HORSCH Live v novom formáte
HORSCH Live ide do tretieho kola – tentoraz v novom formáte. Aj v roku 2022 pozvala spoločnosť HORSCH najrôznejších rečníkov a hostí z rôznych poľnohospodárskych odvetví, aby informovali a diskutovali o aktuálnych témach a udalostiach.
A predsa je niečo inak! Pretože namiesto toho, aby sa všetky prednášky a diskusné panely uskutočnili ako v minulých dvoch rokoch počas jedného týždňa, zaviedla spoločnosť HORSCH po dvoch live diskusných paneloch takzvaný event rad. Od začiatku decembra 2022 do polovice februára 2023 sa konali prednášky odborníkov na rôzne témy. Boli vysielané každý pondelok večer na našich obvyklých sociálnych platformách. Tentokrát boli venované klimatickým zmenám a našim pôdam, keď téma znela „Vyvážené pôdy – isté úrody“.
HORSCH Live začali dve živé diskusie: 29. novembra 2022 na tému „Klimatické extrémy – Čo nás poľnohospodárov v strednej Európe čaká a ako môžeme reagovať?“ a 2. decembra 2022 to bola téma „Cash is King? – Koľko kapitálu musí podnik držať?“
HORSCH Live – Úvod
Minulé leto sa zase raz ukázalo, ako môže počasie ovplyvňovať naše poľnohospodárstvo. Extrémne javy spôsobujú poľnohospodárom po celom svete veľké problémy čoraz častejšie. Už v poslednom vydaní terraHORSCH hovoril Dr. Frank Wechsung, ktorý pracuje ako vedec na Postupimskom inštitúte pre klimatický výskum, o svojej domnienke, že klimatické pomery sa vyznačujú stále väčšou perzistenciou, a tak sa napr. predlžuje doba pôsobenia brázd vysokého alebo nízkeho tlaku, čím vznikajú dlhé obdobia s extrémnym počasím.
V live diskusnom paneli HORSCH 29. novembra 2022 sa diskutovalo okrem iného s Dr. Rainerom Langerom (predsedom predstavenstva poisťovne Vereinigte Hagelversicherung), Carl-Philippom Bartmerom (konateľom poľnohospodárskeho podniku AVG Mücheln) a Philippom Horschom (konateľom HORSCH Maschinen GmbH), diskusiu moderoval Michael Braun, na tému „Extrémne počasie – Čo môžeme ako poľnohospodári v strednej Európe očakávať a ako môžeme konať?“
Počasie a extrémne klimatické javy tu boli vždy. „Počasie patrí ku klíme, tzn. klíma je tvorená počasím. Klíma je daná priemerným počasím za asi 30 rokov. Aj klimatické extrémy patria ku klíme. Vyskytujú sa najmä v rokoch klimatickej zmeny, keď je viditeľný posun od jednej klimatickej zóny do inej,“ hovorí Dr. Frank Wechsung.
Zarážajúce však je, že sa takéto extrémne klimatické javy vyskytujú stále častejšie a silnejšie. To bolo v minulých rokoch zjavné. V poľnohospodárstve predstavujú problém okrem jarného sucha predovšetkým neskoré mrazy. Tie majú negatívny vplyv na vývoj plodín a dokážu spôsobiť značené škody. Pokiaľ po nich nasleduje veľké sucho s minimom zrážok, nedá sa veľkým stratám pri zbere a stratám výnosov zabrániť. „Sucho a vysoké teploty budú definitívne patriť k novej klíme. Ale to nebude všetko.“ Dajú sa tiež očakávať kumulácie silných lokálnych zrážok a dlhšie trvajúce obdobie mokra. To všetko predstavuje pre poľnohospodárov v Európe veľkú výzvu a ponúka sa otázka: Čo urobiť pre to, aby sme produkovali potraviny a spoločne naďalej zabezpečovali výživu pre obyvateľov?
