Live akcia plná superlatívov
Namiesto prezenčného seminára v Schwandorfe ponúkla spoločnosť HORSCH tento rok kvôli koronavírusovej pandémii alternatívu. Naživo prenášanú akciu s mnohými prednáškami a hosťujúcimi rečníkmi, na ktorej sa preberali rôzne témy, okrem iného budúcnosť nafty alebo predaj bioproduktov a bioobilia.
„Zase Lockdown kvôli covidu." To si zrejme pomyslelo veľa účastníkov, keď sa priblížil február a tým aj tradičný seminár HORSCH v Sitzenhofe vo Schwandorfe. Už v roku 2020 musel byť kvôli pandémii zrušený.
Po veľmi úspešných, digitálne prenášaných dňoch poľnej techniky, vlani na jeseň ale bolo rozhodnuté, že aj tohtoročný seminár bude online. Avšak v novej podobe. Seminár, aký tu pre odbor poľnohospodárskej techniky ešte nebol. Nápad na HORSCH Live bol na svete. Po tri dni mohli diváci sledovať prednášky s rečníkmi z rôznych krajín. A okrem klasických prednášok tu boli aj rozmanito obsadené panelové diskusie.
Účasť bola bez problému možná cez YouTube, Facebook alebo internetové stránky HORSCH. Pre otázky alebo výmenu informácií s inými účastníkmi rovnako ako pre diskusiu bol k dispozícii chat. Celú akciu a diskusie v nemčine moderoval Michael Braun (Sales Support). Anglické príspevky a diskusie potom Johannes Hottenbacher (Regional Sales Manager).
Pre zamedzenie technických problémov alebo výpadkov spojenia bolo veľa prednášok nahraných vopred. Naviac sa internetové spojenie a online systémy otestovali so všetkými prednášajúcimi, aby potom pri živom vysielaní nedochádzalo k problémom. Poverený tím vybudoval live štúdio HORSCH vo veľkej výstavnej hale, v ktorej sa seminár vo Schwandorfe vždy koná.
Námaha sa vyplatila. Celkovo sa za tri dni od 23. do 25. februára 2021 pozeralo naživo 2830 divákov a do konca mája sa na HORSCH Live pripojilo celkovo 500 000 ľudí!
Panelovým diskusiám „Zostane nafta aj naďalej rozhodujúca pre výkon na poli?" A „Predaj bioobilia/ bioproduktov teraz a v budúcnosti. Aké šance a riziká so sebou nesie rozšírenie plôch pre biopoľnohospodárstvo?" sa budeme v tomto článku venovať ešte podrobnejšie.
Všetky prednášky a diskusie sú stále dostupné priamo na stránkach www.horsch.com/live.
Pestrá kytica tém – pre každého niečo
Akcia HORSCH Live bola začatá večer 23. februára 2021 pútavou panelovou diskusiou na tému Zelená dohoda pre Európu. Guido Höner (šéfredaktor najväčšieho poľnohospodárskeho mesačníka TopAgrar) zodpovedal spoločne s Michaelom a Philippom Horschovcami a Theo Leebom na otázky Michaela Brauna. Z tejto diskusie vyplynulo, že rozhodnutia, ktoré sa v EÚ a jej členských krajinách prijímajú, majú vplyv aj na medzinárodné poľnohospodárske trhy, a že predpisy platné v mnohých odboroch môžu byť šancou aj pre poľnohospodárov.
Ukladanie CO2 v pôde, priamy výsev a ochrana rastlín pomocou mikroorganizmov a baktérií
Druhý deň HORSCH Live začal na tému aktuálne veľmi diskutovaného procesu ukladania CO2 v pôde. Podrobne bola predstavená mikrobiálna karbonizácia ako metóda kompostovania a spracovania pôdy vedúca k ukladaniu uhlíka.
O svoje skúsenosti sa podelili hneď dvaja odborníci na priamy výsev. Prvým z nich bol Ulrich Zink, ktorý predstavil svoje skúsenosti s priamym výsevom obilia a repky, ktoré za 20 rokov v strednom Nemecku získal. Po ňom nasledoval Julien Senez, prvý zahraničný rečník. Aj tento Francúz využíva priamy výsev a na základe skutočných prevádzkových čísel ukázal, akú výhodu to pre neho má.
