Voľba padla na samohybný postrekovač
Holanďan Geert Burger množí tulipány a ľalie. Tie sú veľmi náročné na postrekové látky, pretože napadnutie vírusmi rozhoduje o tom, či sa rastlina ujme alebo nie. Na zaručenie väčšej bezpečnosti, účinnosti a komfortu pri používaní postrekových látok poľnohospodár na jar investoval do samohybného postrekovača Leeb od spoločnosti HORSCH s nádržou s objemom 8 000 litrov, ramenami s dĺžkou 36 metrov a modernou PWM technikou trysiek. S nami hovoril o svojich skúsenostiach počas prvej sezóny.
Geert Burger je vyštudovaný záhradný architekt a ekonóm a spolu so svojím synovcom vedie firmu Burger Lelies a Tulpen BV so sídlom v malej obci Espel, len 2 kilometre od holandského jazera Ijsselmeer. Špecializujú sa na množenie tulipánov a ľalií. Ročne pestujú cibuľoviny na 150 hektároch, z čoho je 50 ha tulipánov a 50 ha ľalií v okruhu 20 kilometrov od Espelu a zvyšok na druhej lokalite v Severnom Holandsku a tiež v južnej provincii Limburg. „Množíme okolo 40 odrôd tulipánov a 20 odrôd ľalií. Celkovo ich existuje viac ako 2 000, resp. 500,“ vysvetľuje Geert Burger.
Ako väčšina jeho profesionálnych kolegov z provincie Flevoland má Geert Burger to privilégium, že môže pracovať na veľmi úrodných piesočnatých a ílovitých pôdach s dostatkom vody pre zavlažovanie – to sú tie najlepšie podmienky na pestovanie cibuľovín. Nejedná sa však o jeho vlastné pozemky. „Máme ich len v nájme. A pretože tulipány aj ľalie potrebujú vždy päťročnú pauzu, máme nájomné zmluvy s mnohými majiteľmi poľnohospodárskej pôdy. Je pritom dobré, keď môžeme ponúknuť modernú techniku šetrnú k pôde a životnému prostrediu,“ vysvetľuje Geert Burger svoje rámcové podmienky.
Zber ľalií
Na začiatku novembra žnú jeho zamestnanci ľalie a vysádzajú cibule tulipánov. Na farmu neustále prichádzajú traktory s veľkými prívesmi a pred veľkou halou vysypávajú svoj obsah, teda zeminu, korene a žltobiele cibule, do 20-tonového zásobníka. Odtiaľ potom cibuľoviny putujú do niekoľkostupňového procesu mokrého čistenia a triedenia, naplnia sa do drevených debien, usušia na vzduchu a neskôr sa v inom, podobne veľkom technickom zariadení ručne očistia od zvyškov rastlín a automaticky roztriedia podľa hmotnosti.
Celosvetový obchod
„Veľká časť úrody smeruje k našim zákazníkom. Ide o holandské exportné podniky, ktoré vo svete obchodujú s cibuľovinami. Zatiaľ čo cibule tulipánov sa približne v rovnakom pomere predávajú v tuzemsku a v európskych krajinách, aby sa z nich vypestovali kvety na rez, pri cibuliach ľalií je tomu inak. Z nich zostáva v našej krajine odhadom len 10 %. Veľká časť sa z Rotterdamu odosiela loďou do takých krajín ako Mexiko, Kolumbia, Japonsko a Čína,“ vysvetľuje množiteľ svoju prácu.
Metódy množenia
Menšia časť úrody sa opäť používa na množenie. To pri ľaliách prebieha metódou tzv. „šupinovania“. Jednotlivé šupiny sa pritom oddelia, zasadia do rašelinného machu a nechajú sa v klimatizovanej tmavej hale prejsť simulovaným letom a zimou. Po 13 týždňoch pri teplote 23 °C sú na šupinách vidieť malé cibuľky, priemerne dve na šupine. Z veľkej cibule ľalie sa získa približne 25 šupín, takže Geert Burger má iba za šesť mesiacov z každej cibule približne 50 nových cibuliek. Ďalších 13 týždňov pri 5 °C a poľnohospodár môže mladé cibule ľalií vysadiť.
Pri tulipánoch funguje vegetatívne množenie pomocou dcérskych cibuliek. Jeden tulipán pritom vytvorí jednu alebo dve. Vyrastú na jar, resp. v lete na materskej cibuli, v júli sa vyorú a v októbri/novembri znovu zasadia.
Tulipány a ľalie sa líšia aj svojím vegetačným obdobím, preto má osemčlenný tím Burger Lelies en Tulpen BV celý rok čo robiť. V čase zberu mu navyše pomáha 30-40 brigádnikov.
Vysoko intenzívna ochrana rastlín
Pre oba druhy cibulí je rovnako zásadné, aby zaťaženie vírusmi na poli zostávalo čo najmenšie. Pretože vírusová infekcia znižuje kvalitu a už pri 5 % napadnutí sa nedá z rastliny odobrať zdravá časť, a tak sa taká rastlina hodí už len do bioplynových staníc. „Ide o sumu 35 000 €/ha. K tomu je potrebné pripočítať približne rovnakú sumu na novú výsadbu. Preto sú vošky naším najväčším nepriateľom a pri boji s nimi nepodceňujeme žiadne riziká,“ hovorí Geert Burger. Od konca februára do zberu, ktorý začína od druhého júnového týždňa, aplikuje postrekové látky na tulipány raz týždenne, pokiaľ je teplo dokonca raz za päť dní. Za rok tak pole prejde asi dvadsaťkrát. V prípade ľalií je to dokonca tridsaťkrát, takže plocha postrekovaná v rámci likvidácie škodcov je až 2 500 hektárov ročne. K tomu sa pridávajú herbicídne a fungicídne opatrenia v rozsahu cca 250 hektárov ročne.