Na otázku, či častejšie klimatické extrémy pociťuje už aj poisťovníctvo, odpovedá Dr. Rainer Langer jasne: Nárast je zrejmý! Avšak s veľkými rozdielmi medzi jednotlivými krajinami. V Pobaltí bolo tento rok skôr mokro a búrkovo, čo spôsobilo značné škody. Na západe bolo veľmi sucho a evidovali sme tam práve škody v súvislosti so suchom. Je prekvapujúce, že v Nemecku sa škody spôsobené suchom ešte nijako často nepoisťujú,“ hovorí Dr. Langner. „Poistené sú tu prevažne škody spôsobené krúpami, silným dažďom a búrkami, ale tie suchom oveľa menej, odhadoval by som tak 100 000 hektárov.“ Rok 2022 bol v Nemecku, čo sa týka krúp, našťastie priemerný, tzn. neboli tu žiadne obzvlášť veľké škody. „Vieme ale o mnohých regiónoch, kde boli škody značné, najmä v prípade neskorých plodín, napr. kukurice. Aj v Belgicku a Luxembursku sme museli hradiť extrémne veľké škody, aj v súvislosti so suchom.“
Roky 2018 až 2022 sa vyznačovali veľkým suchom, zažili sme ale aj intenzívne dažde, napr. v Ahrtale. To je výsledok intenzívnej klimatickej situácie so zrážkami, aké neboli na tamojších meteorologických staniciach do tej doby nikdy namerané. Navyše sa v posledných rokoch výrazne zvýšil počet škôd spôsobených tornádom. „To je tiež výsledok toho, čo nás pravdepodobne čaká trvalo a v ešte väčšej miere,“ toľko Dr. Langner.
Tiež Philipp Horsch pozoruje globálny nárast extrémneho počasia v rôznych regiónoch. „Predovšetkým Južná Amerika, juhozápadná časť Brazílie a Paraguaj sú úplne vyschnuté. V Južnej Afrike bolo tento rok skôr veľmi mokro.“ Aj v Austrálii tento rok žatve ublížilo veľké množstvo zrážok.
Dlhšie trvajúce obdobie sucha alebo mokra stavia poľnohospodárov pred enormné výzvy. Vyrovnať sa s oboma extrémami je veľká úloha a súčasne obrovská výzva,“ toľko Phlipp Horsch. Carl-Philipp Bartmer to potvrdzuje: Bolo by treba reagovať oveľa flexibilnejšie, s vyššou účinnosťou a v správny čas. „Téma poľnohospodárstva je termínový obchod, čo teraz dostáva úplne nový význam. Aktuálnejšie, popr. presnejšie meteorologické modely by mohli pomôcť optimalizovať organizáciu podnikov a robiť vhodné rozhodnutia ohľadom aktuálnych prevádzkových postupov,“ vysvetlil.
Na otázku, ako ďaleko do budúcnosti sa dá počasie predpovedať a od kedy sú prognózy skôr neisté, vysvetlil Dr. Wechsung, že predpovede do jedného týždňa fungujú dobre a ich limity sú pravdepodobne asi dva týždne. „Všetko, čo dva týždne presahuje, je skutočne ťažké.“ Ako to, že sa teda klimatológovia odvažujú predpovedať klimatickú zmenu? Nedá sa totiž presne povedať, aká bude zima, ale dá sa s určitosťou povedať, že bude teplejšie. To je jadro klimatických modelov. Pozitívne je, že sa predpovede počasia v posledných rokoch výrazne zlepšili, čo sa ich kvality týka. Sú však spoľahlivé iba do tej miery, nakoľko je spoľahlivá sieť merania. „Čo sa často nevidí, je, že meteorologické modely sú len jedným prvkom predpovede počasia. Tieto prognózy sa dodatočne korigujú s využitím lokálnych informácií o počasí. Tie pochádzajú z meteorologických staníc.“
Súhrnom je možné povedať, že sa klíma mení rýchlejšie, než sa pôvodne na základe modelov predpovedalo a že poľnohospodárstvo sa musí v budúcnosti pripraviť na dlhšie trvajúce obdobie sucha či mokra.
S klimatickými zmenami a výzvami pre poľnohospodárstvo súvisí aj otázka, ako bude možné čoraz väčšiu svetovú populáciu v budúcnosti nakŕmiť. Carl-Philipp Bartmer predpokladá intenzívnejšiu spoluprácu s technickými odbormi, výskumom a šľachtením. Téma šľachtenia nových upravených odrôd je skôr dlhodobým a nie krátkodobo realizovateľným prostriedkom, dodal Dr. Langner. „Avšak práve prispôsobenie odrôd bude rozhodujúcim faktorom pre kvalitnú produkciu obilnín, predovšetkým čo sa nemeckého poľnohospodárstva týka,“ hovorí Bartmer. Poľnohospodári si musia byť vedomí, že šľachtitelia sú v boji s klimatickou zmenou ich veľkými spojencami. „Považujem za povinnosť každého poľnohospodára byť nápomocný, aby naše šľachtiteľstvo bolo aj naďalej životaschopné a mali sme v budúcnosti dobre plodiace, vyšľachtené odrody“.
