Zdravá pôda – zdravé rastliny
Joe Wecker hospodári na 9 000 akroch v Kanade. Pracuje pritom nielen podľa princípov ekologického poľnohospodárstva, ale cielene tiež využíva sprievodné plodiny a zmiešané kultúry a zlepšuje zdravie pôdy aplikáciou pomocných látok pre rastliny. S terraHORSCH sa podelil o svoje skúsenosti.
Sprievodné plodiny a zmiešané kultúry, pomocné látky, zdravá pôda a rozmanitý osevný postup - o týchto témach písal konzultant Joel Williams vo svojich článkoch v minulých vydaniach terraHORSCH. Jedným, kto ich v praxi využíva, je Joe Wecker, farmár nemeckého pôvodu z Regina Plains na juhovýchode kanadskej provincie Saskatchewan. Jeho rodinný podnik, ktorý spravuje spoločne so svojím otcom a dvoma stálymi zamestnancami, leží takmer na pol cesty medzi Winnipegom a Calgary. Dobrých 100 kilometrov severne od hranice s USA. Terén je extrémne rovinatý, nie sú tu žiadne dreviny, ktoré by chránili pred vetrom. Ročne tu spadne v priemere 380 mm zrážok, v posledných štyroch rokoch to ale bolo výrazne menej - rovných 50 mm za rok. Tohtoročná sezóna zrážky konečne zase priniesla. Zima v Regina Plains je veľmi chladná a leto je teplé.
Wecker Farms leží na okresnej ceste. Na jednej strane sa nachádzajú dve obytné a podnikové budovy, vrátane impozantného sila so sušením a čistením. Prečo je to posledne menované dôležité, o tom si povieme neskôr. Len o niekoľko metrov ďalej na druhej strane cesty sú ďalšie silá. Farma a inventár pôsobía veľmi dobre udržiavaným dojmom. Traktory a žacie stroje sú hlavne značky John Deere. Farma používa stroje 9560RT, 8370RT, 6215RT a Fendt 1050 Vario, dva žacie stroje s 14 metrovou žacou lištou a dva zhrňovače s pracovným záberom 12 metrov. Pri sejbe nasadzuje 18 metrový stroj s tekutým hnojením. Okrem toho sú tu kyprič pre spracovanie pôdy na jar, ľahké brány a plečky a tiež prútové brány. K preprave úrody od kombajnu slúži prekladací voz a od kraja poľa potom tri nákladné automobily s návesmi.
Hospodári sa tu na viac než 3 500 hektároch, z toho 2 500 sú obhospodarované ekologicky, zvyšok je v prechodnej fáze. „Ale všetko je to regeneratívne poľnohospodárstvo," hovorí Joe Wecker. Preto farmár hodnotí svoje strojné vybavenie ako pomerne bohaté. Regeneratívne poľnohospodárstvo pre neho znamená rozmanité plodiny a vzájomné kombinovanie plodín a tiež medziplodiny a zelené hnojenie. Okrem toho sa spolieha na cielené používanie pomocných látok pre rastliny. Pestuje sa tu: tvrdá pšenica, jarná pšenica, ovos, ľan, lucerna na semeno, pšenice khorosan, špalda a jednozrnová, hrach, šošovica a cícer.
Podľa osevného postupu flexibilne nasadzuje rôzne sprievodné plodiny. Napríklad: obilie/obilie-ďatelina, obilie-lucerna, cícer-ľan, hrach-horčica, hrach-ovos alebo jačmeň, šošovica-ovos, šošovica -kapustovina a kapustovina-hrach-ďatelina.
Menšie riziko
Prečo to ale robí? „Intercropping, teda pestovanie sprievodných plodín a zmiešaných kultúr, znamená väčšiu biodiverzitu," je poľnohospodár presvedčený. „To pozitívne ovplyvňuje úrodnosť pôdy, prospešný hmyz, mykorízu, výmenu živných látok - dobre je to vidieť hlavne pri hrachu ako sprievodnej plodiny, synergiu pri raste, potieranie konkurencie, nie je potrebné toľko hnojív, je zaistené väčšie pokrytie pôdy a menej burín a tiež rýchlejšie rozkladanie pozberových zvyškov. A navyše: znižujú sa riziká, najmä v obzvlášť suchých rokoch.