Potom prišli na rad tri odborné prednášky z portfólia HORSCH na témy trendy v ochrane rastlín, maximálna kvalita opotrebiteľných súčastí a nová technika pre mechanickú starostlivosť o porast.
Druhé popoludnie seminára sa predstavili dvaja zahraniční prednášajúci z Brazílie. Poľnohospodár Gregory Sanders hovoril o biologickej ochrane rastlín v Grupo Progresso. Ukázal, akú dlhú históriu používania baktérií a mikroorganizmov v Brazílii má a akých obrovských pokrokov sa tu v minulých rokoch dosiahlo. Vypočítal, že používaním prostriedkov biologickej ochrany ušetrí oproti konvenčnej ochrane rastlín za dve zbery na svojich 50 000 hektároch takmer milión dolárov ročne. Plynulo na neho nadviazal Gustavo Hermann z firmy Koppert Biological Systems. Jeho firma vyrába celý rad z týchto prostriedkov biologickej ochrany a tiež biologické stimulanty ako náhradu za hnojivá. Ukázal, čo je v budúcnosti ešte možné, a dal divákom nahliadnuť do vývojových centier v Brazílii, ktoré sa zaoberajú výhradne touto tematikou. Nielen pri sóji, ale tiež pri bavlne a kávy presadzuje jeho firma také opatrenia, vďaka ktorým sú výrobné procesy transparentnejšie, napr. aby bolo možné aj pri dovoze preukázať, ako presne boli dovážané poľnohospodárske výrobky vyrobené - kľúčovým slovom je pritom GMO free, teda geneticky nemodifikované potraviny.
Pletie obilnín, pestovanie sóje a súčasné pestovanie viac plodín, tzv. Intercropping
Tretí deň HORSCH Live začal poľnohospodár Moritz Lampe (spoluzakladateľ Weser Bio GbR) s tipmi na pletie obilia pri rozstupe riadkov 25 cm. Plečky v niektorých situáciách dokonca nazval „rizikovým životným poistením" pre poľnohospodárov. Odporúča vybaviť plečky všetkou dostupnou technikou, práve kvôli presnej práci, a prispôsobiť ju bezpodmienečne sejacej technike, v optimálnom prípade jedinému sejaciemu stroju.
„Je to len oceľ" bol názov príspevku o zabezpečení kvality v spoločnosti HORSCH. Po ňom nasledovala prednáška o komplexnej téme „Inteligencia", pod ktorou HORSCH združuje svoje digitálne a automatizačné technológie, rovnako ako novú platformu Connect. Tá zahŕňa napríklad vyhodnotenie a prenos dát a tiež témy údržby pri strojoch.
Konateľ N.U. Agrar, Ferenc Kornis, priblížil, ako si v Nemecku stojí pestovanie sóje v porovnaní so zvyškom Európy. Vysvetlil, na čo musia tunajší poľnohospodári dávať pri sóji pozor a za akých podmienok sa dá dosiahnuť dobrý a konkurencieschopný výsledok. Pretože práve pri geneticky nemodifikovanej sóji existuje veľký dopyt po domácich produktoch.
Nasledovali dvaja zahraniční rečníci z Kanady. Joel Williams hovoril o svojich skúsenostiach so súčasným intercroppingom v Kanade. Tu sa na jednom akri spoločne pestujú a žnú dve plodiny. Na to hneď nadviazala prednáška Joe Weckera. Rozprával, ktoré kultúry pri súčasnom pestovaní viacerých plodín vo svojom hospodárstve používa a na čo treba dávať pozor od výsevu, cez hnojenie a starostlivosť o rastliny až po zber. Viac sa dozviete tiež v článku v tomto vydaní na strane 12.