Cash aj s King?
V posledných rokoch mali podniky vďaka politike nízkych úrokov k dispozícii vhodný kapitál. Tiež krátkodobá dostupnosť prevádzkových prostriedkov a malé výkyvy ich cien sa pozitívne odrážali na likvidite poľnohospodárov. Z ekonomického hľadiska ale nemala stála vysoká likvidita zmysel. V minulom roku sa však mnohé zmenilo: Ceny vstupov potrebných na poľnohospodársku výrobu prudko vzrástli. Predovšetkým cena hnojív sa v porovnaní s predchádzajúcim rokom takmer zdvojnásobila. Kvôli vyšším cenám prevádzkových prostriedkov enormne vzrástol aj obežný kapitál v podnikoch s rastlinnou výrobou.
V druhom live diskusnom paneli HORSCH „Cash is King? – Koľko kapitálu musí podnik držať?“, ktorý moderoval Matthias Lech (produktový manažér Farm & Food), sa Deert Rieve (poľnohospodár z Meklenburska-Predného Pomoranska), Felix Hollmann (nezávislý poradca a konateľ LBB GmbH a poľnohospodársky ekonóm), Bernd Werzin manažér predaja Deutsche Kreditbank AG a poľnohospodársky inžinier) a Michael Horsch bavili o tom, ako sa poľnohospodárske podniky musia pripraviť na budúcnosť, aby zostali likvidné a ziskové, aký výrazný vplyv majú zmeny v úrokovej politike na financovanie prevádzkových prostriedkov a na pozemky podnikov.
Bernd Werzinger, ktorý sa venuje celej šírke poľnohospodárskych podnikov až po tie vinárske, na úvod diskusie vysvetlil, že jeho klienti riešia všeobecné, ale aj veľmi špecifické témy, resp. obavy a potreby. Všeobecnou témou sú najmä klimatické podmienky, meniace sa trhy, volatilita a likvidita. „To sa v podstate týka všetkých prevádzkových odvetví. V súvislosti s tým sa ponúka celý rad rôznych otázok.“ Niektoré tieto rôznorodé témy sú kvôli ich špecifickosti veľmi komplexné, čo pre neho síce celkovo predstavuje veľkú výzvu, ale zároveň je to aj veľmi zaujímavé. V minulom roku sa pri téme rastlinná výroba, resp. kolísajúce trhy ukázalo, že vysoká volatilita potrebuje iné riadenie likvidity. Pri väčšej potrebe likvidity sa ponúka otázka, ako sa dá zabezpečiť. „Potom prichádzajú také otázky ako napr.: Čo získam z vlastného zberu? Čo je v skutočnosti na účte? Čo treba zmluvne urobiť a ako zvládnuť problémy s likviditou? To sú dôležité otázky poľnohospodárstva.“
„Asi pred rokom začali podniky bojovať s narušenými dodávateľskými reťazcami a extrémne navýšenými cenami za výrobné prostriedky, ktoré navyše bolo možné dodať len s oneskorením, alebo vôbec,“ vysvetlil Michael Horsch. Situácii sa venoval nielen z pohľadu poľnohospodárov, ale aj ako konštruktér a výrobca strojov. Podľa neho cenový vrchol nastal už v apríli a v auguste bolo možné pozorovať určitý pokles. „Všetko išlo trochu dole, pretože sa podľa mňa nachádzame v ešte skrytej recesii,“ uviedol. Nemyslí si síce, že ceny v nadchádzajúcich mesiacoch zase klesnú na pôvodnú úroveň, ale tiež sa nedomnieva, že by cenová vlna pokračovala. „Myslím si, že sa to bude pohybovať na úrovni, na ktorej sme dnes, možno o niečo nižšie.“ Otázkou je, či sa úroky znova vrátia na podobnú úroveň ako spred pol roka. Nulové úroky však neočakáva.
