Postrekovacia technika na všetkých svetadieloch
Theodor Leeb z HORSCH LEEB Application Systems GmbH v rozhovore rozpráva, aké ciele firma v oblasti postrekovacej techniky sleduje, aká je situácia na trhoch a čo je pre samochodné postrekovače na trhu kľúčové.
terraHORSCH: Ktorým smerom sa podľa vás vývoj na medzinárodnom trhu s postrekovacou technikou uberá?
Theodor Leeb: V minulých dvoch rokoch bol na exportných trhoch veľkou témou objem nádrží. Doteraz bol spravidla záujem o maximálny objem 5 000 litrov. To sa ale mení a stúpa dopyt po väčších objemoch. My teraz ponúkame aj pre export objem 6 000 až 8 000 litrov. Tento dopyt zákazníkov súvisí okrem iného s efektivitou. Dáva zmysel mať na poli k dispozícii viac vody, resp. kvapaliny a uľahčiť tak logistike. Väčší objem sa ale odráža aj na celkovej hmotnosti stroja. Dnes môžeme vďaka novo vyvinutému konceptu s čelnou kabínou a rozdelením hmotnosti 50:50 vyrobiť stroj s objemom 6 000 alebo 8 000 litrov, ktorého celková hmotnosť nerobí viac než hmotnosť konkurenčného stroja s 4 000 litrami. Pri strojoch s kabínou uprostred je potom hmotnosť rozdelená v pomere 70:30; tieto stroje sú kvôli zaťaženiu na zadnú nápravu veľmi ťažké, a preto je objem nádrže limitovaný. Ďalší vývojový smer súvisí s dopytom po väčšej šírke ramien, než je dnešných 30 až 36 metrov. To sme predtým poznali z takých trhov ako napr. Holandsko. Tam to má topografické dôvody. Je tam veľa zavlažovacích priekop vybudovaných vo vzdialenosti päťdesiat metrov. Podobné je to vo Francúzsku. Celkovo dopyt po väčšom pracovnom zábere na exportných trhoch rastie. V súčasnej dobe tak ponúkame aj 50 metrov.
„V neposlednom rade ide o to, aby bola výkonnosť stroja menej závislá na obsluhe a aby sme odhalili výkonové rezervy. Tento cieľ sa snažíme napĺňať pomocou automatizácie.“
terraHORSCH: Prečo sa na trhoch stretávame s trendom používať k postreku väčšie množstvo vody?
Theodor Leeb: Poľnohospodári v USA majú kvôli malému množstvu vody, vysokým rýchlostiam a vetru občas problémy s aplikáciou. Účinnosť pri nie celkom optimálnej aplikácii klesá. Tým sa problém zväčšuje. Väčšie množstvo vody spravidla zlepší efektivitu postreku. Téma množstva použitej vody vyvstalo v súvislosti s úvahami o efektivite, o tom, ako s malými postrekovačmi dosiahnuť veľkú výkonnosť. Tu sa kyvadlo možno vychýlilo až moc jedným smerom, postupom času však dochádza k určitej náprave. Ak sa pozrieme na históriu postrekovačov s malým množstvom vody, nájdeme klasické samochodné postrekovače s objemom zásobníka 2 000 až 4 000 litrov, ktoré sa museli používať čo možno najefektívnejšie na veľkej ploche. Najväčším ukazovateľom plošnej výkonnosti tu bolo a stále je aplikované množstvo vody na hektár.
terraHORSCH: Aké najväčšie rozdiely pozorujete na rôznych trhoch?
