Experimenty so sójou
Pestovanie sóje v Nemecku neustále rastie. Najmä na juhu sa kultúre darí veľmi dobre. V posledných troch rokoch robí firma HORSCH vo Schwandorfe aj pokusy s cieľom získať praktické skúsenosti a zlepšiť metódy pestovania. Prečítajte si, čo sa vlastne v minulom roku stalo, aké poznatky boli získané a aké témy a skúšky sa chystajú na tento rok.
V tejto sezóne sú okrem iného skúmané rôzne odrody a rôzne agronomické aspekty, ako je hĺbka sejby, hnojenie živinami a stopovými prvkami, šírka riadkov, možnosti mechanickej regulácie burín a pod. V júni 2022 vyzerali porasty veľmi dobre. „V prvom roku sme mali veľmi zlé vzídenie kvôli príliš suchému osivu a príliš skorej sejbe (v polovici apríla). V druhom roku sa na pozemkoch objavili rôzne škody od zajacov a polia sme museli oplotiť. Ani posledný skúšobný rok neprebiehal spočiatku ideálne, pretože jar bolo opäť chladná a vlhká. A mierna erózia bola čiastočne zodpovedná za nerovnomerný a oneskorený raný vývoj,“ vysvetľuje Josef Stangl. V podstate je pre nás sója nekomplikovaná kultúra. Sója je však tiež silne závislá od určitých parametrov. Na dosiahnutie uspokojivých výnosov je potrebný bezpečný prísun vody, najmä medzi kvitnutím a plnením zrna. Ďalším predpokladom úspešného pestovania sóje je úspešné očkovanie.
Očkovanie
V minulom roku boli skúšky zamerané na očkovanie. Ide o očkovanie na dosiahnutie optimálneho využitia baktérií v sóji. Ide o zásadné opatrenia, aby sója dosiahla svoj plný hospodársky výnosový potenciál. Vzhľadom na to, že druhy rodu Bradyrhizobium, ktoré vstupujú do symbiózy iba so sójou, sa v našich pôdach bežne prirodzene nevyskytujú, je očkovanie osiva dôležité, aby sa hrčky usadili pri koreni a zásobovali rastlinu vzdušným dusíkom.
Čo baktérie potrebujú? Zamerali sme sa na túto otázku. Okrem iného boli testované rôzne stopové prvky, ktoré sú produkované baktériami: molybdén, zinok, kobalt, ale aj síra a cukor. „Testovali sme, či je pre lepšie a bezpečnejšie očkovanie nutné meniť množstvo baktérií. Okrem toho sme do drážky pre osivo nastriekali Colu. Ďalším pokusom bolo nasadenie inokula na nosič a jeho zmiešanie s bôbami iba v drážke pre osivo. Zistili sme, že čím ďalej boli rhizobie od semena, tým bol účinok menej istý. Najhorší účinok vykazoval postrek inokula iba povrchovo, napr. s herbicídom pred vzídením. Pri osive, ktoré bolo vopred naočkované „v továrni" mnoho týždňov pred výsevom, bola miera prežitia baktérií tiež neistá.
Optimálne je, pokiaľ je očkovanie vykonané rovnomerne a nie je príliš dlho vystavené slnečnému žiareniu, osivo je dobre napustené a baktérie sa ihneď dostanú k vlhkosti. V zásade platí, že výsev bezprostredne po inokulácii je pre osídlenie hľúzkovými baktériami výhoda.
V experimentoch s dvojakou a jedinou vakcináciou boli zistené malé alebo žiadne významné rozdiely. Pokiaľ nie sú podmienky pre baktérie optimálne, môže to v obmedzenej miere kompenzovať väčšie množstvo baktérií. Pokiaľ bolo očkovanie vykonané správne a podmienky v pôde sú dobré, nie je dvojité očkovanie nutné. Rovnako tak napustenie Colou. „Cukor fixačný výkon nezlepšil," potvrdzuje Josef Stangl. „Zakorenenie bolo minimálne lepšie, ale to možno pravdepodobne pripísať na vrub fosforu a celkovej zmene prostredia spôsobenej Colou."
Živiny a hnojivá
Počas pokusov s hnojivami bolo vykonaných viac konkrétnych pozorovaní. Napríklad draslík a fosfor boli umiestnené pri osive v podsevovom hnojive, široko rozprestreté a ich množstvo sa tiež líšilo. „Vieme, že draslík je pre strukoviny všeobecne dôležitý a zaznamenali sme tiež pozitívny vplyv na výnos sóje,“ hovorí Josef Stangl. Podobne je to pri fosfore. Hnojenie PPF, tj hnojivo umiestnené oddelene od osiva mierne pod ním, viedlo k výrazne lepšiemu (laterálnemu) rozvoju koreňov v guľovom koreni. Tu však treba povedať, že toto sa vo výnose zásadne neprejavilo. Inými slovami, plochy boli zjavne silnejšie, rastovo lepšie, ale na výnos to nemalo zásadný vplyv. Jednak to môže byť spôsobené tým, že podmienky v dobe zrenia neboli ideálne, a preto nakoniec všetko núdzovo dozrelo s pomerne vysokým výnosom (4,2 t/ha), celkovo sme ale mali tento rok zasiate trochu neskoro a chýbalo nám vegetačné obdobie, od druhého májového týždňa to nie je pre odrody 000 optimálne. Teraz sa po výseve kukurice snažíme začať pestovať sóju."
