Inflácia: vpred k novému poľnohospodárskemu modelu?

Situácia je nepopierateľná: osem miliárd ľudí nie je možné s dnešnými podmienkami pre poľnohospodársku produkciu uživiť. Tí, ktorých sa to týka, si musia byť vedomí výziev, ktoré pred nimi stoja. Len oni majú možnosť s tým niečo urobiť.

Na Dňoch praktických ukážok HORSCH 2022 vo Francúzsku vysvetľoval Philippe Dessertine, ekonóm a člen Rady pre verejné financie, že od januára 2020 sa zdravotná, geopolitická a hospodárska situácia vo vzťahu k poľnohospodárstvu drasticky zmenila. Predovšetkým svet financií pochopil, že bez poľnohospodárstva, ktoré živí ľudí, nebude žiadna ekonomická aktivita! Preto aktéri investujú do poľnohospodárstva. A ich možnosti sú výrazne vyššie ako možnosti rozpočtu spoločnej poľnohospodárskej politiky.
Inflačné mechanizmy sú časťou problémov, ktoré treba prekonať – v priemyselných krajinách, ale predovšetkým v chudobnejších krajinách, kde je napätie okolo dostupnosti potravín príčinou nestability. Philippe Dessertine preto zdôrazňoval: „Musíme sa postarať, aby mladá generácia pochopila, že poľnohospodárstvo je strategicky dôležité.“

Spomalenie inflácie

Ekonóm pripomenul, že inflácia súvisí s nepomerom medzi peniazmi a blahobytom. Veľké dlhy v pomere k dosiahnutému stupňu blahobytu sú podhubím pre infláciu. To je situácia, ktorá existovala už pred koronavírusovou pandémiou a ktorá sa zvýšením množstva prostriedkov v hotovosti ešte prehĺbila. Úrokové sadzby a nízke náklady na energie ale tento fenomén maskovali. Ako spúšťač potom zafungovala energetická kríza a konflikt na Ukrajine.
Jednou z obáv, ktorú inflácia vyvoláva, je špirála cena/platy: Firmy zvyšujú platy ako reakciu na rastúce ceny. Stúpajú tak náklady na zamestnancov, čo potom má opäť vplyv na ceny. „Inflácia, to je závod, kde nikto nevyhráva,“ hovorí Philippe Dessertine. Situácia sa však dá zvládnuť, ak všetci aktéri postupujú rovnako: nedržať žiadnu hotovosť a skrátiť platobné lehoty. Peniaze strácajú na hodnote, ale následky sú pre všetkých rovnaké. Aby sme sa z toho zase dostali, musíme ďalej vytvárať blahobyt – neuhýbať na únikové cesty ako zlato, drahé kamene, pozemky a pôda – a ďalej investovať.

Zmeny v tvorbe hodnôt

Tvárou tvár aktuálnym výzvam, klimatickým a demografickým, má poľnohospodárstvo jedinečnú šancu: tvorbu hodnôt, ktorá vychádza z aspektu udržateľnosti produkcie a zo schopnosti obmedziť emisie CO₂. Čo sa počíta, je ani nie tak finančný výsledok podniku, ale oveľa viac dopad (na životné prostredie, ľudí, spoločnosť...), ako u výrobcu Tesla, ktorý je hodnotený výrazne lepšie ako konkurenti, ktorí vyrábajú viac vozidiel. Investori musia merať novo vytvorenú hodnotu. To je možné pomocou správy dát (uložený uhlík, poľnohospodársko-ekologické ukazovatele, výnosy...). Philippe Dessertine porovnáva túto zmenu modelu hospodárenia s prechodom od koní k automobilom. A pri tejto zmene sa tvorba hodnôt opiera predovšetkým o ľudí: poľnohospodárstvo neexistuje bez producentov.