Home » Vydanie 24-2022 » Správy » Výučba pre prax: Vysoká škola aplikovaných vied Weihenstephan-Triesdorf

Výuka pre prax

Vysoká škola aplikovaných vied Weihenstephan-Triesdorf (skrátene HSWT) má dva kampusy: kampus Weihenstephan vo Freisingu a v Triesdorfe. Prezident Dr. Eric Veulliet sa od nástupu do funkcie venoval mnohým zmenám, ktoré majú univerzitu zviditeľniť na medzinárodnej úrovni a zblížiť jednotlivé fakulty. Tie vykonávajú predovšetkým výskum zameraný na prax, a poskytujú tak relevantné výsledky pre obchod a priemysel.

 

Kto je Eric Veulliet

Dr. Eric Veulliet je od jesene 2017 rektorom Univerzity aplikovaných vied vo Weihenstephan-Triesdorfe a svoj pôvod sám označuje za novotirolsko-francúzsko-nemecký. „Novotirolský preto, že v Tirolsku žijem na rok presne 20 rokov a som napoly Francúz a napoly Nemec."

Po štúdiu geológie vo Würzburgu a hydrogeológie v Karlsruhe, kde tiež promoval, nastúpil v roku 1993 do inžinierskej firmy v oblasti sanácie kontaminovaných miest a životného prostredia. Pracoval v rôznych podnikoch, okrem iného aj ako vedúci projektu a divízie.

„V tom čase som bol neustále na cestách a niekedy som nevedel, v ktorom meste sa nachádzam. Kým toho na mňa nebolo príliš. Keď som v roku 2002 dostal ponuku v Innsbrucku vybudovať od základu výskumné centrum zamerané na ohrozenie prírody a riadenie rizík, prijal som ju. Centrum som rozširoval a riadil 15 rokov a potom som ho prebudoval na centrum pre technológie na adaptáciu na zmenu klímy.“ Cieľom bolo nájsť riešenie zmeny klímy tak, aby sa pomocou vhodných technológií znížil jej negatívny dopad. Vtedajšie nedostatočné povedomie o zmene klímy v politike a spoločnosti však Ericovi Veullietovi prácu neuľahčovalo. Po pätnástich rokoch bolo financovanie práce výskumného centra výrazne obmedzené. „Predbehli sme dobu a boli sme na trhu príliš skoro.“ Krátko potom Veulliet prijal novú výzvu a v roku 2017 prevzal funkciu prezidenta HSWT.

Ťažisko zamerania a rozdiel v porovnaní s klasickou univerzitou

HSWT bola založená v roku 1971 a vlani oslávila 50 rokov. Vtedajšia vysoká škola je teraz univerzita aplikovaných vied, ktorá je na dobrej ceste k medzinárodnému zviditeľneniu a atraktivite. „Máme veľmi dobrú pozíciu a v súčasnosti sa stávame modernou univerzitou so všetkým, čo k tomu patrí. V procese budovania značky sme si zvolili nové heslo - "Aplikované vedy pre život", ktoré je teraz tiež naším novým poslaním. Doterajšie heslo bolo "Zelené, inovatívne, praktické".

Nové heslo vystihuje, že sa HSWT venuje vedám použiteľným pre život. Sedem fakúlt vyučuje a vykonáva výskum v oblastiach ako sú biotechnológie, bioinformatika, potravinárske technológie, udržateľné poľnohospodárske a energetické systémy, poľnohospodárstvo a mnoho ďalších.

Hlavnou úlohou však nie je iba základný výskum a mierou úspechu nie sú výhradne publikácie. HSWT sa skôr zaoberá prínosom pre región, spoločnosť, priemysel a hospodárstvo. To sú aj hlavné rozdiely v porovnaní s klasickou univerzitou. Ďalšie rozdiely sú napríklad v dĺžke trvania bakalárskych študijných programov. Na HSWT trvajú sedem semestrov, zatiaľ čo na klasických univerzitách trvá bakalárske štúdium iba šesť semestrov. Na otázku Prečo? má Veulliet jasnú odpoveď: „Semester praxe vo firme je u nás povinný, aby študujúci získali aj vzťah k praxi. Dôležitá je totiž väzba na ekonomiku a s ňou spojená výmena. To je ten rozdiel, to je tá naša červená niť. Absolventi vysokých škôl nemajú horšie vzdelanie, sú len iní. Ide tu skôr o základy vo vedeckej a teoretickej oblasti."