Že cenové výkyvy môžu byť veľmi rýchle a nepredvídateľné, o tom sa presvedčil aj Deert Rieve. „V roku 2007 bola celosvetovo najhoršia žatva za mnoho rokov a ceny enormne vzrástli. Aj ceny hnojív boli vtedy takmer také vysoké ako dnes. V roku 2008 bola naopak úroda celosvetovo najlepšia a všetko prasklo. Situácie s takto rýchlym priebehom sa dajú plánovať iba veľmi ťažko. Mnoho podnikov vtedy nakúpilo na sklad drahé hnojivá. Ja sám som kúpil od suseda jačmeň za 190 €/t a o šesť mesiacov neskôr som ho predal ďalej za 80 €/t. Nikto skrátka nepočítal s tým, ako to bude volatilné.“ Hovorí, že bude ťažké vykonať kalkuláciu na budúce roky a odhadnúť, kde sa bude nachádzať cenová hladina. Pretože od začiatku vojny stúpla napr. cena pšenice, ktorá už rástla predtým, o ďalších 100 €/t. Pre tieto odhady, ako plánovať, chýba mnohým poľnohospodárom a, ako hovorí sám Rieve, aj jemu samotnému, cit.
Aj zákazníci Felixa Hollmana už preberali hroziacu recesiu. Niektoré ukazovatele podľa neho hovoria, že, okrem iného, americké banky nenechajú hlavný úrok rásť rovnakým tempom ako v minulosti. Aj ceny energií by mali zase klesnúť, napr. ropy. Predpokladá, že pšenica si oproti iným surovinám ako jediná udrží ešte relatívnu cenovú úroveň. „Mal som obavy, že pšenica spadne na 200 €/t a náhle vznikne medzera v likvidite, pokiaľ hnojivá zostanú súčasne drahé.“ Medzitým sa ale ukázalo, že aj ich cena klesá, a pokiaľ hnojivá a pšenica klesajú súčasne, nemuselo by likvidné riziko nastať ,“ vysvetľoval Hollmann.
Na otázku z publika, či obežný kapitál v strednodobom horizonte klesne, odpovedal Rieve, že to bezprostredne súvisí aj s cenami hnojív, osiva a postrekových látok. „Myslíme si, že sa nedostanú na pôvodnú úroveň, a dúfame tiež, že cena pšenice neklesne na pôvodnú hladinu 180 €/t, pretože potom by sa podniky s týmto novým vyšším obežným kapitálom alebo priamymi nákladmi vyrovnávali len ťažko. To sú jednoduché počty.“
Pri téme polia a prenájomí sa názory líšia. Michael Horsch pozná mnoho prípadov, aj v zahraničí, keď poľnohospodári hovoria, že nemôžu ďalej rásť, pretože 50 až 60 % obhospodarovanej plochy vo svete je prenajatých. A len na udržanie plôch muselo byť kalkulované s vyššími sadzbami nájmu. „A tie šplhajú k výšinám. A keď je nájomné hore, už neklesne,“ myslí si Horsch.
Na konci diskusie mali účastníci ešte niekoľko tipov pre divákov a poľnohospodárov. Napríklad Bernd Werzinger vysvetľoval, aké je dôležité urobiť realistickú prevádzkovú analýzu a pozrieť sa, či stratégia, ktorou sa riadim, je vhodná, alebo či je nutné ju upraviť. Pre úspech je samozrejme potrebná aj radosť z práce. To môže Hollmann iba potvrdiť. „Navyše by mala byť krátko pred zberom na účte likvidita 200 € na hektár alebo ako rezerva, aby človek bezpečne vydržal do ďalšieho zberu.“
Michael Horsch sa pozerá do budúcnosti pozitívne a je si istý, že prestojíme aj silnú recesiu: „Viem, že my Nemci vieme pracovať, ak musíme. To sme preukázali už vo finančnej kríze a preukážeme to aj teraz. A ja vám hovorím: Je jedno, či to bude trvať dva alebo tri roky – my sa z toho dostaneme.“ Ani o poľnohospodárov si nerobí veľké starosti, pretože tí zvládnu túto dobu plnú výzviev dobre.
Ako sa môžete zúčastniť príslušných podujatí?
Chcete viac informácií k uvedeným alebo ďalším témam HORSCH Live?
Všetky príspevky HORSCH Live si môžete zadarmo a bez registrácie pozrieť na našich webových stránkach: Facebook, LinkedIn, YouTube. Podrobné informácie o diskutovaných témach nájdete v zozname na webových stránkach HORSCH.