Nový duch
Pauline a Paul-Henri Lelucovci sa pôvodne venovali obchodovaniu a novinárčine. Pred 14 rokmi však presedlali na poľnohospodárstvo. Rozhodli sa nielen pestovať rozmanité plodiny, ale tiež vyrábať nezvyčajné produkty. Napríklad vodku. terraHORSCH prináša článok o dobrodružnej ceste týchto dvoch rojkov, ktorí sa nedajú ničím odradiť.
História ich rodiny, pokračovanie rodinného hospodárstva a túžba poskytnúť ich štyrom deťom naplnený život - to boli dôvody, prečo Paul-Henri Leluc v roku 2007 po svojom dedkovi prevzal hospodárstvo vo francúzskom regióne Beauce. „Návrat do Faronville je pre mňa návratom k spôsobu života, ktorý nás privádza bližšie k našim koreňom. Navyše tak môžeme robiť to, čo si pre svoje deti prajeme najviac: žiť na statku, mať tam svoju prácu, robiť niečo napĺňajúceho, ale predovšetkým niečo trvalého vytvoriť - nielen na našich poliach, ale aj v spoločnosti. Naše hospodárstvo je viac než len pracovný projekt. Ide o komplexnosť myslenia a vyváženosť."
Paul-Henri Leluc kladie veľký dôraz na medziľudské vzťahy. Ten prenáša na svojich spolupracovníkov a pomocníkov; takisto sú pre neho dôležité vzťahy so zákazníkmi. Hnacou silou je pre neho vrodená zvedavosť, ktorá ho motivuje na veciach ďalej pracovať.
Rozšírenie osevného postupu
Mnoho rokov späť bola rotácia plodín veľmi obmedzená. Zahŕňala pšenicu, cukrovú repu a jarný jačmeň. Hlavnou plodinou bola repa, pestovali ju každé tri roky, niekedy dokonca každé dva. Šírili sa tak choroby, navyše výrazne klesali výnosy. Kováčikovia, resp. drôtovce a koreňomorka spôsobovali obrovské škody. Navyše bol problém s mrlíkmi, takže sa päťkrát muselo vyjsť na pole a ošetriť ich herbicídmi. Napriek tomu sa nedarilo dosiahnuť zdravé polia. Akonáhle skončili kvóty na cukrovú repu, bolo i Paul-Henri Lelucovi jasné, že je čas na novú stratégiu. K tomu hovorí: „Rámcové podmienky v poľnohospodárstve sa neustále menia. Musíme sa stále prispôsobovať."
Začal teda zavádzať širší osevný postup a súčasne obmedzovať spracovanie pôdy. „Mal som niekoľko cieľov: obmedziť burinu a škodcov, ušetriť náklady, ozdraviť pôdu, zvýšiť množstvo živín a skončiť s pestovaním cukrovej repy. To kvôli tomu, že pre nás predstavovalo príliš veľa rizík. Začal som osevným postupom zloženým nasledovne: pšenica, jačmeň, zemiaky, pšenica, pšenica, jačmeň a kukurica. K tomu som vždy pridával medziplodiny. Aby som podporil tvorbu humusu, sial som po každom zbere zmes facélie, horčice, slnečnice, bôbu a reďkvy. Táto zmes dáva slamu, vďaka rozvetvenému koreňovému systému zabezpečuje lepšiu štruktúru pôdy a navyše zásobuje pôdu a následnú plodinu živinami. Výhodou sú nízke náklady, ktoré sa pohybujú okolo 55 €/ha.
Môj postup sa orientuje na čo možno najväčšiu úrodu, tá ale veľmi závisí od počasia. Cieľom je vždy optimalizovať výnosy a riadenie živín. Napríklad nikdy nesejem pšenicu po pšenici, ak poriadne nevyrástli medziplodiny."
Pauline Leluc je zodpovedná za marketing a všetky administratívne záležitosti. 
Obilie je na podniku Paul-Henriho Leluca siate strojom Avatar 12 SD.
Vhodné stroje
„Avatar 12 SD sa optimálne hodí pre našu stratégiu konzervačného poľnohospodárstva. Tento sejací stroj je z pohľadu jedného metra pracovného záberu výhodnejší ako 8 metrová verzia, siatie je možné na 25 cm a dá sa tiež obmedziť hustota výsevu na 300 - 350 zŕn na meter štvorcový kvôli zníženiu výskytu chorôb tvrdej pšenice. Tiež sa lepšie ovláda než 8 metrový stroj. Ak moje kalkulácie nevyjdu, môžem ho určite predať ďalej. Nákupom tohto stroja tak nepodstupujem žiadne riziko. Pokiaľ bude fungovať, nechám si ho. Pokiaľ nebude fungovať, môžem ho bez veľkej straty predať.