S heslom „pre život" sa zameriava nielen na celoživotné učenie, ale aj na učenie pre život, ľudí a prírodu. Podľa Veullieta je ďalšie vzdelávanie dôležité vo všetkých oblastiach, sociálnych vrstvách a vekových skupinách. „Nikdy sa neprestaneme učiť! Ďalšie vzdelávanie je základným prvkom úspechu regiónu, najmä vo fáze prevratných zmien, digitalizácie, internacionalizácie a pravdepodobne aj adaptovanej globalizácie." Okrem odbornej prípravy zohráva dôležitú úlohu aj ďalšie vzdelávanie. Tu HSWT ponúka platené kurzy v novozaloženom ZI (Centrum ďalšieho vzdelávania), napríklad magisterský odbor Zdravie zvierat, ktorý mimochodom môžu záujemcovia absolvovať za kratší čas. Je tiež možné získať certifikáty. „Náš tím tu postupne rozširuje ponuku. Popri vládnom pilieri sa však jedná skôr o pilier súkromného sektora. Organizujeme ponuky ďalšieho vzdelávania, ktoré môžete ako zákazníci využiť, okrem iného v oblasti digitalizácie, manažmentu alebo v poľnohospodárskom sektore, ako je starostlivosť o stádo atď."

Udržateľnosť ako kompas

V tomto ohľade je udržateľnosť veľký spoločný menovateľ všetkého, čo sa na HSWT deje a vyučuje. „Sme univerzita pre aplikované vedy o živej prírode, zelené technológie, zmenu klímy a udržateľnosť. Udržateľnosť je náš kompas." Veulliet má pre udržateľnosť veľmi obrazný popis: „Je to tácka s pivnými pohármi,“ ako hovorí. „Predstavte si, že máte na ruke servírovaciu tácku. Aby ste ju stabilizovali, musíte ju držať aspoň troma prstami. dvoma prstami sa bude všetko kývať. S jedným prstom musíte byť akrobat, aby ste podnos udržali a stabilizovali."

Mení sa tým trojpilierová štruktúra alebo prístup „trojitého dna“. Tým je zdôraznené, že udržateľnosť je rovnováha medzi ekologickými, ekonomickými a spoločenskými alebo sociálnymi aspektmi. Podmienka je, aby boli prítomné všetky tri piliere – a je obzvlášť dôležité, aby boli v rovnováhe, čo udržuje systém stabilný. Pokiaľ jeden z pilierov vyberiete, nemôžete byť úspešní a skončíte v troskách. „A ak vám niekto niečo hovorí o ekologickej udržateľnosti, potom z toho nič nepochopil, pretože udržateľnosť je ekologická sama o sebe."

HSWT je prvou štátnou univerzitou v Nemecku, ktorá získala certifikát EMASplus. „EMASplus vychádza zo systému EMAS (Eco Management and Audit Scheme), ale rozširuje environmentálny manažment o sociálne a ekonomické aspekty," vysvetľuje Veulliet. „Týmto spôsobom sa HSWT v posledných rokoch vyvinula aj v univerzitu zameranú na zmenu klímy. Z 24 nových profesorských miest je teraz približne tretina zameraná na zmenu klímy a tretina na poľnohospodárstvo a výživu. Keď sa pozriete na zmenu klímy, výživu a poľnohospodárstvo v celom hodnotovom reťazci, HSWT nemožno minúť. Jednou z nových oblastí nášho zamerania sa stane udržateľnosť, zmena klímy a potraviny v celom hodnotovom reťazci. Teda z poľa až na tanier. To znamená, že máme zásobovanie, potraviny, výživu, nové potravinárske technológie a systémy a vôbec všetko okolo."

Nové zameranie na Afriku

Okrem toho sa HSWT zamerala na Afriku a pôsobí v desiatich až jedenástich krajinách vrátane Kene, Ugandy, Senegalu, Toga a Tuniska. V niektorých z týchto krajín sa napríklad preberá medzinárodný magisterský študijný program poľnohospodárstva v pomere „one-to-one". Študijné programy HSWT v angličtine, nemčine alebo francúzštine akceptovali aj ďalšie krajiny od Thajska po Južnú Ameriku. Je to úspešný model, ktorý podľa vzoru HSWT využíva už 30 univerzít a vysokých škôl po celom svete. „Afrika je pre mňa najdôležitejším kontinentom s vôbec najväčším potenciálom vstupu na trh v nasledujúcich rokoch a desaťročiach. Najmä v poľnohospodárstve a potravinárstve."