Záver tretieho dňa a celkovo tak záver HORSCH Live patril Constantinovi Horschovi, ktorý spoločne so svojím bratom Lucasom vedie prevádzku AgroVation v českom Kněžmoste. Divákov previedol celou históriou, od začiatku podniku, cez jeho premenu na výskumnú prevádzku HORSCH až po dnešný stav, keď sa už časť polí využíva pre ekologické poľnohospodárstvo.
Všetko na naftu, alebo nie?
V diskusii nazvanej „Zostane nafta aj naďalej rozhodujúca pre výkon na poli?" hovoril Michael Horsch s Wernerom Kublerom z MAN Engines, skúseným odborníkom na výrobu vysoko výkonných priemyselných motorov.
Tieto motory a hnacie ústrojenstvá nájdeme v rôznych segmentoch trhu a produktoch, okrem iného v nákladných automobiloch, autobusoch a dráhových vozidlách, na člnoch a lodiach, ale aj v priemysle a v zariadeniach na bioplyn v poľnohospodárskom sektore. Celkovo firma vyrobí asi 10 000 motorov ročne s výkonom 50 až viac ako 2 000 k. Zameriava sa práve na koncových zákazníkov v poľnohospodárstve a ich potrebu čo najväčšieho výkonu pri čo najnižšej spotrebe paliva.
Od roku 1995 podliehajú naftové motory stále prísnejším medzinárodným emisným predpisom, pričom sú rozdelené do kategórií Tier 1 až po aktuálny Tier 4. Pri vývoji motorov hrá veľkú úlohu okrem celkovej účinnosti tiež znižovanie emisií. Len emisie oxidov dusíka NOx sa od roku 1995 znížili približne o 96 %. Požiadavky jednotlivých kategórií až do Tier 3 sa dali splniť pomocou výrazne vylepšenej techniky vstrekovania a optimalizáciou spaľovacej komory. Avšak už prvé poznatky s Tier 3 a potom Tier 4 ukázali, že pre akýkoľvek ďalší vývoj budú povinné čistiace katalyzátory. U limitných hodnôt častíc je to podobné. Tiež tu došlo k zníženiu o cca 96 % a tiež tu emisná norma Tier 4 stanovila, že bude nutné používať časticový filter. „Úroveň emisií, ktoré sme aktuálne dosiahli, sa dá približne porovnať s Euro 6 pri nákladných vozidlách," hovorí Kübler. Motory by tak mali byť aktuálne veľmi čisté.
Na otázku, čo príde po Tier 4, Kübler zdôrazňuje, že Európa a USA idú síce trochu rozdielnou cestou, cieľ je ale v zásade rovnaký. Pri použití v praxi je nutné doložiť hodnoty emisií.
Dokonca aj pri najvyšších výkonoch musia byť dodržané všetky hraničné hodnoty. Všetky zmeny, ktoré vývojári pri strojoch vykonali, však poslúžili tiež objemovému výkonu a menšej spotrebe, aj keď k nim viedli čoraz prísnejšie normy pre výfukové plyny, hovorí Kübler.
Nasledovali otázky divákov, predovšetkým o účinnosti nových motorov s čistením výfukových plynov. Poľnohospodári a vodiči ťahačov majú napriek papierovo vyššiemu výkonu pocit, že plynový pedál nefunguje pri stlačení tak dobre.
Kübler to vysvetľuje tým, že pred rokom 1995 bol plynový pedál mechanicky spojený priamo s motorom, a tak reagoval promptne. Kvôli zníženiu emisných maxím sa dnes montuje digitálna regulačná elektronika, ktorá tu predtým nebola. Môže tak vznikať dojem určitého oneskorenia pri stlačení. „Každý motor je schvaľovaný a kontrolovaný schvaľovacím úradom a musia tak vykazovať uvedený výkon," uisťuje Kübler. Zákazník podľa neho vníma výkon pomocou trakcie kolesa alebo na vývodovom hriadeli, čo by práve mohol byť faktor, prečo ho vníma ako nižší.
„Je nespochybniteľné, že motor má uvádzaný výkon. Užívateľ ho však nepociťuje tak ako na starom traktore, ktorý reguláciu nemal," potvrdzuje Michael Horsch.