Dobré skúsenosti mám napríklad s ovsom v kombinácii s hrachom. Majú úplne rozdielnu koreňovú štruktúru, ktorá sa líši aj svojou funkciou. V rôznych oblastiach sú rôzne hodnoty pH a tiež živiny sa uvoľňujú inak. Keď rastlinu vytiahnete zo zeme, sú na nej zreteľné hľuzkovité baktérie, ktoré viažu dusík. Ďalším príkladom je kombinácia žltej horčice s javorovým hrachom. Tú nasadzujeme predovšetkým z toho dôvodu, že hrach si pred zberom rád ľahne. Horčica ho ale podopiera, takže zber prebehne bez problémov. Funguje to skvele. Pretože inak sa javorový hrach pestuje skutočne ťažko. Takto ale pri ňom dosiahneme vysokej ceny. Horčica nám pritom pomáha,“ domnieva sa hospodár.
Je dobre vidieť, ako sú obe plodiny navzájom prepojené a ako horčica drží hrach v vzpriamenej polohe. 
[Translate to slowakisch:] Es ist gut zu erkennen, wie beide Kulturen miteinander verflochten sind und die Erbsen vom Senf oben gehalten werden.
Alebo bio ľan s cícerom. „Takto som ich pestoval tri roky po sebe," rozpráva Joe Wecker. „Cícer je zvyčajne potrebné päťkrát alebo šesťkrát ošetriť fungicídmi. My ako bio hospodárstvo ale túto možnosť nemáme. Pri tejto kombinácii sme však zistili, že fungicídy vôbec nepotrebujeme. Vďaka nejakým procesom, pravdepodobne v pôde, to nie je nutné. To je celkom jasne preukázané.
Ďalšia kombinácia, ktorú radi využívame, je bio pšenica jednozrnová s ďatelinou ako podsevom. Pretože pre mňa je dôležité jedno: Intercropping, ako znie anglický termín, pre mňa znamená nielen používanie zmiešaných kultúr, pri ktorých sa využijú obaja partneri. Pre mňa znamená aj sprievodné plodiny, pri ktorých sa zberá len jedna z plodín obsiahnutých v kombinácii. Obzvlášť rád toho využívam pri obilninách, napr. pri kombinácii ovos a hrach. To je jedna z mojich vôbec najobľúbenejších kombinácií. Pri nej sú vždy nápadné zdravé listy. Ďalším príkladom môže byť ovos s hrachom typu Kapucín. To je špeciálna odroda, ktorá pre hospodára predstavuje veľkú výzvu. Spoločne s ovsom je jeho pestovanie ale oveľa jednoduchšie. Predovšetkým sa toľko nerozrastie burina."
Pozitívne efekty
Joe Wecker líči ešte ďalšiu možnosť: jarnú pšenicu s lucernou ako podsevom. Práve pri pestovaní lucerny na semeno sa podľa jeho skúseností v nasledujúcich rokoch opakovane objavuje nový porast. Hoci sa potom cielene využíva ako sprievodná plodina, je potrebné dávať pozor, aby podiel lucerny nebol príliš vysoký. Potom má obilie lepšiu šancu lucernu predstihnúť. Pozitívnym efektom je podľa Joe Weckera 1,5 až 2 % zvýšenie obsahu bielkovín v pšenici. A to bez strát výnosu. Podsev lucernou sa teda skvele hodí, ak chcete pri pšenici dosiahnuť vyšší obsah bielkovín. Tiež žltá horčica s javorovým hrachom funguje podľa jeho skúseností veľmi dobre. Zber je bezproblémový a na kombajne je potrebné zmeniť len pár nastavení.
Efekt intercroppingu je podľa Joe Weckera vidieť okamžite. Už v prvom roku neboli pri kombinácii ľan-cícer ani ľan-šošovica potrebné fungicídy. Čo sa zdravia pôdy týka, trvalo to o niečo dlhšie. Po dobu troch rokov postupne znižoval intenzitu hnojenia a teraz je oproti začiatku na polovici. Za túto dobu sa život v pôde zlepšil, výnosy pritom zostali stabilné. Skutočnosť, že rastliny nie sú napchaté dusíkom, je pre nich ale celkovo lepšia. Napadnutie plesňami a živočíšnymi škodcami sa výrazne znižuje.
Veľký dôraz kladie Joe Wecker na analýzu pôdy a živín. „Dôležitá je pre mňa súvislosť, čo je v pôde a čo v rastline," hovorí. „Alebo skôr: Čo je v pôde a čo nie je v rastline. Pretože to nie je automaticky tak, že všetko v pôde je dostupné aj pre rastlinu. K tomu je potrebné nenarušený život v pôde. Preto nerobíme iba pôdne testy, ale vždy testujeme tiež rastlinné pletivá. Ak zistíme nezrovnalosti, vieme, že musíme niečo urobiť pre správny život v pôde. Ešte navyše k našim zmiešaným kultúram a sprievodným plodinám, ktoré život v pôde tiež pozitívne ovplyvňujú.
