Pásový postrek – presvedčivo účinný
Volker Gröblinghoff je vyštudovaný poľnohospodár. Po absolvovaní magisterského štúdia v Göttingene a Bonne nastúpil do Freiherr von Weichs KG, poľnohospodárskeho podniku vo východnom Vestfálsku. V súčasnej dobe pracuje ako asistent firemného vedenia a je zodpovedný za rastlinnú výrobu tohto poľnohospodárskeho podniku.
terraHORSCH: Aké najdôležitejšie poľné plodiny vo vašom podniku pestujete?
Volker Gröblinghoff: Máme cca 1 000 hektárov osevnej plochy a pestujeme typické trhové plodiny, napr. repku, pšenicu, jačmeň a špaldu. Dôležitými kultúrami sú ale aj cukrová repa a zemiaky, ďalej silážna kukurica a bôb. Repa je rovnako ako predtým v osevnom postupe zastúpená veľkou mierou a jej pestovanie významne ovplyvňuje prevádzkový výsledok. Z ekologických a ekonomických dôvodov využívame pri cukrovej repe pásový postrek.
terraHORSCH: Kde presne vo vašom osevnom postupe cukrovú repu nájdeme?
Volker Gröblinghoff: V osevnom postupe nasleduje cukrová repa po obilí, spravidla po jačmeni, pšenici alebo špalde. Po repe potom prichádza na rad ako pšenica, tak aj špalda. Pomer osevnej plochy špaldy a pšenice sa mení podľa situácie na trhu. Kukuricu v našom podniku s cukrovou repou väčšinou nijako intenzívne nestriedame. Geografické a klimatické podmienky nie sú pre pestovanie kukurice optimálne a ani dopyt po silážnej kukurici, popr. po kukurici na biomasu nie je nijako veľký.
terraHORSCH: Váš podnik hospodári v lokalitách v rôznych nadmorských výškach. Predstavuje to pre vás nejaké špeciálne nároky?
Volker Gröblinghoff: Áno, pôda u nás je veľmi heterogénna. Máme aj veľmi ťažké ílovité pôdy, ktoré na jar pri obrábaní vyžadujú veľký cit. Predovšetkým pri siatí repy predstavujú často veľkú výzvu. Aby sme pre cukrovú repu vytvorili prijateľné osivové lôžko, spracovávame pôdu čiastočne ešte pred zimou. Oziminy sa u nás v priebehu rokov osvedčili na plochách s vysokým obsahom ílu. Na poliach, na ktorých sa kvôli kvalite pôdy nedá cukrová repa pestovať, zaraďujeme namiesto nej do osevného postupu repku. V nízkych polohách smerom k Warburger Börde sú pôdy viac sprašovité. Na týchto pôdach sa dá ľahšie pestovať repa a zemiaky.
Celkovo je naša lokalita relatívne mokrá, aj keď sa to kvôli suchám v posledných rokoch mení. Ale samo o sebe je pestovanie plodín pri Borlinghausene veľmi ovplyvňované vlhkosťou, a to je pre nás výzva.
terraHORSCH: Aké boli priemerné zrážky v posledných rokoch?
Volker Gröblinghoff: Povedal by som, že v priemere medzi 800 – 900 mm/m², v roku 2021 to bolo sotva 700. Teda o takmer 200 mm menej. Vlani v októbri sme boli na nejakých 500 mm/m². Neobvykle suché podmienky nám spracovanie pôdy určitým spôsobom uľahčujú, aj keď extrémne sucho na jar malo za následok nižšie výnosy práve pri cukrovej repe.
terraHORSCH: Ako ste prišli na pásový postrek a prečo ste sa preňho nakoniec rozhodli?