Theodor Leeb: Na exportných trhoch predávame veľa samochodných postrekovačov. Predovšetkým na Ukrajine, v Rusku, Kazachstane alebo v Severnej Amerike, popr. Kanade. K nim sa aktuálne pridáva Brazília a na toto leto plánujeme vstúpiť na trh v Austrálii. V Severnej Amerike nájdeme veľa fariem, kde stroje riadia sami majitelia, špeciálne v rodinných podnikoch. Požiadavky na komfort ovládania a jazdy sú teda veľmi vysoké. V iných regiónoch sa zase kladie dôraz na jednoduché, robustné ovládanie, pretože tam kvôli veľkosti hospodárstva stroje obsluhujú externí pracovníci. Musíme sa tak vyrovnať s výzvou, aby so strojmi mohli jazdiť a ovládať ich pracovníci, ktorí nie sú až tak technicky zdatní. Tu ponúkame dobré riešenia. Čo sa základných požiadaviek týka, ako napr. kvality práce, výkonu a spoľahlivosti, sú všade rovnaké, či už sa jedná o zákazníkov zo Severnej Ameriky, Brazílie, Ruska atď. Základné prvky musia byť správne. Ako sa hovorí, rozdiely existujú v oblasti komfortu alebo doplnkov pre ovládanie. V tomto smere majú na nás vyššie požiadavky západné trhy, napr. USA a Kanada. Môže sa stať, že zákazníci presadzujú určité požiadavky, na iné ale až taký dôraz nekladú - napríklad držiak kelímku alebo kožené sedadlo. Niekto si za ne rád priplatí, pre iného nie sú až tak dôležité, podobe ako pri kúpe auta.
terraHORSCH: Ako veľmi sa pri vývoji stroja sústredíte na vodiča?
Theodor Leeb: Čo sa ovládania strojov týka, ponúkame rôzne voliteľné vybavenie. Aj tu pozorujeme globálne rozdiely. Kým na niektorých trhoch sa kladie dôraz predovšetkým na výkonnosť, spoľahlivosť a dobrú kvalitu aplikácie, iné trhy navyše vyžadujú vysoký stupeň automatizácie, komfortné doplnky a chcú aj optimum, čo sa kvality postrekovania týka. Preto tu máme široký záber, aby sme dokázali reagovať na prianie zákazníkov čo možno najflexibilnejšie. Vnímam tiež, že v tejto súvislosti prichádza čoraz častejšie požiadavka na pracovné postupy s vysokým stupňom automatizácie až po plnú autonómiu. Vďaka vysokej automatizácii je možné sa rozhodnúť už vopred, ako niečo vykonať a kedy a čo urobiť, a nie až na stroji. Naším cieľom je, aby vodiči na stroji vykonávali iba kontrolne činnosti. Rozhodovacie procesy sa majú dokumentovať, aby sa dali dodatočne vysledovať. Tieto požiadavky prichádzajú predovšetkým od veľkých poľnohospodárskych podnikov, ktoré majú veľa zamestnancov. Často sú to podniky v Rusku, Brazílii, alebo na Ukrajine, ktoré sa musia vysporiadať s manažérskymi výzvami ohľadom vozového parku a personálu. V neposlednom rade ide o to, aby bol výkon stroja menej závislý na obsluhe a aby sme odhalili výkonové rezervy. Tento cieľ sa snažíme napĺňať pomocou automatizácie. Tá je pre mňa predstupňom, resp. podmienkou autonómie. V tejto súvislosti sledujeme aj celý pracovný postup - tzn. od plánovania jazdných stôp po logistické témy. Tieto stroje sú samozrejme pomocou HorschConnect pripojené na internet. Presne tak vidíme, kedy a prečo musí vodič zasiahnuť do pracovného procesu, napr. pretože musí obísť prekážku na poli alebo pretože je upchatá tryska. Na základe týchto informácií sme schopní systém priebežne optimalizovať a ďalej vyvíjať. Je to tiež ukazovateľ, ako ďaleko ešte máme k čisto autonómnemu riešeniu.
terraHORSCH: Prečo je nutné mať tak veľké portfólio samochodných postrekovačov?
