninou a vodou by mohlo viesť k tomu, že sa zvýrazní trvalý charakter počasia, ako sa doteraz uvádza. To pre nás predstavuje problém a mohol by byť relevantný aj pre iné regióny sveta.
terraHORSCH: Pán Horsch, zaznamenávate ako výrobca poľnohospodárskych strojov aj nárast problémov medzi poľnohospodármi v dôsledku klimatických zmien?
Michael Horsch: Rozhodne áno. Veľa cestujem po poľnohospodárskych oblastiach sveta vrátane Brazílie, USA, východnej Európy, Austrálie atď. Miestni poľnohospodári mi často hovoria, že už nemajú výnosy tak ako predtým. Je mnoho správ o veľkých horúčavách, dlhých suchách alebo silných dažďoch, ktoré vždy znižujú výnosy a majú veľmi negatívny vplyv. Robím to už viac ako tridsať rokov a v posledných desiatich rokoch si tieto udalosti všímam stále častejšie. Stále častejšie sa s tým stretávame aj u nás v Európe. Častejšie sa objavujú obdobia sucha alebo chladu, silných dažďov, horúčav alebo je niekedy dlho zamračené – to bol prípad vlaňajšieho júna a júla. Keď bolo dlho zamračené, chýbala aj fotosyntéza. Spočiatku sme si mysleli, že dosiahneme špičkové výnosy, pretože v celej Európe bol dostatok zrážok, ale nakoniec bola úroda podpriemerná. Vojna na Ukrajine tiež len zhoršuje problém celosvetového nedostatku obilia, ale nie je jeho jedinou príčinou. K tomu sa pridáva rezistencia spôsobená pesticídmi, ktorá tiež neumožňuje ďalšie zvyšovanie výnosov. Iba v prípade kukurice a sóje došlo k pokroku v šľachtení.
Moje subjektívne vysvetlenie znie: zmena klímy je nielen fakt, ale z hľadiska nedostatku základných potravín postupuje rýchlejšie, než sa predpokladalo. Nie je to tak, že by v minulosti vlny horúčav alebo sucha neboli. Ide len o to, že kumulácie prichádzajú rýchlejšie po sebe a sú aj extrémnejšie. Nie som odborník na počasie, vyjadrujem len pocit vychádzajúci z toho, čo som videl na ornej pôde vo svete za posledných 10 rokov.
terraHORSCH: Môžete to potvrdiť, pán Wechsung? Pribúda týchto extrémnych poveternostných podmienok rýchlejšie, než sa očakávalo?
Frank Wechsung: Týmito častými extrémami sa zaoberá niekoľko kolegov z PIK. Osobitnú úlohu zohráva už spomínaná vzrastajúca zotrvačnosť poveternostných podmienok. V roku 2010 bola v Rusku extrémna vlna horúčav. Oblasť vysokého tlaku vzduchu sa tu udržala veľmi dlho a bránila pohybu zrážkových oblastí, čo viedlo k rozsiahlym lesným požiarom spôsobených horúčavou a suchom. V Pakistane naopak neprestalo pršať a došlo k záplavám. Tu sa pri zemi udržiavala oblasť nízkeho tlaku vzduchu. Možno predpokladať, že v niektorých regiónoch sveta vrátane nášho existuje tendencia k rastúcemu pretrvávaniu vzorcov počasia. To neznamená, že bude nutne suchšie alebo vlhšie, ale že akonáhle sa raz vytvorí situácia vysokého tlaku, zostane v nej veľmi dlho. Toho sme boli svedkami v posledných troch rokoch a to isté platí aj pre poveternostné situácie nízkeho tlaku. Záplavy v údolí rieky Ahr naznačovali aj vývoj počasia. Celý mesiac sa vyznačoval prúdením od juhozápadu, ktoré do tejto oblasti opakovane prinášalo zrážky. Zdá sa, že sa to odráža aj v rozprávaní pána Horscha o problémoch poľnohospodárov. Zatiaľ to nevyzerá – a dúfajme, že to tak zostane – že by sa kyvadlo vychýlilo na jednu či druhú stranu a že by tieto tri suché roky upozorňovali, že sa klíma v Nemecku zmení smerom k suchšiemu. Musíme pravdepodobne počítať so stále trvácejším vlhkým a suchým počasím.
terraHORSCH: Sťažia tieto extrémne poveternostné javy výživu svetovej populácie?