Volker Gröblinghoff: Máme repné polia, na ktorých často vyrastie burinná repa. Preto sme si položili otázku, ako to jednoducho vyriešiť a vyhnúť sa namáhavej ručnej práci. Existuje nový systém od KWS a Bayer: pestovateľský systém Conviso zložený z osiva a herbicídu. Tento rok sa smel systémový herbicíd použiť ako pásová aplikácia len na maximálne 45 % plochy. Pre tento rok sa nám podarilo získať osivo a príslušný herbicíd bezpečne odstraňujúci aj repu medzi riadkami, ktorá nie je voči tejto účinnej látke tolerantná. Vďaka povolenému množstvu herbicídu sa téma pásového postreku priamo ponúkala a v našom podniku sme ho využili výrazne viac ako kedykoľvek predtým. Pri čistení našich polí sme náš plošný postrekovač nasadili ako pásový postrekovač v kombinácii s plečkou.
terraHORSCH: Akú máte medziriadkovú vzdialenosť?
Volker Gröblinghoff: Cukrovú repu sejeme do riadkov s rozstupom 45 cm. Postrekovač, HORSCH Leeb 7 GS, má pracovný záber 27 metrov s rozmiestnením trysiek vo vzdialenosti 25 cm.
terraHORSCH: Ako ste stroj prestavali?
Volker Gröblinghoff: Namontovali sme šikmé krytky trysiek od spoločnosti HORSCH. K dispozícii sú dva druhy šikmých krytiek: šedá a červená. So šikmými, rovnými a slepými krytkami sme za pomoci montážneho návodu HORSCH mohli pri našom postrekovači s rozstupom trysiek 25 cm dosiahnuť pásový postrek pri repe s rozstupom riadkov 45 cm.
Aby sme to celé otestovali a nemuseli hneď používať herbicíd, vyšli sme na pole najskôr s vodou a vyskúšali sme aplikáciu a nastavenie. Množstvo vody sa s tryskami RowFan 40 02 pohybovalo okolo 300 l/ha. Mohli sme tak najskôr otestovať množstvo vecí, optimálne nastaviť výšku ramien a stanoviť takú šírku pásu, ktorá nám vyhovovala. Na dosiahnutie pásu 20 cm sme museli trysky v držiaku otočiť na 45° kríženie. Vďaka presnému vedeniu ramien pomocou BoomControl bolo možné šírku postrekového pásu spoľahlivo dodržať a na postrekovanú plochu sa aplikovala správna koncentrácia účinnej látky. Akonáhle sme boli presvedčení, že to funguje, vyšli sme s herbicídom. Zo začiatku sme systém pozorne kontrolovali a pozorovali sme, aké množstvo postrekovej látky je aplikované. Mohli sme si tak byť istí, že všetko spoľahlivo funguje a že na oblasť, ktorú nedokáže plečka mechanicky udržovať, bude aplikovaný herbicíd.
terraHORSCH: Mali ste nejaké problémy s nastavením?
Volker Gröblinghoff: Najväčšou výzvou pre nás spočiatku bolo, aby sme traktor viedli v takej stope, aby stred pásu viedol nad riadkom repy. V pozdĺžnej osi má postrekovač určitú vôľu. Išli sme so zablokovanou riaditeľnou nápravou a navádzací systém RTK traktora sme použili pre prípadné korektúry, kedy sme techniku posunuli o centimeter doľava alebo doprava, aby nedochádzalo k driftu a stred pásu bol vždy nad riadkom.
terraHORSCH: Ako by ste to všetko zhrnuli?
Volker Gröblinghoff: Vlani sme postrek vykonávali len raz, pretože po tom suchu nevzišla žiadna ďalšia burina. Pole bolo úplne čisté a nijako sa nelíšilo od repného poľa na druhej strane cesty, kde sme vykonávali bežný celoplošný postrek herbicídmi.
Na tomto poli sa využila nielen plečka, ale aj robot Farmdroid, ktorý dokáže pleť repu aj v riadku s presnosťou RTK. Nedokáže však rozpoznať burinu rastúcu priamo pri repe, takže čisto mechanická likvidácia buriny nevedie k požadovanému výsledku, teda repnému poľu úplne bez buriny. S pásovým postrekom sme to ale vyriešili dobre. Celkovo nás pásový postrek v kombinácii s plečkou presvedčil a repné pole je čisté. Ramená sa dali pri dostatočnej jazdnej rýchlosti spoľahlivo viesť v nízkej postrekovej výške cca 28 cm, takže postrek bol úplne optimálny.