Veľké umenie priamej sejby

Priame siatie ako postup šetriaci vodu

Kvôli klimatickým zmenám a extrémnym vlnám tepla (35 – 40 %) v minulých rokoch, na ktoré niektorí poľnohospodári ešte teraz spomínajú so škrípaním zubov, sa téma priamej sejby a práca šetriaca vodu stáva stále aktuálnejšou. Týka sa to najmä častí Maďarska, Rumunska a Bulharska. Prečo by (čiastočná) priama sejba mohla byť riešením?
„Zoberme si napríklad vyššie uvedené krajiny. Hlavnými plodinami tam sú kukurica, ozimná pšenica, ozimná repka a slnečnica. Po repke/slnečnici, pokiaľ je v septembri a októbri ešte veľmi sucho, sa po ultra plytkom spracovaní strojom Cultro ponúka sejba pšenice pomocou stroja Avatar. Aj po kukurici sa dá spravidla pomocou sejacieho stroja s jednokotúčovými pätkami dobre zasiať pšenica. Okrem prípadov, keď je na poli veľa slamy; vtedy sa musí slama najskôr zapracovať, napr. tanierovým podmietačom. O priamom siatí kukurice na jar, ako sa to robí napríklad v Brazílii, sa musí rozhodnúť individuálne podľa danej situácie, pretože ak teplota pôdy zostane veľmi nízka, predstavuje to riziko!“

Pokrytá pôda

Tmavé, obrobené polia neodrážajú slnečné žiarenie tak dobre ako neobrobené alebo pokryté polia. Slnečné žiarenie absorbujú a rýchlejšie sa tak zahrievajú. Samozrejme to závisí aj od typu pôdy. Napríklad tmavé, hnedé až čierne pôdy sa otepľujú oveľa rýchlejšie ako svetlé alebo červenkasté pôdy. „Vychádzame z toho, že pokrytie pôdy zvyškami rastlín zlepšuje jej ochranu, pretože znižuje vyparovanie z pôdy, zvyšuje schopnosť zadržať vodu a obmedzuje eróziu.“
Výhodné je taktiež pre klíčenie a vývoj koreňov, tzn. plodina sa môže lepšie vyvíjať, pokiaľ nie sú pôdy prehriate. „To samozrejme môže práve na jar predstavovať úskalia. Pretože sú regióny, kde sa pôda na minimálnu teplotu vôbec nedostane. To, čo na jednej strane môže byť dobré, môže byť na druhej strane nevýhodou, pretože je pôda málo zahriata.“ Pokiaľ je v pôde veľmi horúco, nemôže rastlina bezpečne vyklíčiť a korene sa nemôžu správne vyvíjať. Akonáhle sa raz dosiahne maximálna teplota, rastlina prestane rásť. Pokiaľ sa teplota dokonca zvýši natoľko, že bielkovina degeneruje, je vývoj rastliny kompletne na konci. To je v mnohých regiónoch, ktoré musia bojovať s extrémnou horúčavou, veľká výzva.
Výhodou pokrytia pôdy je navyše to, že vlhkosť, ktorá sa presúva k povrchu, sa zadržiava v hornej časti pôdy. Vytvára sa tak akási mikroklíma, kde sa zvyšková vlhkosť hromadí vo vrchnej pôde a zaisťuje, aby rastliny dobre vzišli. „Prejdite sa niekedy v júni alebo v júli boso pšenicou, kde nie sú na povrchu žiadne zvyšky. Aj keď je porast hustý, spálite si na čiernej ílovitej pôde nohy – hoci pôdu pokrývajú rastúce rastliny. To svedčí o tom, že to spolu súvisí a porast dlhšie vydrží, pokiaľ na povrchu pôdy ležia zvyšky.

