U pestovateľov bavlny

Nie je rozhodne ľahké neustále odbiehať od výroby polokošiel zo 100 % francúzskej bavlny. „Snažím sa tieto dve činnosti nemiešať. Musíte sa naučiť jasne oddeľovať jedno od druhého!“ hovorí Yohan de Wit.
Sú však tieto dve oblasti skutočne také vzdialené? „Vďaka svojej práci vo firme HORSCH sa stretávam s poľnohospodármi z najrôznejších oblastí. Učím sa porozumieť ich problémom a zaujímam sa o riešenia, ktoré na svojich farmách uplatňujú – tak z hľadiska strojov, ako aj z hľadiska stratégie hospodárenia. Čo sa týka mojej práce vo firme Jean Fil, zostávam aj tu v spojení s praktickým poľnohospodárstvom. Skúšam striedanie plodín, technologické postupy a snažím sa francúzskej spoločnosti sprostredkovať pozitívny obraz poľnohospodárstva. Týmto spôsobom môžem využiť oba odbory činnosti na riešenie problému: zmien v modernom poľnohospodárstve. Obmedzenie používania pesticídov, riziká v cene obilnín na trhu, odbytové trhy, stav pôdy, náklady na poľnohospodárske vstupy a energiu, verejná mienka – to sú veci, ktoré musíte riešiť. Funguje mi to celkom dobre, pretože som otvorený a zvedavý."

Syn farmára

Yohan de Wit sa narodil s vášňou pre poľnohospodárstvo. Jeho otec a strýko, poľnohospodári a chovatelia dobytka z Holandska, prišli na juhozápad Francúzska v roku 1979. Tam prevzali statok so 100 ha obilnín a 100 ha viníc. Vinárstvo pre nich bolo úplne novým odborom a museli sa najskôr naučiť základy. V druhej generácii sa potom statok rozdelil. Odvtedy sa Johanov švagor a jeho brat starajú o 60 ha obilnín a 60 ha vínnej révy, zatiaľ čo Yohanov otec obhospodaruje zvyšok.
Farma teda nie je príliš veľká. Musí preto nájsť riešenie, ako maximalizovať ziskovosť. Rovnako ako mnoho ďalších poľnohospodárov v juhozápadnom Francúzsku sa preto rozhodol pre plodiny s pridanou hodnotou: množenie osiva kukurice, repy a repky a tiež produkciu popcornovej kukurice a zelených fazuliek.
Celkovo nie je ľahké opustiť rodnú krajinu a pracovať inde. Ešte ťažšie je to ako poľnohospodár a potom aj v neznámom odbore ako je vinárstvo. Yohan teda vyrástol v podnikateľskom prostredí. Aká je ale Yohanova vízia poľnohospodárstva?

Oslovenie spotrebiteľa v každodennom živote

Yohan de Wit hovorí: „Vždy som mal veľa nápadov. Ale bál som sa vrhať do dobrodružstva bez akéhokoľvek zaistenia. Okrem toho mi bolo jasné, že nechcem pracovať bez švagra a brata. Sme blízki priatelia, už od detstva sme sa vždy vzájomne dopĺňali. Médéric a Samuel sú vynikajúci poľnohospodári, moje silné stránky sú v oblasti komunikácie a ďalšieho spracovania."
A tak sa jedného dňa zrodil nápad pestovať bavlnu. „Vychádzali sme z jednoduchého predpokladu: Čo robia Francúzi každý deň? Po prvé jedia, za druhé pijú a po tretie sa obliekajú. Ako poľnohospodári už dodávame potraviny a ako vinári aj nápoje. Čo keby sme ich tiež obliekli? Tak vznikol nápad pokryť celý reťazec od výroby bavlny až po hotový odev."

Začiatok nebol jednoduchý. Predovšetkým preto, že sme boli jediní vo Francúzsku, kto sa odvážil prísť s tak zvláštnym nápadom. Prvými krokmi bolo nájdenie správnej odrody, vykonanie pokusov o výsadbu, nájdenie certifikovaného európskeho bavlníkového semena a potom podpísanie zmluvy s producentom osiva, ktorá zakazovala množenie. Po roku testovania (2016 so šiestimi semenami na záhrade) sa tím v roku 2017 vrhol do neznáma s 2 ha. V roku 2018 to boli už 4 ha a v roku 2019 dokonca 14 ha.
„Nebudem tu samozrejme prezrádzať naše výrobné tajomstvo," hovorí farmár. „Pretože sme museli investovať veľa času a peňazí, aby sme striedanie plodín dotiahli do konca. A to bez ohrozenia výnosov bavlny a ostatných plodín. Aby sme to dosiahli, museli sme sa vysporiadať s niektorými počiatočnými ťažkosťami. Teraz sa sústredíme na to, aby sa nám naše investície vrátili a boli sme ziskoví."
Konečným cieľom tohto dobrodružstva je vyrobiť produkt, ktorý bude 100 % pochádzať z Francúzska. „Je to naše veľmi osobné prianie, pretože Francúzsko má v odbore bavlny veľmi dlhú tradíciu. Vo Francúzsku máme všetky technológie a znalosti pre pradenie, farbenie a tkanie. To sa nesmie stratiť. Chceme tiež vytvoriť väzbu medzi poľnohospodárstvom a priemyslom. Ten nemôže existovať bez poľnohospodárstva! Ľudia často zabúdajú, že mnoho surovín pochádza zo zeme."
Bavlna z Gers je dnes pýchou svojich producentov: v rámci Francúzska prejde asi 2400 km, kým sa z nej stane polokošeľa. Než si ale oblečiete bežné tričko, prejde v priemere cez 65 000 km. Firma Jean Fil, spoločnosť Yohana, Médérica a Samuela, v súčasnosti vyrába 6000 polokošiel a tričiek ročne s kolekciou desiatich modelov.

„Trvalo nám štyri roky, kým sme dosiahli uspokojivé výnosy. Začali sme s 80 kg vlákna na hektár. V roku 2020 sme boli na 250 kg. Pri bavlne je však výnos jednoznačne závislý od počasia. Výnos je každoročne oriešok: čím je teplejšie a suchšie, tým lepšie sa rastlina cíti. Tento rok sme napríklad mali problémy so zberom kvôli dažďu a mrazu. Dúfame, že sa nám ju ešte podarí zachrániť a uskladniť."

Traja poľnohospodári sa tiež snažia cestou šetrného poľnohospodárstva znížiť svoju uhlíkovú stopu. Vymieňajú si názory a čerpajú zo skúseností ostatných. „Nejde len o komunikáciu, ale aj o presvedčenie. Zmena klímy sa nedá len tak ignorovať. V súčasnej dobe pracujeme s jednoduchým striedaním plodín a s pôdnym pokryvom. Po zbere pšenice alebo jačmeňa pestujeme kŕmny cirok. Vysievame do neho fazuľu, ktorú potom na prelome septembra a októbra zapracujeme kultivátorom. Akonáhle sa zmenia podmienky a zistíme, že poľnohospodári musia ukladať uhlík, musíme byť pripravení a čo najskôr začať našu stratégiu. Cieľom je zlepšiť kvalitu našej pôdy. V to verím!"
Na optimalizáciu používania prípravkov na ochranu rastlín investovali farmy do stroja HORSCH Leeb LT. Presvedčila ich možnosť postreku s rozstupom trysiek 25 cm, rovnako ako vedenie ramien na svahoch v departemente Gers, ktoré majú často sklon 20 %.