Na otázku ohľadom budúcej podoby pohonu, ukázal Kübler vyobrazenie rôznych riešení motorov a palív pre traktory. Ako príklad poslúžil traktor s výkonom 139 kW, ktorý po dobu 3,5 hodiny vykonáva intenzívne spracovanie pôdy. Porovnávala sa okrem iného nafta, skvapalnený plyn (LPG), dva rôzne vodíkové systémy a elektromotor.
Pri tomto porovnaní sa ukázalo, ako významná je nielen hmotnosť nádrže s palivom, popr. batérie, ale aj potreba miesta a náklady na nádrž, batériu a samotné palivo/elektrinu.
Tlaková nádrž na plyn potrebuje veľa miesta v montážnom priestore. Náklady na skvapalnený plyn ako jediné len minimálne prevyšujú pomerne nízke náklady naftového pohonu. Pri vodíku váži nádrž trikrát toľko, má podstatne väčší objem a tankovací systém je podstatne drahší. Pri elektropohone sa náklady na batériu na deň štandardnej práce na poli pohybujú okolo 144 000 €. K tomu sa pridáva objem zodpovedajúci približne 2 400 litrom nafty a hmotnosť 2,8 ton," vysvetľuje Kübler. Michael Horsch v tom má jasno: „V poľnohospodárstve sa vlastne nafte alebo nafte podobným palivám nevyhneme [...]."
Nahradiť naftu bionaftou je ale tiež veľmi nákladné, pretože najskôr musí prebehnúť esterifikácia, aby spaľovanie v motore bolo čisté a účinné, vysvetľuje Kübler. Ak budeme brať zníženie CO2 vážne, musíme viac využívať obnoviteľnú energiu, resp. elektrický prúd zo slnka, vetra alebo biomasy.
Pri téme udržateľnosti skončíme pri syntetických palivách. Syntetické palivo vzniká tak, že sa pomocou prúdu zo slnka alebo vetra vyrobí elektrolýzou vodík. V kombinácii s CO2 sa z neho dá vyrobiť veľa paliva.
Problémom je však množstvo. K výrobe sú potrebné veľké technické zariadenia, ktoré dokážu vyrobiť tieto palivá výhodne, a tiež prúd zo slnka alebo vetra. A ešte stále je tu problém s dopravou paliva na pole. Musela by sa najskôr vybudovať kompletne nová sieť čerpacích staníc, hovorí Kübler. Príklon k elektromotoru ukazuje, ako je to ťažké. „Ak uvažujeme o syntetickom palive, [...], museli by sme vyrobiť palivo zodpovedajúce súčasným normám. Také, ktoré by sa dalo zajtra použiť v každom vozidle na naftu," vysvetľuje Kübler.
Na otázku na live chate, prečo spoločnosti MAN a Daimler Lkw predstavili elektromotory, odpovedá Kübler, že tu hrajú úlohu zákony.
Výrobca musí mať na pamäti celý automobilový park, aby dosiahol emisných cieľov a vyhol sa pokutám. Momentálne to ide len s elektromotormi, pretože tu sa výroba nezohľadňuje a vozidlá na batériu sú hodnotené ako nulový zdroj CO2. Preto má zmysel mať vo svojom automobilovom parku aj elektrické pohony, aby sa dosiahla hodnota pre automobilový park, resp. aby nebol prekročený predpísaný limit CO2 pre automobilovú flotilu.
Európa a Nemecko pokračujú s vývojom a rozvojom inovácií a techniky rýchlo. Výrazne dlhšie však trvá vybudovanie infraštruktúry; dosiahnutie klimatických cieľov tak bude stáť peniaze a vyžadovať čas, ukončil svoju prednášku Kübler.
Viac bio v čase koronavírusovej pandémie - ako to ale bude ďalej?