Pretože sa presné sejacie stroje s tanierovými a radličkovými pätkami dopĺňajú, máme tiež HORSCH Sprinter 8 CO s úzkymi radlicami pre výsev medziplodín do strniska v lete. Tieto sejacie stroje sú dôležitou súčasťou našej stratégie šetrenia času. Zvyšujeme tak aj kvalitu spracovania polí využívaných pre zemiaky a na výrobu liehovín. Zemiaky majú síce vyššiu obchodnú maržu ako pšenica, ale pri konzervačnom poľnohospodárstve predstavujú vysoké riziko. Kontakt slamy so šupkou je často zdrojom chorôb." Kukurica je siata postupom StripTill.
Základné zmeny
Jeden rok pracoval Paul-Henri Leluc konvenčne, rýchlo ale zistil, že sa len točí v kruhu. Potom sa zameral na predaj zemiakov. „Jeden sused mi ponúkol, že si pole prenajme, ja som ale odmietol. Radšej som chcel svoje zemiaky pestovať sám a potom ďalej predávať.“ O rok neskôr, keď zistil, ako celý systém funguje, investoval do budovy na skladovanie a ošetrenie produkcie a začal ju dodávať na trh. Najskôr do Rungis, na najväčší francúzsky trh, potom do Talianska, Španielska a Portugalska. Aby dosiahol väčšiu maržu, zemiaky triedi. „Tým zaisťujem, že sa mi dodaný tovar z 95 % zaplatí - bez strát kvôli hline alebo nevyhovujúcej veľkosti."
Obchod bežal dobre, ale Paul-Henri Leluc hľadal novú výzvu. „Stále potrebujem nové projekty. Mám rád, keď sa na farme niečo deje. V hlave som mal obrázok hospodárstva alebo vinárstva zo skorších čias, kde stále panuje čulý ruch."
Spúšťačom nakoniec bol pobyt vo Fínsku, ktorý organizovala Valtra. Navštívil tam pálenicu a zúčastnil sa ochutnávky vodiek. „Vždy som bol milovník škótskej whisky. Vodka ma do tej doby nijako zvlášť nezaujímala. Ale to sa kompletne zmenilo. Videl som v nej potenciál pre naše hospodárstvo. Vodka zo zemiakov sa perfektne hodí do nášho modelu."
Koniec kvót na cukrovú repu znamenal platbu 140 000 € za povolenie na pestovanie. Prečo ale platiť, keď rentabilita rovnako padala voľným pádom? Bolo lepšie vložiť peniaze do iných, rentabilnejších projektov. Paul-Henri Leluc šiel teda do rizika. Na základe svojho nadšenia pre liehoviny vypracoval obchodný plán a našiel pre neho podporu v banke. Kúpil destilačné zariadenie, ktoré nainštaloval vo farme Faronville. „Stavil som si na budúcnosť: Vodka nie je u francúzskych konzumentov ešte zažitá a trh ovláda niekoľko málo výrobcov. Je to uzavretý kruh a človek sa musí všetko naučiť sám."
Vedomosti Paul-Henri Leluc ale nezískaval z učebníc chémie: „Absolvoval som kurzy v destilérce ergaster v Noyone v departmente Oise. Rozhodujúca je metóda, ktorou zemiaky zkvapalníte. A samozrejme je nutné nájsť ideálnu odrodu, čo sa chuti a konzistencie týka. Pri filtrácii som toho vyskúšal veľa. Kvasnice sú tak povediac kúzlo, ktoré premení cukor na alkohol. Podľa rýchlosti, akou proces premeny prebieha, sa líši chuť. Dozrievanie a skladovanie vo fľaši má rovnako veľký vplyv na kvalitu."
Pre výrobný proces bolo samozrejme nutné zvládnuť mnoho úradných prekážok, napr. na colnom úrade a úrade pre hospodársku súťaž, úrade na ochranu spotrebiteľov a na boj proti podvodom. Výroba alkoholu podlieha prísnej kontrole. „To ma zase trochu zbavilo ilúzie," priznáva Paul-Henri Leluc. „Ale od chvíle, kedy som kúpil destilačné zariadenia, nie je cesty späť."
Iný duch
Kvôli volatilite cien obilia a vysokým predajným cenám plôch sa mnoho poľnohospodárov snaží zvýšiť svoju maržu znížením výrobných nákladov. To však nie je prípad Paul-Henriho Leluca. „Čo sa znižovania nákladov týka, sme už na dolnej hranici. Mohli by sme prípadne ušetriť ešte 25 až 30 €, ale v budúcnosti sa budeme skôr sústreďovať na zvyšovanie obratu na hektár," vysvetľuje. „Dnes na našich 260 hektároch dosahujeme obrat 1,5 milióna."
