„Osud ma zavial k HORSCH“
Amir Ali Sabiri má toho vo svojich 23 rokoch za sebou toľko, že by to vystačilo na román. Po úteku z Afganistanu a Iránu sa dostal do svojej novej vlasti, do Nemecka. A teraz s vynikajúcimi výsledkami dokončil štúdium v spoločnosti HORSCH.
K úspešnému ukončeniu odboru priemyselný mechanik vo Schwandorfe však viedla dlhá cesta - tá začala 4 700 km ďaleko, v afganskom Samangane. Tam sa Amir Ali Sabiri narodil.
Keď mal dva roky, utiekla jeho rodina do Iránu a svoj nový domov našla v Isfaháne, asi 250 kilometrov južne od hlavného mesta Teheránu. Amir Ali tam má ešte dvoch bratov a tri sestry. Žije tam i jeho matka. Jeho otec zomrel, keď mal 13 rokov. Amir Ali musel opustiť školu a ísť pracovať, aby sa postaral o rodinu. V 16 rokoch spoznal svoju prvú veľkú lásku, dievča bolo tak ako on afganského pôvodu. Jej bratia však s týmto vzťahom nesúhlasili a vyhrážali sa mu smrťou.
V dome U dobrého pastiera
Jeho matka a strýko sa potom rozhodli, že musí preč z krajiny, aby ho nezabili. Pretože nemohol späť do Afganistanu, mala byť jeho cieľom Škandinávia. Vo Švédsku a Dánsku totiž žije mnoho Afgancov.
Za noci a hmly začala Amir Aliho „Odysea", ktorá trvala viac ako päť mesiacov, a z Iránu ho cez Turecko, Rumunsko, Maďarsko a Rakúsko zaviedla cez Passau do Mníchova. Odtiaľ potom nakoniec viedla do Schwandorfu. Na konci tejto dlhej cesty ho spoločne s ďalšími mladými ľuďmi, ktorí boli na úteku bez rodičov, ubytovali v dome „U dobrého pastiera" v Ettmannsdorfe. Nemal vtedy ešte ani 17 rokov a už bol viac ako päť mesiacov bez prestania na úteku.
Dom U dobrého pastiera po nejakej dobe zorganizoval návštevu centra profesijného vzdelávania vo Schwandrofe, kde sa začalo s výučbou nemeckého jazyka. Keď totiž chcete porozumieť cudzej krajine a inej kultúre, je jazyk kľúčom ku všetkému.
Na otázku, ako sa na úteku cez všetky tieto krajiny vlastne dorozumievali, odpovedá: „Zvládol som to s trochou angličtiny. Našťastie som v Iráne videl veľa filmov v angličtine s perzskými titulkami. Tak som sa učil."
Už po troch mesiacoch v 10. triede postúpil Amir Ali vďaka svojim dobrým výsledkom do 12. triedy. Tu môžu žiaci absolvovať prax v závodoch v regióne a vyskúšať si, čo by im šlo. Po praxi v dvoch firmách, kde pracoval ako obrábač kovov, sa Amir Ali dostal na krátkodobú prax do firmy HORSCH. Tu sa tak osvedčil, že mu bolo ponúknuté, aby sa vyučil na odborného pracovníka pre kovospracujúci priemysel. Amir Ali povedal bez váhania áno. „Bol som vďačný, že ma konečne prijali, a tiež som im chcel svojou prácou poďakovať," hovorí Amir Ali.
Odborný pracovník pre kovospracujúci priemysel je uznávaný dvojročný učebný odbor s vysokým podielom praxe a malým množstvom teórie. Učňovské miesta vtedy HORSCH vytvoril navyše k už plánovaným miestam.
Ocenenie
Jednou z najväčších výziev pre neho bola odborná terminológia. V každodennom živote sa už celkom dobre dorozumel. Ale špecifické odborné pojmy, ktoré sa naň zo všetkých strán sypali, sa musel ešte len všetky naučiť.
Vďaka usilovnosti a vytrvalosti sa mu podarilo učebný odbor po dvoch rokoch dokončiť; so známkou 1,3 bol jedným z najlepších.
Odvtedy Amir Ali pracoval vo výrobe ako odborný pracovník, zakrátko sa ale prebudila jeho ctižiadosť. Rozhodol sa, že si vzdelanie doplní a ďalší jeden a pol roka venuje tomu, aby sa vyučil na priemyselného mechanika. Pri práci vo výrobe a logistike totiž poznal, že sa toho má ešte veľa čo učiť.
Aj v tomto druhom učebnom odbore bol jedným z najlepších v celom Bavorsku a dosiahol známku 1,3. Navyše ho IHK Regensburg/Horné Falcko/Kelhaim ocenilo ako najlepšieho z jeho učebného odboru. „Až teraz môžem tu vo Schwandorfe vydať zo seba to najlepšie. Našiel som si tu veľa priateľov a teraz, keď dobre pracujem, dostávam aj naďalej povolenie na pobyt a môžem tu zostať. Rád by som si zarobil peniaze na ďalšiu návštevu matky v Iráne. „Za prvý ušetrené peniaze ju v roku 2020, dlho po svojom úteku, navštívil. A rád by svoje rodine vrátil niečo z peňazí, ktoré na jeho útek tak tvrdo našetrila.
Rozhovor končí sa slovami: „Dúfam, že tu budem môcť zostať. Keby ma odsunuli do Afganistanu, dostal by som sa do krajiny, ktorú nepoznám a ktorú si už ani nepamätám. Moja vlasť je teraz Nemecko."