Okrem toho boli vykonávané pokusy s listovými hnojivami (Yara Vita Raps Pro, Biotrac, bór/molybdén, močovina, epsomská soľ,...). Na niektorých pozemkoch sa objavili značne výraznejšie farby. Pozitívny vplyv však bol zistený iba na farbu listov, nie na výnosy. „Naše výnosy boli vďaka tomu len minimálne vyššie, ale je to dobrý spôsob, ako zmierniť herbicídny stres z postemergentných typov.
Skúšky odrôd a požiadavky na stanovište
Pri výbere odrody je dôležitá včasná zrelosť. Výkonnosť odrody a kompenzačná kapacita sú teda vopred približne stanovené. V skúškach odrôd porovnával HORSCH odrody 00 a 000 a v rámci skupiny rané a neskoré odrody. Boli testované výsevné dávky 35 až 75 zŕn/m², bol hodnotený vývoj jednotlivých rastlín a zisťované nasadenie strukov, výška strukov a celková hmotnosť rastlín. Pozorne sme sledovali, ako sa jednotlivé odrody rozvetvujú, ako reagujú na riedke výsevy alebo zlé vzídenie na poli a aké sú silné z hľadiska kompenzácie. Testovali sme tiež, ako rýchlo a rovnomerne dospievajú a ako rýchlo prechádzajú juvenilnou fázou.
Výsledkom boli podľa Stangla obrovské rozdiely v štruktúre a zrelosti porastov. „V tejto prvej chladnej jari sme si všimli, že napríklad odrode ES Mentor trvá dlhšie fáza mladosti, ale potom sa veľmi dobre vetví a zdá sa, že je robustná a odolná voči stresu. Ostatné odrody boli v juvenilnej fáze rýchlejšie, ale tiež neboli také silné v kompenzácii. To však bolo zrejmé iba pri tenkých semenách. 00 odrody bývajú menej rizikové, pretože majú tendenciu sa v tenkých semenách rozvetvovať lepšie, pokiaľ je klimatická oblasť vhodná. Samozrejme, že v našich klimatických podmienkach treba mať na odrody aj trochu šťastia - sú preferované svetlejšie, slnečné polohy alebo južné svahy. Odrody 000, tj veľmi skoré odrody, sú limitom pre primerane bezpečné pestovanie v „normálnych“ rokoch.“ (Sme v kukričnom regióne 240).
Sója pochádza z teplejších oblastí, a preto tiež preferuje ľahko prehriate pôdy. Celkovo možno povedať, že korene sóje majú rady skôr kypré pôdy, ale s kompaktnými pôdami si poradia lepšie ako napr. kukurica. V ľahkých pôdach máte obvykle lepšie uloženie osiva. Prísušky sú tu tiež menej časté. „Ak máte pôdy, ktoré sú náchylné na prísušok a hrozí riziko utlačenia bahnom a ílom, potom by som skúsil presný výsev bez ohľadu na výhody a nevýhody výnosu.“ Presný výsev však nie je nevyhnutný plošne. Pôda musí byť na povrchu kyprá, aby sa semeno mohlo pri epigeálnom klíčení úplne vytlačiť ako v bežnej hĺbke výsevu 3–4 cm, tak aj v hĺbke 7 cm. To znamená, že aj vo vlhkej pôde by mal byť používaný menší a ľahší traktor. Pôdny prísušok na celom povrchu, ktorý sa vytvorili v dôsledku jarných dažďov, je pri sóji veľký problém už tretí rok po sebe. Dobré poľné výnosy do značnej miery závisia od toho, či sa nám tvorbe týchto prísuškov podarí zabrániť alebo ich odstrániť. Tu je výhodou presný výsev. „Každé zrno musí samo prelomiť pôdu. Pokiaľ máte v riadku viac semien relatívne blízko pri sebe, pomáhajú prelomiť povrch takpovediac spoločne ako tím.“ Pre samotné výnosy hrajú dôležitejšiu úlohu iné faktory. Dostatok vody v období pred kvetom a po ňom v júli nemusí vždy súvisieť iba s množstvom zrážok. Ak je štruktúra pôdy zlá, obmedzená kapacita koreňov sa do všetkých častí pôdy nedostane, a voda (a živiny) zostávajú nevyužité. Tiež burinu – a tu hovoríme najmä o lobode – nemožno tolerovať. Konkurencia ohľadom vody a priestoru je príliš veľká. Preto musí byť optimálne aplikovaný preemergentný herbicíd. Účinné látky, ktoré môžu spôsobiť fytotoxické reakcie (pendimethalín alebo metribuzín u citlivých odrôd, ako je ES Mentor), vyžadujú zodpovedajúcu presnosť aplikácie a pri ich používaní je nevyhnutné nespúšťať oči z predpovede počasia.“
Zmysel má aj starosť o prísušok. Treba však starostlivo zvážiť, či sa zničený herbicídny film nemôže neskôr stať problémom. Najbezpečnejším a najúčinnejším riešením je často okopávka krátko pred zapojením porastu (pri šírke riadku 50 cm, obvykle na začiatku kvitnutia). Problémové buriny, ktoré často nemožno pomocou herbicídov dostatočne regulovať (bodliak, praslička, lipkavec), sú odstránené, kôra sa rozruší a klíčiace buriny sa zakryjú plodinou. Vzhľadom na to, že rastlina po odkvitnutí rýchlo stráca listovú hmotu, treba mať na pamäti aj následné plečkovanie zaburinených plôch.
