HORSCH posúva najrôznejšie aspekty autonómie dopredu
V piatich krátkych príspevkoch popisujú Michael a Philipp Horschovci, čo sa rozumie pod pojmom autonómie, aké technické podmienky sú pre ňu potrebné, ako je táto téma zavedená v spoločnosti HORSCH a čo je v budúcnosti ešte nutné urobiť.
Michael Horsch: Prvé kroky k autonómii - to muselo byť na začiatku 3. tisícročia, keď sme pre HNG kúpili prvý GPS navádzací systém od AutoFarm. Vtedy to bol prvý RTK systém z USA, s ktorým sme dokázali jazdiť s centimetrovou presnosťou. Keď sme ho použili, okamžite nám napadlo: pokiaľ ide niečo také, musí byť možná aj autonómna jazda. V tej dobe sa ale projekt neuskutočnil. Kúpou súčasného testovacieho podniku AgroVation v Česku sme získali šancu venovať sa systému CTF a plánovaniu jazdných stôp. Pôvodne sme brali do úvahy len agrotechnické hľadisko, čoskoro nám ale bolo jasné, že systém CTF je predovšetkým témou plánovania. To bol ďalší krok smerom k autonómii.
Philipp Horsch: Veľa vecí, ktoré sa dnes pod pojmom autonómia skrývajú, by som skôr nazval automatizáciou. Zoberme si napríklad traktor, ktorý jazdí podľa GPS a môže sa sám otáčať - to je len jeden krok automatizácie, pretože stále je tu niekto, kto sedí na stroji a ovláda ho. Autonómia znamená skutočnú jazdu bez vodiča. A sú to aj iné vozidlá, tzn. vozidlá bez kabíny. Dôležité je si uvedomiť: autonómii predchádza automatizácia. To je určite ten prvý krok. V tomto smere sme už veľmi ďaleko, pretože automatizácia je už dlhé roky našou veľkou témou. Do plnej autonómie musíme ale ešte zdolať množstvo prekážok.
Philipp Horsch: Aby sme mohli už dnes pracovať čiastočne autonómne, musia byť splnené predovšetkým tri podmienky: Jednak je to systém plánovania jazdných stôp. Potom je samozrejme nutný Geofencing, teda akési digitálne oplotenie. A tretím bodom je téma bezpečnosti. To riešime dnes tak, že na poli máme „vodiča" s diaľkovým ovládaním, ktorého úlohou je na prácu dohliadať a v prípade potreby zasiahnuť. Diaľkové ovládanie je povolené len pre okruh 500 metrov. Tieto tri aspekty sú dôležité, aby sme mohli čiastočne autonómne rýchlo vyjsť na pole a pracovali bezpečne. Ďalším krokom je potom logicky senzorika, aby sme mohli stroj kontrolovať, napr. aby sme detegovali upchatia atď. Technicky pracujeme na rôznych konceptoch, pretože momentálne ešte nevieme, čo sa kde osvedčí. Čo ale vieme, je, že musíme skúšať rôzne koncepty na poli, musíme sa ďalej učiť a rozvíjať. V každom prípade sme na dobrej ceste.
Michael Horsch: Ďalšou veľkou témou sú aktuálne zákony. Zákonodarcovia momentálne právne nerozlišujú cestnú prevádzku a prevádzku na poli, ale stavajú sa k nim rovnako. Na ceste sa ale jazdí rýchlejšie, a to ešte pri prevádzke v protismere. Potreba novej definície a tlak verejnosti, aby sa konečne vytvorili rámcové podmienky, sú veľké. Ak oddelíme jazdu po ceste od jazdy na poli, môžeme na pole vyjsť rýchlejšie. Ďalším bodom je možnosť homologácie bezpečnostného konceptu, tzn. kamerových systémov, radarových systémov a metódy lidar. Dúfame, že sa bezpečnostné systémy budú v nasledujúcich rokoch naďalej vyvíjať, aby ich bolo možné homologovať, pretože technicky sme na to vlastne už pripravení. Pre testovaciu prevádzku je to všetko momentálne plne dostačujúce; my pri nej chceme zbierať skúsenosti, testovať stroje a integrovať podnikové postupy.
Michael Horsch: Generácia, ku ktorej ostatne patrím aj ja a ktorá je zvyknutá na plne klimatizované kabíny a vypracované kryty motorov, už pomaly končí. Budúca generácia už stojí na štartovej čiare, má 14 až 18 rokov a vyrástla na digitálnych technológiách. So schopnosťou ovládať dotykové displeje, smartphony a tablety sa už skoro narodila. Mladí ľudia ovládajú všetko, čo sa hýbe, úplne intuitívne a bez toho, že by si museli prečítať návod. Obsluhu už teda máme. Musíme len vyhovieť požiadavkám.