Téma druhého večera HORSCH Live znela: „Predaj bioobilia/bioproduktov dnes a v budúcnosti. Aké šance a riziká so sebou nesie významné rozšírenie plochy pre biopoľnohospodárstvo?" Michael Horsch hovoril okrem iného so Stefanie Strebelovou (zakladateľkou a konateľkou KS Agrar GmbH a Ceresal GmbH), Klausom Bergmanom (konateľom Bergmann GmbH), Jörgom Große-Lochtmannom (konateľom Bio Kontor GmbH, Öko Service GmbH a členom predstavenstva Marktgesellschaft der Naturland Bauern) a Christofom Mrossom (konateľom Food Lidl Deutschland).
Koronavírusová pandémia v Nemecku viedla k tomu, že sa viac ľudí začalo zaoberať svojím stravovaním a nákupným správaním. Analýza Spolkového ministerstva pre výživu a poľnohospodárstvo (BMEL) ukázala, že ľudia sa stravujú viac ekologicky. Veľkú úlohu v tom zohrávajú také faktory ako ochrana životného prostredia a klímy a tiež zodpovedný chov dobytka. Tento vývoj je zreteľne vidieť aj na obrate obchodovania s biopotravinami. Nárast sa pohybuje okolo 30 percent, ako uviedol Michael Horsch. Trend udržateľnejšej spotreby bol však podľa Jörga Große-Lochtmanna zrejmý už niekoľko rokov predtým. Pandémie ho však posilnila.
Že ľudia napriek neistej situácii siahajú po drahších bioproduktoch, súvisí podľa Klausa Bergmanna predovšetkým s koncom stravovania mimo domova: „Ľudia sú nútení variť doma. V peňaženke im tak zostáva viac peňazí." Dúfa, že to tak zostane aj po pandémii alebo že to bude dokonca ešte lepšie. Väčší dopyt po bioproduktoch súvisí podľa Stefanie Strebelovej tiež so zdravotnou prevenciou počas pandémie. Vychádza teda z toho, že tento trend potrvá aj potom, čo pandémia pominie.
Christof Mross potom tieto štatistiky doplnil o pohľad spoločnosti Lidl a aj o čísla, ktoré tento vývoj osvetľujú. Zákazníci, ktorí už pred pandémiou nakupovali podľa ceny, nakupujú stále podľa ceny. Zákazníci, ktorí nakupujú ekologicky, tak nakupovali aj počas pandémie. Tieto spotrebiteľské zvyklosti sa upevnili a posilnili. „Nožnice sa roztvorili výraznejšie. Ak by sme to preniesli na spoločnosť, je vidieť výraznejšie rozštiepenie," hovorí Mross. Je však tiež presvedčený, že ľudia vďaka pandémii venujú väčšiu pozornosť tomu, čo konzumujú, a že tu tento trend zostane dlhodobo. To ukázal aj vysoký záujem o nákup z dvora.
Uvedomelé stravovanie znamená aj určitý pokles spotreby mäsa, zdôrazňuje Michael Horsch a súčasne si kladie otázku, či je to jeden z nových trendov. Podiel flexitariánov, teda tých, čo síce jedia mäso, ale súčasne tiež veľa vegeteriánských alebo vegánskych produktov, sa bude podľa Große-Lochtmanna naďalej zvyšovať. To je prínosné nielen pre podmienky, v akých je dobytok chovaný, ale aj pre ekologické poľnohospodárstvo, prírodu a človeka samotného. „Nemecká spoločnosť pre výživu by povedala: ak by niekto všetko, čo dnes priemerný Nemec utratí za mäso, utratil za ekologické mäso, potom by zjedol to správne množstvo," hovorí Große-Lochtmann o jeho pohľade na zdravé flexitariánstvo. Konzumácia mäsa celkovo ďalej klesá. To ukazuje aj zvýšený dopyt po mäsových náhradách na rastlinnej báze. Ale tiež mliečne výrobky a ryby sú stále častejšie nahradzované rastlinnými alternatívami. „Potravinársky priemysel sa skutočne snaží všetko previesť na rastlinnú bázu," dopĺňa Stefanie Strebelová. To zodpovedá dopytu spoločnosti po udržateľnejších a zdravších potravinách a po chove dobytka priateľskému k zvieratám.
