Medzi najlepšími

Pravidelne oceňovaný

Miestni poľnohospodári boli vtedy donútení voziť svoje produkty do spracovateľských závodov často niekoľko stoviek kilometrov ďaleko. Nákupné ceny sa pohybovali až o 20 €/t nižšie ako napríklad na západe Slovenska. Výrobné náklady a ceny hnojív, postrekov, pohonných hmôt atď., sú však dnes po celej krajine na takmer rovnakej úrovni.

K podnikom, ktoré zmenu úspešne zvládli, patrí rodina Szaxonovcov. Za svoju prácu pravidelne dostáva ocenenie v národných súťažiach. V roku 2019 po prvý raz s veľkým náskokom vyhrala súťaž Top Agro, kedy sa každoročne hodnotia poľnohospodárske podniky na základe ekonomických ukazovateľov. Súťaž Top Agro existuje už 27 rokov a rodina Szaxonovcov sa aj skôr umiestňovala na veľmi dobrých miestach. František Szaxon sa nedávno stal najlepším poľnohospodárskym manažérom roka na Slovensku. Odovzdávanie cien však bolo kvôli koronavírusovej pandémii presunuté na september.

Rodina zohráva u Szaxonovcov dôležitú úlohu. František Szaxon opakovane zdôrazňuje, že na úspechu hospodárstva sa podieľajú všetci, ktorí tu pracujú: on sám, jeho manželka Terézia, synovia František, Peter, Tomáš, dcéra Annabella a už aj ich vlastné rodiny.

František Szaxon pracoval celý svoj život v poľnohospodárstve; najskôr v poľnohospodárskom družstve v Zatíne, do tej doby, než sa dostalo do konkurzu. Vo voľnom čase pestoval na 42 ároch zeleninu, ktorú predával na trhoch na severe Slovenska. Už vtedy mu deti výdatne pomáhali a starali sa o skleníky, zatiaľ čo ich kamaráti zo školy sa chodili kúpať alebo na ihrisko.

Pôda sa spravidla kyprí do hĺbky, aby sa dosiahla lepšia vodná bilancia. Vlani na jeseň bol ale efekt tohto opatrenia takmer nulový: ťažké pôdy nedokázali pojať extrémne vysoké množstvo zrážok a na mnohých poliach sa vytvorili rybníčky. Radosť z toho mali len dedinské deti, ktoré tam mohli v zime korčuľovať. V suchých rokoch sa táto krajina obhospodaruje všeobecne ľahšie, pretože ťažké pôdy lepšie držia vlhkosť. Extrémne suché roky sú však ťažké aj tu.

So šiestimi plodinami

Vlani bola žatva v Zatíne kvôli častým dažďom a všeobecne vrtkavému počasiu medzi 8. júlom a 3. augustom nanajvýš zložitá a oneskorená. Obvykle Szaxonovci potrebujú na zber dva týždne a používajú dva vlastné kombajny Claas Lexion a tri ďalšie si požičiavajú. Výnosy boli uspokojivé, predovšetkým hlavnej plodiny, ozimnej pšenice, kde predstavovali 6,15 t/ha na ploche 682 hektárov. Lepšie lány dosiahli výnos 8 t/ha. V regióne boli síce v minulých rokoch problémy s kvalitou, avšak nie pri pšenici. Tá dosahovala vynikajúce hodnoty, kedy sa obsah bielkovín pohyboval medzi 14 a 15 % a priemerný obsah lepku bol 33%.
Silnými dažďami a búrkami trpel najmä jarný jačmeň, ktorý mal nižší výnos a nedosiahol ani na stanovené parametre pre sladový jačmeň. 650 ton sa tak dalo použiť len na kŕmenie. Na skladovanie má hospodárstvo tri budovy s celkovou kapacitou až 5 000 ton obilia.
Pri repke boli vlaňajšie výnosy výrazne lepšie. Priemer predstavoval cca 4,17 t/ha na viac ako 206 hektároch. Keď nebudeme počítať dva najmenej výnosné lány, kde rastliny rástli od samého začiatku zle, predstavoval priemerný výnos 4,5 t/ha. A výsledok na najlepších 50 hektároch? Úctyhodných 4,8 t/ha. Szaxonovci začlenili repku do svojho osevného postupu úplne uvedomelo. A nemajú v úmysle sa jej vzdávať. Naopak. Pestovateľskú plochu rozšírili na viac ako 300 hektárov.
František Szaxon uvádza ešte jednu dôležitú výhodu: „Máme zmluvu na 650 ton s firmou, ktorá za túto surovinu veľmi spoľahlivo platí. 14 dní po dodaní repky a jej vyúčtovaní sme mali peniaze na účte. Samozrejme sú ale tiež situácie, kedy musíme na svoje peniaze čakať oveľa dlhšie."