Frank Wechsung: Podstatou veci pravdepodobne nie sú ani tak samotné extrémy, ale ich pretrvávanie, tj skutočnosť, že sa so suchom stretávame niekoľko rokov. Austrálčania majú pomerne veľké skúsenosti s dlhými obdobiami sucha alebo striedaním suchých a daždivých období. Tu sa môžeme učiť. Miera rastu výnosov závisí od počasia a klímy. Myslím si, že klimatické výkyvy a zmeny klímy môžu viesť k stagnácii alebo poklesu výnosov v určitých regiónoch, najmä ak budú vysychať. Musíme si to všímať viac.
Michael Horsch: Sedemdesiat percent našej dennej potreby kalórií pokrývajú iba obilniny a olejniny. Priamo konzumáciou ryže, pšenice a chleba, nepriamo kŕmením hospodárskych zvierat. To si musíme uvedomiť. Musíme zmeniť svoje stravovacie návyky a napríklad znížiť množstvo živočíšnych produktov v strave. Mnohí z nás si myslia, že stačí trochu mestského poľnohospodárstva a jesť viac ovocia alebo zeleniny. To však problém neodstráni, najmä v krajinách tretieho sveta. Ľudia sú tam závislí od obilia. Ak sa u nás ceny obilia kvôli nedostatku zdvojnásobia alebo strojnásobia, máme problém! Veľkú časť energetických potrieb ľudí pokrývajú obilniny. Obilniny sa pestujú iba na poli, kde je dostatok slnka na fotosyntézu, dostatok vody a kde sú mierne teploty. Ak to nie je úmerné, potom nie je správne ani množstvo energie, ktorú vyrábame.
Keď som medzi poľnohospodármi, často spolu diskutujeme. Mnoho poľnohospodárov uvádza, že ich výnosy stagnujú alebo klesajú. Šľachtenie už zareagovalo vytvorením odrôd odolných voči chorobám a horúčave. Výnosy však zostávajú prinajlepšom na rovnakej úrovni. Našou ďalšou dilemou je, že na svete máme pre obilniny len asi 1 miliardu hektárov ornej pôdy, a tá sa každým rokom zmenšuje. A intenzívnejšie využívanie pôdy, ako sme to boli svedkami v posledných 20 rokoch (napr. v Rusku alebo na Ukrajine), už nie je možné, pretože všetci zatiaľ už hospodária na vysokej úrovni. K tomu sme prispeli aj my. Inými slovami, jednoducho nemožno očakávať viac obilia, ako tomu bolo napríklad v posledných 100 rokoch, keď šľachtenie, technológie, Haber-Boschov postup, ochrana rastlín a vzdelávanie vždy viac ako kompenzovali rastúci dopyt po potravinách.
Aj so zvyšujúcou sa ekologizáciou nám hrozí ďalšie zníženie výnosov. S ohľadom na zmenu klímy a naše životné prostredie, zdravie a spoločnosť samozrejme potrebujeme ekologické poľnohospodárstvo stále viac, ale iba za jedného predpokladu: potrebujeme udržať výnosy. Preto už roky presadzujeme myšlienku hybridného poľnohospodárstva.
Doteraz sme si mohli dovoliť poľnohospodársku politiku, ktorá sa domnievala, že je k človeku spravodlivá. Podľa môjho názoru je teraz politika pod tlakom, aby čelila realite a zaistila nielen ochranu životného prostredia, ale aj obživu sveta. V dôsledku klimatických zmien, pandémie a teraz aj vojny na Ukrajine nemožno vylúčiť, že sa ocitneme v situácii nedostatku základných potravín. Z môjho pohľadu o tom hovorí mnoho náznakov.