Theodor Leeb: Pre šírku ponuky sú určujúce dva faktory. Jednak sa v jednotlivých regiónoch stretávame s rôznymi plodinami s rôznymi požiadavkami na rozchod kolies a svetlú výšku. Jednak sú tu rôzne rámcové podmienky, ktoré stanovujú obmedzenia pre použitie na ceste. Nie sú jednotné ani pre Európu, nie to ešte pre svet. Napríklad vo Francúzsku nesmú mať stroje vonkajšiu šírku väčšiu ako 2,55 metra, aby mohli ísť na ceste 40 kilometrov za hodinu. V USA, Rusku, Brazílii alebo na Ukrajine máme väčšiu voľnosť. Povolená vonkajšia šírka samozrejme významne ovplyvňuje konštrukciu stroja. To je okrem rôznych konceptov rámov zreteľne vidieť aj u rôznych konštrukčných tvarov ramien. Napr. tu v Európe musíme technicky zabezpečiť, aby sa široké ramená dali sklopiť na menej ako 2,55 metra. Pre exportné trhy využívame stanoveného konštrukčného priestoru a ramená sklápame na vonkajšiu šírku 3,20 metra. Jednotlivé prvky ramien tak majú väčší prierez, čo potom zase znamená väčšiu stabilitu. To má pre exportné trhy takisto zmysel, pretože tu pracovné rýchlosti niekedy robia aj 30 km/h a napr. v Brazílii je postrekovač kvôli dvom úrodám ročne v prevádzke takmer po celý rok. Hektárové výkonnosti sa tak nedajú porovnať s európskymi farmami. Kvôli rôznym pôdnym a regulačným požiadavkám je preto rozumné pokryť trh viacerými typmi strojov.
terraHORSCH: V niektorých regiónoch v Brazílii sa stretávame s terasovitým usporiadaním. Je to pri veľkých pracovných záberoch problémom pri vedení ramien?
Theodor Leeb: Polia v Brazílii sú veľmi hrubé a nerovné. Okrem iného kvôli cielene zakladaným terasám a mnohoročnej priamej sejbe. To je pre pojazdové ústrojenstvo a pruženie určite výzva, pričom my tu veľmi dobre bodujeme s naším novo vyvinutým zavesením kolies. Terasy v Brazílii sú skôr hrádze, ktoré boli vybudované pre vedenie vody. V Severnej Amerike sú potom pre nás výzvou umelo zakladané vodné priekopy, ktoré cielene slúžia na odvodňovanie polí. Naše navádzanie ramien BoomControl sa skvele hodí pre ich čisté vedenie nad rastlinami aj v extrémnych podmienkach. Je tu ale ešte jedna vec, ktorú by som rád vylepšil. Týka sa to práve prechádzania terás alebo odvodňovacích priekop. Predstavte si, že vozidlo vojde do priekopy. Stroj sa nakloní dopredu, ramená sa vzadu zdvihnú. BoomControl to zaznamená a opäť nastaví ramená dole. V budúcom okamihu zíde do priekopy zadná náprava. Pri súčasnom pohybe ramien a stroja dole potom nemusí byť medzi ramenami a terénom dosť miesta. Aby sme tomu zabránili, prišli sme s nasledujúcim nápadom: Ak samochodný postrekovač zíde do priehlbiny alebo nadol z terasy, otočí sa podvozok dopredu alebo dozadu. To zaznamenáme gyroskopom a hneď budeme aktívne navádzať ramená, aby sme zabránili dvojitému pohybu nadol. Bude tak zaistená bezpečnosť bez toho, aby musel vodič zasahovať. Sme ale až na začiatku vývojovej fázy, takže ešte nemôžem povedať, kedy bude tento systém dostupný.
„Kvôli súčasnej diskusii o spaľovacích motoroch v Európe sa môže stať, že budú opäť vyžadované prísnejšie limity. To však zatiaľ neočakávame.“
terraHORSCH: Plánujete pre Brazíliu, že by ste samochodné postrekovače vyrábali priamo na mieste? A ak áno, v akom časovom horizonte?