Používa syntetické chemické insekticídy a predovšetkým kvapalné repelenty. „Testujeme tiež aloe veru. V porovnaní s tradičnými pesticídnymi prostriedkami má o 30 % menšiu účinnosť, čo je riziko, ktoré si, ako bolo povedané, nemôžeme dovoliť. Pokiaľ by sme mali v budúcnosti takéto ekologické prostriedky používať vo väčšej miere, resp. začleniť ich do našej stratégie postreku, počítam s tým, že budem musieť jazdiť ešte častejšie,“ špekuluje Geert Burger a dodáva: „S naším novým postrekovačom máme každopádne potrebný výkon.“
Prvý samohybný postrekovač
Na začiatku roka sa prvýkrát rozhodol pre samohybný postrekovač – model Leeb 8300 PT spoločnosti HORSCH s nerezovou nádržou s objemom 8 000 litrov, ramenami s dĺžkou 36 metrov a rozstupom trysiek 25 cm, s pneumatikami s reguláciou tlaku a s novou pulznou šírkovou moduláciou (PWM). „Predtým sme používali závesný postrekovač s objemom 4 000 litrov s ramenami s dĺžkou 36 metrov a stáli sme pred rozhodnutím, či investovať znovu do takéhoto stroja a nového traktora, alebo radšej do samohybného postrekovača. Spätne je odpoveď jasná. S naším samohybným postrekovačom sme absolútne spokojní. Je pre nás vo všetkých ohľadoch lepší ako súprava s traktorom,“ vysvetľuje Geert Burger. Postrekovač s výkonom 310 k je v prevádzke od vlaňajšieho mája a doteraz je s ním veľmi spokojný. Užíva si lepší výhľad dopredu, potrebuje výrazne menej času na prestavbu a môže celý postrekovač vrátane pulznej šírkovej modulácie od Ravenu pohodlne ovládať z kabíny. Iba požadovanú vzdialenosť od cieľovej plochy, množstvo vody a tlak si volia vopred. A v prípade poruchy, napríklad pri upchatí trysky, dostane automaticky hlásenie na terminál. Vodiči aj šéf sú tiež nadšení z GPS riadenia. „Vďaka presnému RTK nedochádza už pri postrekovačoch k prekrytiu. Pri každej jazde po poli tak šetríme 1–3 % postrekových látok. Pri použití postrekových látok za viac ako 200 000 € ročne tak teoreticky ušetríme na jednu malú dovolenku navyše,“ počíta Geert Burger s úsmevom. Čo sa spotreby paliva týka, je samohybný postrekovač s 9 l/hod pri postrekovaní a 25 l/hod pri jazde po ceste (50 km/hod) porovnateľný so súpravou zloženou z traktora a závesného postrekovača s objemom 4 000 litrov. Vďaka regulácii tlaku v pneumatikách je však pri práci za mokrých podmienok výrazne šetrnejší k pôde. „Pretože pri práci používame vždy rovnaké jazdné stopy, je šetrný prístup k pôde veľmi dôležitou témou pre nás aj pre tých, ktorí nám polia prenajímajú. Koniec koncov 8300 PT váži prázdny 12,5 tony,“ argumentuje Geert Burger.
Zníženie úletu
V Holandsku susedí takmer každá poľná plocha s vodou a Geert Burger pracuje s úvraťou 7 metrov, ktorá zostáva nespracovaná. Pri otáčaní musí vodič postrekovača vždy sklopiť ramená, aby nekrížili vodu. „Preto sme sa rozhodli pre 5 dielne ramená a nie pre obvyklé 7 dielne. Bolo by fajn, keby sa dali ovládať ešte o niečo rýchlejšie,“ vysvetľuje farmár.
Na zamedzenie úletu do vody je jazdná rýchlosť pri postrekovaní v Holandsku zákonom obmedzená na maximálne 8 km/hod. „S našou doterajšou technikou sme touto rýchlosťou nemohli jazdiť až na koniec poľa. To nás jednak stálo výkon a jednak bol úspech ochranných opatrení na okrajoch polí vždy horší ako na ostatnej ploche,“ spomína Burger. „Preto sme chceli s novou technikou zmenšiť vzdialenosť od cieľovej plochy a viesť ramená maximálne 30 centimetrov nad porastom. Tým sa bráni úletu, vyžaduje si to však vyvážené, pokojné vedenie ramien a rozstup trysiek 25 cm. Oboje nový stroj ponúka a my pri použití 50 % trysky automaticky dosahujeme zníženie úletu o 90 %,“ zdôrazňuje.
Pulzný systém trysiek
Vďaka pulznému systému, ktorý si Geert Bruger zavčas doobjednal, môže vodič ísť povolenými 8 km/hod až po úvrať a v porovnaní s predchádzajúcim postrekovačom sa dostáva až na dvojnásobnú plošnú výkonnosť. „Pretože pri PWM je tlak pri tryske a tým aj veľkosť kvapky nezávisle na jazdnej rýchlosti stále rovnaká. To zaručuje rovnomerne dobrú kvalitu postreku a najlepšiu efektivitu. Som presvedčený, že to bude vidieť aj na výnose,“ uvádza Geert Burger. Okrem toho veľká nádrž umožňuje zvýšiť množstvo vody z 300 na 350 l/ha.
Technológia Raven ho navyše stála necelých 1 000 € na meter šírky ramien, ale vďaka nej teraz môže využiť daňovú úľavu z firemného zisku vo výške 27 % kúpnej ceny postrekovača. „To bolo, okrem mnohých technických výhod, samozrejme aj motiváciou, prečo kúpiť samohybný postrekovač 8300 PT HORSCH,“ hovorí na záver podnikateľ.