Veľkým problémom poľnohospodárstva v Afrike sú však extrémne vysoké straty v celom hodnotovom reťazci. Teoretická zložka je tu podľa neho stále príliš vysoká. „Máme partnerov, napríklad v Keni, kde máme študentov poľnohospodárskych odborov, ktorí vyšli z univerzity a vysokej školy, ale nikdy nedržali v rukách hlinu. Teoretické znalosti sú k dispozícii, ale prax je tu veľmi nedostatočná. Len pozberové straty tu v niektorých prípadoch dosahujú až 40 %. To je desivé. Ako je možné, že krajina, ktorá už teraz s najväčšími ťažkosťami vyrába, po výrobe stráca toľko výnosov?! Ide o prepravu, logistiku, skladovanie, chladenie, ďalšie spracovanie. A to nehovorím o high-tech, ale skôr o low-tech. To a trocha výcviku by v Afrike malo obrovský účinok.“

Je nutné urobiť niečo pre to, aby bola Afrika schopná seba a svojich obyvateľov zásobovať. „Poľnohospodárstvo alebo produkcia potravín a sebestačnosť sú kľúčové – a to aj pre rozvoj a ochranu Európy a tiež z politického hľadiska. Každý, kto sa pozerá do budúcnosti, vie, že počet obyvateľov Afriky, ktorý v súčasnosti presahuje jednu miliardu, sa do polovice storočia najmenej zdvojnásobí a do konca storočia zoštvornásobí. V súvislosti so zmenou klímy hovoríme o viac ako 100 miliónoch ľudí, ktorí sa môžu stať klimatickými utečencami, pokiaľ už nebudú vo svojich krajinách môcť žiť. Potravinové zabezpečenie a zásobovanie potravinami v Afrike je pre nás všetkých zásadnou otázkou.“ To zahŕňa aj vývoz know-how. Dôležité je tiež vziať so sebou na túto cestu partnerov z priemyslu a nadviazať vzťahy.

Založením medzinárodnej školy HSWT sa v Triesdorfe bude vzdelávať viac zahraničných študentov. Môžu tu napríklad študovať medzinárodný manažment poľnohospodárskych podnikov. V poľnohospodárskom sektore má HSWT teraz takmer 300 zahraničných študentov. Cieľom je, aby každý rok absolvovalo približne 1 000 zahraničných študentov so zameraním na Afriku a ázijské a stredoázijské regióny. „Bohužiaľ v tejto chvíli nevieme, kam ich ubytovať. Potrebujeme medzinárodné študentské bývanie. V súčasnej dobe hľadáme sponzorov a ľudí, ktorí nám pomôžu s výstavbou ubytovania s 200 izbami a lôžkami. Naplnenie študijných programov nie je problém. Dopyt po praktickom aplikovanom vzdelávaní v poľnohospodársko-potravinárskom sektore je celosvetovo obrovský."

Prepojenie s ekonomikou a firmou HORSCH

Aby bola univerzita praktická a „aplikovaná“, potrebuje úzke väzby na podniky. V rámci hodnotového reťazca to sú dôležití partneri.

„Na jednej strane sa firmy prirodzene chcú udržať na trhu a tiež ho spoznať a získať zodpovedajúcich ľudí a ľudské zdroje, ktoré sú dôležité pre rozvoj podnikania v národnom i medzinárodnom kontexte. Pre mňa je spoločnosť HORSCH globálnym hráčom – bez toho, aby som chcel príliš lichotiť – perfektná stredne veľká spoločnosť, ktorá sa veľmi dobre umiestnila a pôsobí práve v tomto segmente či hodnotovom reťazci. Špecializuje sa na jednu oblasť. Práve naši absolventi a naše témy sa na to veľmi dobre hodia."