Neistý faktor: počasie

V júni 2019 zúrilo okolo Zatína krupobitie a na kukurici, pšenici, jačmeni, slnečnici a sóji napáchalo veľké škody. Najhoršie to odniesla kukurica, ktorej bol pokles úrody najväčší. Na neponičených a dobrých poliach sa však výnos pohyboval okolo 14,5 t/ha a z toho dôvodu bola tento rok jej plocha rozšírená z 280 hektárov na viac ako 400.
Sója, ktorej sa okolo Zatína tiež veľmi dobre darí, je pestovaná na 150 hektároch. V poslednej dobe sa však upúšťa od pestovania slnečnice. Hlavným dôvodom je, že sóju môže slnečnica ešte po mnoho rokov prerastať. Tento problém sa nedá vyriešiť postrekom. Ďalším dôvodom je ambrózia, ktorá sa veľmi zle likviduje. A ani to nevyzerá, že by mali byť v blízkej budúcnosti dostupné nejaké účinné chemické postreky. Kvôli obmedzovaniu účinných látok, najmä systémových pesticídov, to bude skôr ešte ťažšie.
Kvôli nepriaznivému počasiu bolo na jeseň vysiate menej pšenice. Pôvodne mala zaberať asi 700 hektárov, nakoniec to bolo o 200 hektárov menej. V posledných rokoch sa Szaxonovcom osvedčilo jesenné ošetrenie obilia herbicídmi; rastliny tak mohli na jar rásť lepšie a bez buriny. Počasie v minulom roku však Szaxonovcom urobilo aj tu čiaru cez rozpočet.

Faktor úspechu: kvalita

So svojím strojovým parkom je rodina Szaxonovcov spokojná, predovšetkým s jeho kvalitou a výkonom. Výkyvy počasia a stále kratšie časové okná pre optimálne spracovanie pôdy ju však nútia, aby svoje vybavenie pre určité práce posilnila. To bol tiež dôvod pre minuloročnú kúpu nového postrekovača HORSCH Leeb s ťahačom a nového kombajnu Claas Lexion.
Čo najskôr po zbere sa vykonáva plytká podmietka. Ešte nedávno v podniku používali predovšetkým tanierové náradie s taniermi usporiadanými do „X". Pri tomto nemenovanom stroji sa však taniere opotrebovávali nerovnako a zostávali po nich nerovné polia. Uprostred sa vytvoril kopček, po stranách vznikali ryhy. Pred tromi rokmi potom rodina investovala do stroja HORSCH Joker HD s pracovným záberom šesť metrov. František Szaxon junior, vyštudovaný poľnohospodár, ktorý je vo firme zodpovedný za strojový park, nadšene vysvetľuje: „Práca s Jokerom je o moc lepšia. Vôbec sa to nedá porovnať. Používame ho k príprave pôdy pred sejbou, predovšetkým pre plodiny siate na jeseň."

Stroje HORSCH sa optimálne hodia aj pre koncept spracovania pôdy, v ktorom stále hrá veľkú úlohu pluh. Pluhom počas roka obrábajú asi 50 % polí a Joker je používaný napríklad pre vyrovnanie veľkých brázd pred výsevom repky.

Stabilné ramená

Väčšina poľnohospodárov už nepoužíva postrekovače iba pre aplikáciu chemických postrekov, ale aj pre hnojenie na list. Môžu za to hlavne obdobia sucha, ktoré boli v posledných rokoch pre jar typické. Pevné hnojivo potrebuje po aplikácii dážď a ak sa na neho musí moc dlho čakať, rastliny nedostanú živiny včas a určité množstvo hnojiva unikne do vzduchu. Szaxonovci sa snažia dať svojim rastlinám všetko, čo potrebujú, a preto sa stále viac spoliehajú na živiny prijímané listami.

Postrekovač je vybavený nádržou s objemom 3 800 litrov a prídavnou 200 litrovou nádržou pre prípad, že by postreková kvapalina penila. Aktuálne podnik bez problémov využije celých 4 000 litrov.
A čo by mohlo byť ďalším prírastkom do strojového parku Szaxonovcov od firmy HORSCH? Možno presný sejací stroj Maestro, ktorý na jar v podniku testovali.