Nové cesty v poľnohospodárstve

terraHORSCH: Aké metódy si tento rok vyskúšal a ako to prebiehalo?
Marco Horsch: Na jar som chcel urobiť prvé kroky s čajom (tekutou kompostovou zmesou), ale nevykonal som to, pretože som zistil, že to nie je s mojím postrekovačom, tak ako je nakonfigurovaný, možné. Kompostový čaj by sa nemal aplikovať pri tlaku vyššom ako 3 bary. Ten síce dosiahnem na ramenách, ale pred nimi je tlak viac ako 15 barov. Skôr než budem chcieť aplikovať kompostový čaj, budem musieť svoju techniku ​​trochu upraviť. Inak by to bolo zbytočné, pretože mikroorganizmy by boli mŕtve ešte predtým, než sa dostanú do pôdy a k rastline. V posledných niekoľkých rokoch som pôdu stále častejšie bez premiešavania kypril hlbšie ako obvykle. S Terranom som jazdil s menším počtom radličiek, ale používal som radličku ULD. Potom som použil postrek z rastlinných fermentov a tiež som pracoval so šťavou z kyslej kapusty. Ešte nie som úplne tam, kde by som chcel byť, ale už začínam vidieť plody svojho snaženia.

terraHORSCH: Aké zmeny tam vidíš?
Marco Horsch: Na seminári o regeneratívnom poľnohospodárstve sme vykonali test s rýľom. Ukázalo sa, že pôda na dne, kam som aplikoval šťavu z kyslej kapusty, bola naozaj drobivá. Všade naokolo bola pôda oveľa viacej utužená. Teoreticky sa predpokladá, že kvalitný rastlinný ferment je lepší ako šťava z kyslej kapusty, pretože dôjde k väčšiemu zmnoženiu mikroorganizmov. Kompostové čaje a rastlinné fermenty je možné zakúpiť, ale ich cena je pomerne vysoká, najmä pokiaľ ide o väčšie plochy. Preto som sa pokúsil ferment vyrobiť sám. Bohužiaľ sa to nepodarilo optimálne. Namiesto príjemnej zemitej vône bol cítiť nepríjemný zápach. Zatiaľ som nezistil, prečo to tak je. Pravdepodobne sa do neho dostala nejaká nežiaduca prímes. Po tomto neúspechu som si ferment kúpil. Rozdiel bol zreteľný: aj po dlhšom státí stále príjemne voňal.
Tento rok som tiež skúsil použiť bakteriálnu zmes. Tá by mala v poraste pšenice alebo obilia vytvoriť až 60 kg dusíka. Zmes som použil presne tak, ako mi bolo povedané. Avšak teraz vidím, že pšenica trpí nedostatkom, čo znamená, že žiadny zo 60 kg dusíka ešte nebol rastlinám k dispozícii. Takže som porast ešte dodatočne prihnojil pomocou DAM.

terraHORSCH: Čo je to za zmes baktérií? Kedy ste ju použili?
Marco Horsch: Malo by ísť o baktérie, ktoré generujú dusík zo vzduchu a pôdy – inými slovami o voľne ležiace zberače dusíka – ktorý dodávajú rastlinám. Na jar som zmes primiešal do hnojovice a spoločne aj aplikoval. Zmes sa má dostať do pôdy, kde funguje najlepšie. Po aplikácii dokonca pršalo, všetko bolo v správnom pomere. Avšak nevidím žiadne výsledky. Pri kukurici som ju aplikoval do pôdy pod pätu – som zvedavý, či bude niečo poznať.
Potom som experimentoval s baktériami, ktoré sa nastriekajú na list a tam majú vytvárať dusík. To však nemalo žiadny účinok. Aby mi jačmeň úplne nevyhladol, musel som ho znova doplniť DAM. Mám pozemky, kde som to robil napoly tak a napoly onak – bol to rozdiel ako deň a noc. Uvedomil som si, že to nie je také jednoduché. Je možné, že som v postupe ešte urobil chyby alebo že v tom hrala úlohu klíma. Baktérie potrebujú určité teploty, vlhkosť a niektoré aj UV žiarenie. Pri spätnom pohľade sa zdá, že jar nebola na tento účel úplne optimálna. Bolo chladno, miestami sucho a pomerne zamračené. Teraz sú klimatické podmienky lepšie. Je tu teplejšie, viac vlhkosti a viac slnečného svetla, tj rastliny teraz môžu vyrábať energiu fotosyntézou. To je lepšie aj pre baktérie. Som presvedčený, že ak podporíme biológiu pôdy, bude to mať pozitívny vplyv na rast rastlín, prísun živín atď. Len je ťažké nájsť správny spôsob.