Theodor Leeb: Brazília je pre nás významným trhom, ktorý konštantne rastie, a my tam chceme zapustiť pevné korene. Preto rozširujeme náš závod v Brazílii, aby sme mohli vyrábať na mieste. Pre výrobu na mieste hovorí takisto Local Content alebo colná problematika. Prvý prototyp by sa mal vyrobiť ešte tento rok. Sériová výroba je potom reálna od roku 2023.
terraHORSCH: Prvý vysoký samochodný postrekovač HORSCH mal svetlú výšku okolo 1,6 metra - to nestačí?
Theodor Leeb: Naše skúsenosti s PT 350 ukázali, že pri slnečnici je svetlá výška 1,6 metra kompromisom. V niektorých rokoch to môže fungovať dobre, ale sú roky, kedy slnečnica vyrastie do výšky 1,8 metra. Jej hlava je citlivá, môže sa ľahko poškodiť. Preto v našich nových modeloch VL a VN voliteľne ponúkame nastavenie na svetlú výšku dva metre. Skúsenosti s PT 350 ale tiež ukázali, že svetlá výška 1,6 metra je väčšinou dostačujúca pre kukuricu. Z toho dôvodu má štandardné prevedenie VL a VN svetlú výšku 1,6 metra.
terraHORSCH: Ako to vyzerá s tryskami a riadením trysiek? V Európe sa hojne používa pulzné riadenie; ako je tomu na iných svetadieloch?
Theodor Leeb: Povedomie zákazníkov a ich záujem o tento typ riadenia u nás výrazne rastie. V Severnej Amerike, kde pred cca 25 rokmi prišli na trh prvé PWM systémy, sa používa takmer všade. Na veľkých plochách v Brazílii, Rusku, na Ukrajine atď. nie je dopyt tak silný, pretože kvôli štruktúre polí sa hlavná výhoda pulznej modulácie pomocou CurveCompensation väčšinou tak neuplatní; úvrate sú tu skôr rovné a na poli nie je potrebné obchádzať moc prekážok. Tu stačí náš osvedčený AutoSelect, ktorý umožňuje rôzne aplikačné množstvo a rôzne jazdné rýchlosti.
terraHORSCH: Ako to vyzerá s emisnou normou v prípade samochodných postrekovačov? Hovorí sa o celosvetovom zjednotenie?
Theodor Leeb: Pre zachovanie konkurencieschopnosti na rôznych trhoch sa témou výfukových plynov musíme samozrejme zaoberať. V Európe aktuálne platí stupeň 5, v Južnej Amerike, Rusku a na Ukrajine stačí stupeň 3. Pretože zariadenia na čistenie výfukových plynov predstavujú podstatnú časť nákladov na výrobu motora, ponúkame oba stupne. Zjednotenie v strednodobom horizonte neočakávam. Exportné trhy sa budú prípadne pomaly doťahovať na Európu a rozdiely sa budú zmenšovať. Je však možné, že kvôli súčasnej diskusii o spaľovacích motoroch budú v Európe opäť vyžadované prísnejšie limity. To však zatiaľ neočakávame.
terraHORSCH: Samochodný postrekovač je na celom svete veľmi zaujímavým nástrojom na ochranu rastlín. Aké u neho máte očakávania?
Theodor Leeb: Každý rok sa vo svete vyrobí cca 9 000 samochodných postrekovačov. Distribúcia je ale veľmi nerovnomerná. Hlavným trhom je celkom iste Severná a Južná Amerika. Európa je relatívne konštantná. Najväčší rast samochodných postrekovačov pozorujem vo východnej Európe. Náš cieľ je jasný: na všetkých trhoch chceme mať významný podiel. Som ale realistický a viem, že to v jednotlivých krajinách bude trvať rôzne dlho. V mnohých krajinách Európy sme už na popredných pozíciách. Na východoeurópskych trhoch, teda v krajinách s vysokým podielom importovanej postrekovej techniky, je dopyt po našich strojoch veľmi dobrý. To je jednak zásluha našich skvelých distribučných a servisných tímov, ale aj slabosti zákazníkov pre európsku techniku. Na tradičných trhoch so samochodnými postrekovačmi v Severnej a Južnej Amerike je to trošku inak. Tu platí, že je potrebné sa technicky od ostatných odlíšiť. Prvá spätná väzba a predaje však ukazujú, že ponúkame presne ten technický vývoj, na ktorý poľnohospodári čakajú. Vidím to teda nádejne. Na austrálskom trhu sme až od tohtoročného leta. Kvôli koronavírusu sme náš vstup na tento trh posunuli, pretože nebolo možné cestovať. Očakávame tu rovnako dobrý vývoj.