Šírka riadkov a hĺbka výsevu
„Možno pozorovať, že odrody 00 majú dlhšiu vegetačnú dobu, a preto majú tendenciu sa viac rozvetvovať ako predčasne vyspelé odrody 000. To má vplyv na výsevok a rozstup riadkov. Spodná hranica výsevku je u odrôd 000 dosiahnutá rýchlejšie. V praxi sa v Bavorsku používa rozstup riadkov 15 až 50 cm,“ zhŕňa Josef Stangl. „V prípade odrôd s nízkou schopnosťou vetvenia a v pôdach, ktoré nie sú náchylné na prísušok, je potrebné zvážiť širší rozstup riadkov, pretože problémom sa môžu stať buriny a neskoré buriny. Treba počítať predovšetkým s harmančekom, lopúchom a pod."
Sója je chúlostivá bôbovina a musí sa s ňou zaobchádzať šetrne, aby nedošlo k negatívnemu ovplyvneniu jej klíčivosti. To platí pre skladovanie, prepravu a samozrejme aj pri dávkovaní v sejacom stroji. „Pre dávkovacie jednotky HORSCH máme vhodné rotory, ktoré osivo mechanicky čo najmenej namáhajú,“ vysvetľuje Stangl. Tu je vhodné nahliadnuť do návodov na obsluhu strojov.
„Pretože tento rok nebolo celkom možné očakávať zrážky, uložili sme osivo asi 5 cm do kapilárnej vodonosnej vrstvy. Najmä pri skorom výseve by ste osivo nemali ukladať príliš hlboko, pretože potrebuje teplo. Uzavretie vody je lepšie dosiahnuť dobrou rekonsolidáciou. Pokiaľ bol horizont klíčenia vlhký, umiestnili sme semená sóje do hĺbky 3 cm.“ Podľa neho je však dôležité na jeseň pôdu urovnať, aby zber prebiehal plynulejšie. Aj o niekoľko centimetrov vyššĺ výmlat má za následok straty na výnosoch vo výške 5 až 10 % „Je lepšie na jeseň ešte raz prejsť nivelačnými radličkami a spoľahnúť sa na medziplodinu, ktorú možno na jar ľahko odstrániť. Odolné krycie plodiny a zberače dusíka tu nie sú nutné. Hoci nie je dôležité v roku siatia dosiahnuť vysoké hladiny dusíka, malá počiatočná aplikácia 30 kg dusičnanu amónneho pri siatí mala na pokusných parcelách pozitívny vplyv na výnos. Aj keď v závislosti od legislatívy v jednotlivých regiónoch je to uskutočniteľné rôznymi spôsobmi, mala by byť bilancia dusíka pokrytá minerálnymi hnojivami iba v prípade núdze. Pokiaľ je zásoba dusíka v pôde vysoká, znižuje sa ekonomicky potrebná fixácia hľúz z dôvodu vyššieho úsilia rastliny. Plochy kukurice na zrno sú veľmi vhodné na následné pestovanie sóje vďaka slame, ktorá dusík spotrebováva. Po sóji zvyšné živiny by sa však nemali preceňovať, najmä pri vysokých výnosoch sóje. Štruktúra pôdy je obvykle dobrá, ale obsah zvyškového dusíka v dôsledku vysokého odberu plodinami je často neuspokojivý. Po poľnej fazuli alebo hrachu je k dispozícii dusíka podstatne viac.
Doterajší záver:
Sója je nekomplikovaná plodina. Veľmi dobre kompenzuje výnosové parametre, ako je hustota porastu, počet strukov/semien a HTZ, ale má vysokú potrebu vody a vysoké nároky na osivo. Občasné výskyty babôčky bodliakovej alebo chorôb listov sú zatiaľ riedke. „Po troch rokoch intenzívnych pokusov môžem povedať, že najväčšími problémami sú siatie a jemu predchádzajúce očkovanie. Pokiaľ nie sú zladené, vzniknú straty. Tiež vkladám veľké nádeje do šľachtenia. Skoré odrody s dobrou kompenzačnou schopnosťou a stabilnými výnosmi čoskoro posunú hranicu pestovania sóje ďalej na sever,“ zhŕňa Josef Stangl.