terraHORSCH: A čo téma medziplodín?
Marco Horsch: Chcem sa naďalej intenzívnejšie venovať téme pestovania medziplodín, aj keď som sa tento rok musel zmieriť s niektorými neúspechmi. Mal som napríklad prezimujúcu medziplodinu, ktorá mala na jar pomerne málo rastlinnej hmoty. Potom som nechal rásť vyššiu medziplodinovú zmes a dva týždne pred siatím kukurice som chcel porast podmietnuť. To však nebolo také jednoduché, pretože trávy vytvorili veľké množstvo koreňovej hmoty. Pre štruktúru pôdy to je dobré, ale podmietka je o to ťažšia. Najprv som to skúsil s tenierovým podmietačom – ten vôbec nefungoval. S pôdnou frézou to išlo o niečo lepšie. Nakoniec som musel počkať takmer 14 dní a znovu pracovať s tanierovým podmietačom a rotačnými bránami, aby som pôdu pripravil na siatie. Tiež susedné farmy mali problém s optimálnou prípravou pôdy, pretože tá bola naspodku veľmi mokrá, ale na povrchu suchá a hrudkovitá. Moje pozemky sú čiastočne veľmi kamenisté, čo všetko veľmi sťažilo.
Budúci rok pravdepodobne prejdem späť k vymŕzajúcej krycej plodine a prezimujúcu plodinu budem pestovať len v malom, aby som skúsil popísaný proces ešte raz. Zatiaľ nemám tú správnu techniku. S pôdnou frézou to nejde príliš dobre. Až následne sa ukáže, ako prezimujúca medziplodina ovplyvní biológiu pôdy. Možno som mal skúsiť urobiť dva rôzne riadky vedľa seba, aby som videl rozdiel.
Týmto smerom sa chcem uberať aj naďalej, avšak musím postupne zbierať skúsenosti, než tieto postupy zavediem do praxe vo väčšom meradle. Po obilninách a pred jarinami najskôr skúsim nasadiť medziplodinu ešte skôr, aby sa jednoducho predĺžila fáza rastu.

terraHORSCH: Pracoval si v roku 2021 s podsevom kukurice? Ako si ju založil a čo bolo tvojím cieľom?
Marco Horsch: Zasial som ju pomocou hnojovicovej cisterny. Ale nebolo to rovnomerné. Niekde bola hustejšia, inde nebola vôbec. Keď my, ako spoločenstvo, vysievame medziplodinu, priebežne ju počas plnenia nasávame. Hnojovicový voz službára toto zariadenie nemal a ja som musel plniť osivo cez vrchný otvor cisterny. Preto asi osivo plávalo hore a nemiešalo sa. Porast bol miestami veľmi dobrý, ale na niektorých miestach prakticky žiadny. Zámerom by bolo cielene zlepšiť štruktúru pôdy a založiť pred sójou odolnú kryciu plodinu. V poraste kukurice na zrno nevidím žiadny pozitívny efekt, pretože je tam všetka tá slama, ktorá brzdí rast. Slamu sme síce mulčovali, ale aj to spomaľuje rast tráv. Snáď som mal zasiať sejacím strojom namiesto hnojovicovej cisterny. Asi to vyskúšam znova na 2 až 3 hektároch.

terraHORSCH: Kam ďalej chceš ísť v striedaní plodín?
Marco Horsch: Mojím cieľom vo všeobecnosti je rozmanité striedanie plodín – obilniny, kukurica, sója, obilniny, repka každých päť rokov. Pre mňa je dôležité, aby v tom bolo určité množstvo jarín a nie príliš veľa obilnín, najmä kvôli celému tomu problému s burinami a chorobami a pod. Myslím, že s pestrým striedaním plodín je to z hľadiska burín o niečo jednoduchšie. Zatiaľ čo predtým som musel bojovať s množstvom tráv, teraz to nemusím a pole nevyzerá o nič horšie.

terraHORSCH: A ako to vyzerá pri sóji?
Marco Horsch: Dúfam, že dobre, pretože som jej vymedzil veľkú plochu. Osivo nebolo úplne podľa mojich predstáv, ale pokiaľ to dopadne ako vlani, budem spokojný. Vtedy som mal asi 4 tony sóje. Sója má rozhodne pre striedanie plodín potenciál. Pestré striedanie plodín s veľkoplošnými strukovinami je v súčasnej dobe podporované. Pokiaľ to tak naďalej nebude, neviem, či v sóji budem pokračovať. Niekoľkokrát som ju pestoval a príliš sa jej nedarilo. V minulom roku som mal prvýkrát dobrú úrodu a hospodáril s kladným výsledkom. V predchádzajúcich rokoch som so sójou len trochu experimentoval a výnosy neboli nijako veľké, 25 až 30 metrákov.

terraHORSCH: Plánujete v prípade sóje niečo v zmysle listového hnojenia atď.?
Marco Horsch: Až doteraz nie. Vlani som striekal iba herbicídy a nič iné. Žiadne fungicídy ani insekticídy. Možno skúsim nejaké stopové prvky.

terraHORSCH: Aké percento svojej výmery pôdy si intenzívne skúmal?
Marco Horsch: Na všetkých pozemkoch som skúmal výmennú kapacitu – ako zmiešaný výskum mojich poľných skupín. Keď sa pozriem na všetky živiny, nie som tak ďaleko od pravdy. Vždy môžete urobiť pár vecí lepšie, ale nič zásadné. Najväčší úspech bol, že som prvýkrát predal certifikáty CO₂ alebo vstúpil do partnerstva. Uvidíme, čo z toho vzíde. Výsledok budeme mať až o štyri či päť rokov, pretože je to dlhodobejší proces.

terraHORSCH: Aký z toho všetkého vyplýva záver?
Marco Horsch: Môj záver je, že v budúcnosti sa do takejto témy nebudem vrhať hlavou. Budúci rok sa budem opäť viac spoliehať na svoj vlastný cit. V tomto ohľade som zatiaľ nedosiahol žiadne veľké úspechy, ale získal som mnoho skúseností. Učenie niekedy bolí!