Nové postupy sú z pohľadu obchodu teda potrebné. Je ale ťažké ich realizovať v praxi. „S ostatnými poľnohospodármi si vymieňam skúsenosti ohľadom konzervačného poľnohospodárstva a obmedzovania postrekových látok, ale nie o najnovšie časti môjho projektu, príprave destilátov. Nikto si nenechá nazerať do kariet, pretože som ich konkurent. Veľa som si toho prečítal a intenzívne sa venoval celému radu tém. Ale predovšetkým som sebe a svojmu projektu veril. V tomto projekte sa môžem sám realizovať. A potvrdzuje sa moje rozhodnutie robiť to inak. Naopak bolí, keď sa mi nedostáva pomoci alebo keď zistím, že ostatní pochybujú o tom, o čom som sám tak presvedčený. Ale spokojnosť a hrdosť, ktorú cítim, to zase vyrovnávajú."
Marketing je dôležitý
Aj v poľnohospodárstve je marketing veľmi dôležitý. V ňom má hlavné slovo manželka Paul-Henriho, Pauline. Rovnako ako v prípade predaja a administratívnych záležitostí. „Marketing chápem ako komunikačný nástroj, ktorý zákazníkovi sprostredkúva autenticitu. Pekné fotografie a inscenovanie každodenného života nie je v rozpore s poctivosťou. Každý poľnohospodár môže robiť poctivý marketing. Nepredáva totiž zdanie, ale skutočnosť! V tejto súvislosti by sme chceli na sociálnych sieťach rozšíriť hashtag # venezvérifier (= „príď a presvedč sa sám").
Príbehy, ktoré rozprávame, ukazujú, že máme radosť, keď u nás môžeme privítať spotrebiteľa. Nič im o nás nepovie viac! Tu sa nedá klamať. Preto hovoríme aj o postrekových látkach. 50 % našich zákazníkov sa tak či tak na ne opýta. Vidíme, že je to pre nich veľká téma."
Poľnohospodári pracujú v primárnom sektore a nejakú dobu to trvalo, než sa Lelucovci naučili zaobchádzať s Instagramom. Avšak Le Monde, L'Express a Le Point sa o hospodárstve dozvedeli práve vďaka sociálnym sieťam. Nič by sa teda nemalo podceňovať! Vďaka tomuto prepojeniu vznikajú kontakty, ktoré môžu prerásť v priateľstvo, čo zase pripravuje cestu pre ďalšie kontakty.
Ako poľnohospodár, popr. ako výrobca uvádza na trh nové produkty museli Lelucovci premýšľať aj o balení a o spôsobe, ako produkty a prácu na statku predstaviť na fotografiách: ako začať snívať, aby nebolo nutné fotografie príliš upravovať. Začať snívať a nenechať si sny vyhovoriť. „Pre nás je dôležité, aby bol tento autentický marketing trvalý a aby sme vytvorili skutočný príbeh. Rozhodla som sa dať nášmu produktu a nášmu hospodárstvu dušu. Až niekto za 200 rokov uvidí našu fotografiu visieť v pálenici a náš x-tý vnuk povedie podnik aj naďalej ... na to by som bola neskutočne hrdá."
Na záver
Paul-Henri a Pauline Lelucovci sú poľnohospodári, výrobcovia a podnikatelia telom i dušou. Ich svetom však nie je len hospodárstvo. Ich ekonomické aktivity sa točia okolo toho, čo je pre nich najdôležitejšie: okolo ich detí. „Chceli by sme svojim deťom ukázať, že rovnováha je možná po celom svete: práca a rodina, finančný úspech a poľnohospodárstvo, vytváranie pracovných miest a život na vidieku, životné prostredie a produktivita. Čo sa posledného bodu týka, veľa sme toho vyskúšali a angažujeme sa v Global G.A.P., celosvetovom združení na podporu Guten Agrarpraxis (G.A.P) a v Label HVE (Haute Valeur Environnementale = ekologicky hodnotný).
Na koniec pridáva Paul-Henri Leluc ešte dôležitú radu: „Rád by som povedal čitateľom terraHORSCH pár slov na záver: Človek nesmie sledovať len jednu cestu a trvať na nej. Každá chyba je príležitosť postúpiť ďalej. Načúvajte spotrebiteľom, sledujte, čo robia susedia, nechajte sa inšpirovať kolegami z odboru - je to dôležité, aby človek zostal otvorený novým veciam. Svet poľnohospodárstva sa mení natoľko, že by bolo iluzórne dúfať, že budeme môcť celý život pracovať rovnakými metódami. Som otvorený aj biologickému poľnohospodárstvu a budem sa všemožne snažiť, aby moje pestovateľské stratégie boli úspešné."