Pri otázke, či má pre poľnohospodárov zmysel prejsť na bioprodukty, považuje Stefanie Strebelová za dôležité povedať pár slov aj o globálnom trhu. Na každom z bioproduktov je pri maloobchodnom predaji potravín umiestnená EÚ nálepka Bio. Tá toho ale spotrebiteľovi moc nepovie, pretože bioprodukty sa dovážajú aj z východnej Európy. Tovar môže pochádzať z akejkoľvek časti sveta, ak bol vyrobený podľa EU štandardov pre bioprodukty. Konkurencia je teda tak veľká, že produkcia mimo Európskej únie je vďaka najrôznejším faktorom výrazne lacnejšia. Spotrebiteľovi by sa malo jasnejšie vysvetliť, odkiaľ potraviny vlastne pochádzajú; napríklad by sa na produktoch mohla uvádzať bilancia CO2, čím by mal spotrebiteľ možnosť vziať do úvahy aj regionálny charakter produktu, myslí si Strebelová.
Prehľadnejšie uvádzanie dodávateľského reťazca a vyprodukovaného CO2 je síce transparentné, ale vyžaduje vysoké náklady, hovorí Christof Mross. Oveľa ľahšia cesta ako prechádzať celý dodávateľský reťazec je vzbudiť záujem spotrebiteľov o domáce (bio) potraviny. Preto si Lidl kladie tiež za cieľ nahradzovať bioprodukty dovážané z EÚ regionálnymi produktmi ekologického poľnohospodárstva. „Vychovávať zákazníka a predpisovať mu, čo má kupovať, to nefunguje," hovorí Mross. Je len možné dať mu na výber a nechať ho sa rozhodnúť. Lidl chce zákazníkov radšej motivovať než vychovávať. A k tomu je potrebné predovšetkým vysvetľovanie a informovanie.
Ďalším cieľom je, aby produkcia domácich biopotravín bola ekonomickejšia a aby ich pestovatelia neboli závislí na štátnych dotáciách. „Sú tu dve možnosti. Jednak spotrebiteľovi vysvetliť, aby uprednostnili domáce bioprodukty, jednak zvýšiť plošnú produktivitu u nás, aby domáce bioprodukty boli v medzinárodnom porovnaní konkurencieschopné," vysvetľuje Strebelová.
„Či má zmysel prechádzať dnes na bioprodukty, to závisí individuálne na každom podniku, jeho poliach, pôdach, stave dobytka a možnostiach regionálneho predaja produktov." Na otázku, čo sa stane s cenami, keď sa zvýši podiel bioproduktov a výnos, hovorí Jörg Große -Lochtmann, že obchod, spracovatelia a výrobcovia musia viac spolupracovať. „Akonáhle sa zvýši produkcia bioproduktov, musí si obchod zabezpečiť dlhodobé dodacie zmluvy s dobrými podmienkami. Pred niekoľkými rokmi - počas vysokého dopytu po špalde - vzrástla dokonca cena za konvenčne pestovanú špaldu potom, čo boli problémy s dodávkou bio-špaldy," hovorí Jörg Große-Lochtmann. Cenu určuje ponuka a dopyt. „V oblasti ekologického poľnohospodárstva, čiže biopoľnohospodárstva, je to iný trh, kto počúva, ale aj ponuka a dopyt," dopĺňa Mross.
Na záver živej a pútavej diskusie predniesol Michael Horsch stručné zhrnutie. Ekologické poľnohospodárstvo má v každom prípade svoju budúcnosť a bude popri konvenčnom poľnohospodárstve aj dlhodobo lukratívne. Téma klímy je celá vymedzená politickými mantinelmi, ktoré ale musia stanovovať rovnaké merítka pre všetkých, teda priemysel, obchodníkov alebo poľnohospodárov. Poľnohospodárstvo dnes ponúka veľa inovácií a nového vývoja. „Verím, a to je veľmi dôležité, že prestaneme stavať konvenčné poľnohospodárstvo proti ekologickému; tieto systémy sa musia stretnúť," hovorí Bergmann. Len tak sa dá nájsť spoločný konsenzus, ktorý so sebou prinesie zdravšie stravovanie.