Ďalšími dôležitými bodmi sú ISOBUS a GPS navádzacie systémy. Práve pri našom celosvetovom zameraní je nanajvýš dôležité, aby sme boli otvorení veľkému počtu rôznych systémov a dodávateľov. Zisťujem, že každý región uprednostňuje iných výrobcov terminálov a navádzacích systémov. Z toho dôvodu samozrejme ponúkame normované rozhranie ISOBUS pre aplikačné terminály a inteligentné univerzálne rozhranie pre navádzacie systémy. Navyše máme kamerový systém, s ktorým môžeme automaticky navádzať u monokultúr.
terraHORSCH: Na ktorých trhoch sa uplatňujú ťahané postrekovače?
Theodor Leeb: Poľnohospodári sa často otvorene pýtajú, či sa im drahší samochodný postrekovač oplatí alebo či stačí výhodnejší ťahaný stroj v kombinácii s traktorom, ktorý sa napríklad používa pre výsev kukurice. Čo sa komfortu alebo aplikačných možností týka, dnes tu už nie sú žiadne veľké rozdiely oproti samochodným postrekovačom. U oboch sú zabudované rovnaké technológie. Na severe Kanady sa napr. pestuje len málo kukurice, takže nie je potrebná taká veľká svetlá výška a stačili by ťahané stroje. Pre veľké prevádzky považujem za ekonomicky najlepšie riešenie kombináciu samochodného postrekovača a ťahanej techniky. Pripravenosť v týchto krajinách je, chýba ale ešte vhodná technika. Preto rozširujeme rad Leeb AX o variant pre export; má väčší objem a postrekové ramená prispôsobené tamojším podmienkam.
terraHORSCH: Ako zapadá postrekovač na trojbodovom závese do globálnej stratégie?
Theodor Leeb: Pre stroje s trojbodovým závesom máme stabilný trh, predovšetkým v Nemecku a Francúzsku. Príroda vo Francúzsku je veľmi kopcovitá, predovšetkým na juhu. S ťahaným zariadením sa tu pracuje ťažko. Samochodné postrekovače sa pre tunajšie veľkosti fariem nehodia. Tu sa ponúka kombinácia strojov s trojbodovým závesom a čelným zásobníkom. Malý samochodný postrekovač s dobrou trakciou a rozdelením hmotnosti - to dáva zmysel a v nadchádzajúcich rokoch tomu nebude inak. To isté vidíme v Anglicku. Pre veľmi malé hospodárstva v Poľsku alebo Česku ešte nemáme tú správnu techniku. Pri zariadeniach s trojbodovým závesom používame čiastočne rovnakú technológiu ako u samochodných postrekovačov, čo sa navádzania ramien, spínania trysiek a čistenia týka. LEEB CS, čo je názov pre novú techniku, je tak vybavený osvedčenými technológiami BoomControl, CCS Pro a Autoselect. Keď sa dnes pozriem na sektor ochrany rastlín, podarilo sa nám našimi inovatívnymi riešeniami stanoviť v Európe nové merítka. Ďalším krokom teraz je dostať našu vyspelú aplikačnú techniku k poľnohospodárom po celom svete a plne im ju sprístupniť. To je pekná výzva, na ktorú sa teším. Nepretržite pracujeme na sebe samých a na našich výrobkoch a chceme ponúknuť poľnohospodárom tie najlepšie možné riešenia - potom budeme schopní byť popredným výrobcom v odbore aj celosvetovo.