Aj Cornelia Horschová je presvedčená, že z toho profitujú obe strany. V HSWT pôsobí ako dobrovoľníčka už od roku 2018, aby podporovala výmenu medzi výskumom, vzdelávaním a podnikmi a spoločne hľadala nové riešenia. „Ako rodina aj ako firma považujeme za spoločenskú povinnosť a zodpovednosť zapojiť sa do formovania a vzdelávania mladých ľudí," zdôrazňuje. „A odbory, ktoré sa tu študujú, priamo súvisia s naším priemyslom. Veď z univerzít a vysokých škôl vždy vychádzajú dobre vzdelaní absolventi , ktorí sa hodia do firiem, ako je tá naša. S niektorými profesormi sa tiež zapájame do výskumu a podporujeme vzájomnú výmenu alebo poskytujeme podnety a nápady.Zapojenie HSWT v Afrike je pre nás ako pre firmu tiež veľmi zaujímavé - z ekonomického hľadiska, ale najmä aj z pohľadu nadácie." Univerzita ťaží z potrieb ekonomiky a dokáže tak vidieť, kam by sa mal vývoj v budúcnosti uberať. A ekonomika zase ťaží z výsledkov vedy.

Aj Veulliet považuje túto symbiózu za veľmi dôležitú. „Posilňuje Bavorsko ako miesto pre podnikanie, výskum a vzdelávanie. Vidím nás v dôležitom partnerstve, ktoré odolá národnej i medzinárodnej konkurencii. Niekedy je aj ekonomika rýchlejšia ako my, pretože trh alebo svet mimo univerzity sa otáča rýchlejšie ako univerzita sama. K tomu dochádza najmä v procesoch prevratných zmien, ako je tomu v súčasnosti. Potom musíme nabrať rýchlosť okolitého sveta. Niekedy je to naopak.“ Ako prezident hovorí, že jeho úlohou je synchronizovať rýchlosť medzi univerzitou a podnikateľskou sférou a snažiť sa, aby sa všetci rovnomerne zapojili a niesli a podporovali zmeny. Rýchlosť zmien závisí aj od firemnej kultúry a socializácie vo firme.

„Dohromady aj s prednášajúcimi máme teraz viac ako 1100 pracovníkov a vyše 6000 študentov. To znamená, že máme systém s viac ako 7000 ľuďmi. Ťažko môžete tak veľké množstvo presunúť jedným smerom naraz. Je to skutočná výzva, ale aj zábava."

Kam bude smerovať ďalšia cesta i z hľadiska výskumu?

V tomto roku bude v nadväznosti na rovnomennú bavorskú sieť založené BayFIT, Centrum pre vysokoškolské vzdelávanie a udržateľný rozvoj Bavorska. Toto centrum poskytne všetkým bavorským univerzitám (a vysokým školám) ústrednú platformu pre pevnejšie zakotvenie udržateľnosti vo výučbe, výskume, prenose znalostí a prevádzky kampusu.

Okrem toho bude v tomto roku založená spoločnosť B.Life, ktorá bude centrom pre kompetencie k riadeniu klimatických zmien s dôrazom na udržateľné využívanie pôdy a zdrojov. Teraz prebiehajú pracovné pohovory na miesto vedúceho tohto strediska, ktorý bude zodpovedný za nasledujúce kroky. Eric Veulliet už dostal prísľub, že pre túto tematickú oblasť získa ďalšie prostriedky (profesúry, financovanie).

„Rád to prirovnávam k práčke s farebnou bielizňou. Počas prania sa bielizeň zauzľuje. Podobne si možno predstaviť aj univerzitný systém. Centrálny systém vysokoškolského vzdelávania, ktorý je už sám o sebe veľmi zložitý a ‚zauzlovaný', je ovplyvňovaný rôznymi vonkajšími faktormi, napr. internacionalizáciou, globalizáciou, právnymi, finančnými a sociálnymi rámcovými podmienkami, zmenou klímy, udržateľnosťou, digitalizáciou, rozmanitosťou a rovnosťou postavenia a pod. Niekedy zatáča doľava, niekedy doprava, niekedy rýchlejšie, niekedy pomalšie. Výzvou pre univerzitu je nájsť správnu reakciu na každý z týchto faktorov čo do sily, smeru a úspechu."

V reakcii na závažnú tému internacionalizácie sa napríklad aj naďalej intenzívne pracuje na založení Medzinárodnej školy HSWT a na zameraní na Afriku, aby sa aplikované, na prax orientované vzdelávanie – v súlade s heslom HSWT „Aplikované vedy pre život“ – dostalo aj do zahraničia.