Všimol som si aj ďalší problém: Ak je slama veľmi dlhá alebo leží na poli príliš dlho, cítia sa tu veľmi dobre myši. Videl som to nedávno v Rumunsku. Repkové polia nevyzerali zle, ale bola na nich jedna myšacia diera vedľa druhej! To isté platí pre slimákov. Pokiaľ po dlhú dobu zostane veľmi dlhá slama a pretrváva vysoká vlhkosť, slimáci repku, pšenicu atď. zožerú.“

Pestovanie medziplodín pri priamej sejbe

Medziplodina pred priamym siatím je vždy lepšia. Podmienkou ale je, aby boli zvolené vhodné medziplodiny a aby bolo zaistené dostatočné zásobovanie vodou.
Medziplodiny môžu tiež poslúžiť na zvýšenie obsahu humusu. Ďalší článok osevného postupu navyše môže vždy fytosanitárne oddeliť predchádzajúcu plodinu od nasledujúcej. „V klasickom poľnohospodárstve slúži ako predel v spracovaní pôdy.“
V prípade nižších celkových zrážok poľnohospodári samozrejme zvažujú, či medziplodina neodoberá navyše vodu. „Je jasné, že v niektorých regiónoch to nie je skrátka možné. Pretože pokiaľ v lete neprší, medziplodiny nevyrastú a ich pestovanie potom nedáva zmysel.“
Ako sa dá aktívne ukončiť rast medziplodiny? To sa dá buď mrazom, nožovými valcami alebo použitím glyfosátu. „Je potrebné zvážiť, aký postup má v ktorom regióne zmysel. Pretože v Európe nie je použitie glyfosátu už dlho prípustnou alternatívou. Tu sú na ukončenie rastu potrebné iné opatrenia.“
Ďalšou otázkou v súvislosti s priamym siatím je, či si priama sejba a spracovanie pôdy neodporujú. Neodporujú si v žiadnom prípade, práve naopak. „Kombinácia oboch môže byť podľa nás dokonca kľúčom pre budúcnosť. Sú na to rôzne dôvody. Jednak vidíme, že priame siatie a vysoké výnosy sú realizovateľné len vtedy, keď má pôda veľmi dobrú štruktúru. Dobrá štruktúra pôdy sa dá dosiahnuť, príp. podporiť, ako už bolo povedané, pestovaním medziplodín. Sú však aj situácie, kedy nie je čas pôdu zlepšovať pomocou medziplodín. Potom má samozrejme zmysel pôdu v dlhších intervaloch kypriť, aby korene rástli do hĺbky a voda sa dostala do spodných vrstiev.
Pozorujeme, že dokonca v takých krajinách ako Brazília, v ktorých sa priama sejba etablovala už pred desaťročiami, sa raz za päť rokov kyprí hlbšie, do 30–40 cm, pretože pôdy (predovšetkým pri vysokom obsahu piesku) sú napriek medziplodine jednoducho príliš utužené. “
Kam však smeruje priama sejba v Európe? Má tu budúcnosť? „Musíme vychádzať z toho, že extrémneho počasia bude pribúdať a bude viac horúcich, suchých rokov. V našich klimatických pásmach sa s priamou sejbou v zmysle bez akéhokoľvek spracovania pôdy nebudeme s najväčšou pravdepodobnosťou veľmi stretávať. Myslím si, že sa podniky musia naučiť pripravovať pôdu tak, aby v suchých rokoch mohli prípadne siať priamo. To znamená vždy perfektné rozloženie slamy a strniská vždy čo najkratšie, zamedzenie, popr. výrazné obmedzenie zhutnenia / jazdných stôp pri zbere (napr. pomocou zberu CFT).“

Toľko na všeobecné využívanie priamej sejby. V ďalšom vydaní terraHORSCH sa budeme detailne zaoberať tým, aký postup siatia (taniere, radličky) sa na čo hodí, ako sa má používať a aké prípravné práce, ak sú potrebné, sú vhodné.
Okrem iného vám dáme tipy k pomeru C:N pri zvyškoch, k dĺžke stebiel a ako s nimi zaobchádzať.