Frank Wechsung: Podľa môjho názoru tento problém nikdy nezmizol. Proste sme – najmä v posledných tridsiatich rokoch – žili v ilúzii, že už nemusíme so zásobami komplexne hospodáriť ako predtým. Nehovoril by som o novej kríze, ale skôr o tom, že sa jednoducho musíme vrátiť k realistickému posúdeniu politických a klimatických možností a s tým súvisiacim zabezpečovaním poľnohospodárskej produkcie doma.
terraHORSCH: Je možné znovu naplniť sklady obilia a všetko vyrovnať?
Michael Horsch: Myslím, že za súčasných okolností bude ťažké zásoby doplniť. Ibaže by k nám bola klíma prívetivá a my sme dostali dva „tučné" roky, čo nemožno úplne vylúčiť!?
Frank Wechsung: Je to možné. Musíte len chcieť. Je však dôležité formulovať cieľ. A tiež navrhnúť motivačné systémy, ktoré to tiež odmenia.
A politika si už tak trochu zvykla, že poľnohospodárstvo s prestretým stolom nemalo problém. Na začiatku 90. rokov sme mali v skladoch zásobu celosvetového zberu na 365 dní. V priebehu povedzme veľmi silnej orientácie poľnohospodárstva na kritériá efektívnosti došlo k jej zníženiu a analogické opatrenia v obchodoch boli nahradené opatreniami motivovanými finančnými nástrojmi.
To funguje iba vtedy, keď sa hry zúčastňujú všetci. Akonáhle sa niekde objavia problémy s dodávkami, prvé, čo štát urobí, je, že zakáže vývoz alebo zavedie vývozné dane. Preto musí EÚ ako veľká poľnohospodárska oblasť a aj Nemecko mať na pamäti ako cieľové kritérium určitý stupeň sebestačnosti, ktorý musí zostať zaistený bez ohľadu na módne trendy a hospodárske cykly. O tom sa podrobne hovorilo aj v priebehu koronavírusovej krízy. Zrazu sa zistilo, že nie je možné všetko zadávať externým dodávateľom, pretože nemáte možnosti na to, aby ste v krátkom čase nahradili výpadky v dodávkach. Všetky tieto diskusie vždy prebiehali v kontexte toho, že ide o voľne dostupný sektor, čo nie je pravda. Je potrebné vziať do úvahy rámcové podmienky. Aj keď boli ceny potravín v posledných dvadsiatich či tridsiatich rokoch pomerne nízke, najmenšia porucha môže spôsobiť ich prudký nárast, čo teraz jasne vidíme.
Zoberme si najnovší príklad: traja veľkí hráči na trhu s pšenicou, Ukrajina, Rusko a India, sú na poľnohospodárskom trhu stále aktívni a vyvážajú, čo im ešte zostáva, bez ohľadu na zlú úrodu v Indii a vojnu medzi Ruskom a Ukrajinou. A pokiaľ nič nedodajú, dovážajú ich z iných krajín. Takto si to makroekonómovia idealizujú. V skutočnosti to tak ale nefunguje - aspoň nie v časovom úseku jedného roka.
terraHORSCH: Čo by sa muselo zmeniť, aby bola zaistená budúcnosť a potraviny?
Michael Horsch: Nejde ani tak o to, že by sme v budúcnosti nemali čo jesť, ale musíme diskutovať o tom, čo budeme v budúcnosti jesť. A my v bohatom svete musíme zmeniť svoje stravovacie návyky. To znamená, že sa musí znížiť podiel živočíšnej stravy a zvýšiť podiel zeleniny. Samozrejme môžeme diskutovať o tom, o koľko percent. Ak sa to stane automaticky, pretože cena vyletí hore a my ako poľnohospodári dostaneme 400, 500 eur za tonu pšenice, takže kura alebo prasa jednoducho nebude stáť jedno euro za kilo, ale dve alebo tri eurá za kilo, tak by to možno mohol byť najlepší spôsob, ako problém relatívne rýchlo vyriešiť. Musíme však mať na pamäti, že ak cena obilia zostane vysoká, budú mať ľudia v treťom svete obrovské problémy sa uživiť. Rozhodne musíme zabezpečiť, aby sme aj tu zaručili dodávky a aby sme týmto krajinám čoraz viac pomáhali rozvíjať ich vlastnú produkciu potravín.