Je jedno či sa jedná o biologické alebo konvenčné poľnohospodárstvo, na všetkých našich poliach aplikujeme stimulačné prípravky špeciálne pre podporu pôdneho života koreňov. Rastlinám tým pomôžeme využiť niektoré živiny, ktoré pre nich doposiaľ neboli dostupné.
Pravidelné analýzy
Testy pletív sa na Wecker Farms vykonávajú minimálne raz ročne. Ak sa pri porovnaní s analýzou pôdy zistí, že živiny nie sú pre rastliny dostupné, musia sa im dodať.
Väčšinou sa jedná o bór, ktorý sa aplikuje spoločne s extraktom z rias a kyselinou fulvovou. Náklady nie sú vysoké. A škoda podľa jeho údajov nevznikne žiadna. Ľahko však podporí život v pôde.
Avšak späť k skúmaniu pôdy a rastlín. Joe Wecker nám predstavil výsledky analýzy na jednom z polí, na ktorom ešte hospodári konvenčne. „Tu pestujeme ľan. Fosfor som nepridával žiadny. Analýza ale ukázala len polovičné množstvo dusíka, než by tam vlastne malo byť. Nerobil som si s tým ale žiadne starosti. A rastliny rástli naozaj dobre. Skôr bolo vždy naším cieľom dosiahnuť pri vysokých nákladoch čo najvyššieho výnosu. Dnes to vlastne robíme naopak: Pozeráme sa, aké náklady sú nutné, aby sme nestratili výnosy.
Vo vegetačnom období k tomu používame refraktometer. S ním rýchlo zistíme, aký je zdravotný stav rastliny. Na základe obsahu cukru spoznáme, či tam nie je nejaký deficit. Ak áno, ihneď vykonáme laboratórny test, aby sme si boli istí. Aplikujeme napríklad bór, primiešame ešte kyselinu fulvovú, extrakt z rias a trochu cukru. Cukor je pritom dobrý pre prospešné organizmy."
Nie je to automaticky tak, že všetko v pôde je dostupné aj pre rastlinu. K tomu je potrebný nenarušený život v pôde.
Dôsledné postupy
Prechod na ekologické hospodárenie začal pred piatimi rokmi. Na otázku prečo, farmár odpovedá: „Jednak sa my sami už nejakú dobu stravujeme bio. A jednak sme zistili, že naša pôda degraduje. Tým sme sa dostali k intercroppingu. Zároveň sme veľa spochybňovali a pokúšali sme identifikovať súvislosti. Často si menších vecí všimnete až vtedy, keď sa z nich stanú veľké problémy. A potom začnete premýšľať.
Čo sa výnosov týka, je pokles pri porovnaní s mojimi susedmi skutočne len minimálny. Veľmi ale záleží na plodine. Pri jačmeni a ovse nie je takmer vôbec viditeľný, pri pšenici je 10 až 15 %. Práve tu je dôležitá voľba správnej odrody. Moderné pšenice prinášajú dobré výnosy len pri optimálnom zásobovaní živinami. Preto radšej používame staršie odrody, ktoré sú väčšinou ešte na trhu. Potom sú tu často ešte zvyšné zásoby. Jačmeň je potom podľa našich skúseností menej náchylný.
Výnosy ale nie sú všetko. Často hovorím s mlynmi, kam priamo dodávam. Kvôli týmto dodávkam obilia starostlivo čistíme a sušíme. Od svojich zákazníkov často počujem: Chceli by sme Vaše obilie. Chleba z neho má lepšiu chuť. Ako som hovoril už skôr: naši zákazníci nebudú v budúcnosti platiť len za množstvo, ale aj za iné veci. Napríklad aj za cícer, ktorý bude vypestovaný úplne bez použitia fungicídov.
Venovať sa regeneračnému biologickému poľnohospodárstvu bol už dlho môj sen. Vždy som kládol dôraz na zdravú pôdu a predovšetkým na to, čo pri nej môžeme zlepšiť. To je naša snaha pri všetkom, čo robíme. Pretože zdravá pôda zaručuje zdravé rastliny. Podobne je tomu s hmyzom. Veľmi dbáme na to, aby sme včelám a inému užitočnému hmyzu zaistili na našich poliach dobrý priestor k životu. Intercropping je na to ideálny, pretože automaticky vytvárame oblasti, kde sa hmyzu darí najlepšie.
A v neposlednom rade som presvedčený, že naši zákazníci od nás očakávajú viac, než že len budeme opakovať zavedené postupy. To nebude len významným dôvodom, aby s nami spolupracovali. Oni to aj zaplatia."
Dážďovky sú chované v desiatich kontajneroch. 
Získaným substrátom sa ošetruje osivo. Tým je podporená tvorba hľuzkovitých baktérií, napríklad pri hrachu.