Myslime dopredu
Michael Horsch
Michael Horsch poskytol terraHORSCH rozhovor na tému hybridné poľnohospodárstvo vo svetle ohlásenej Zelenej dohody pre Európu. A tiež o tom, koľko možností sa v téme ukladania CO2 v humuse skutočne skrýva.
Poľnohospodári po celom svete už dnes hýbu mnohými problémami a určite tak budú robiť aj v budúcnosti. Niektoré majú regionálnejšie účinky, iné majú globálny význam. Začína sa to regeneratívnym poľnohospodárstvom. Najskôr si však musíme hneď na začiatku niečo objasniť. Keď sme sa začali tejto téme intenzívne venovať, dostali sme veľa spätných ohlasov. Okrem iného aj otázky typu: „Čo to má znamenať? Robili sme niečo zle?" Alebo tiež: „Musíme niečo naprávať?" Pretože termín „regeneratívne" implikuje, že je niečo zle. Hovorím celkom jasne, že v žiadnom prípade nechceme vyvolávať taký dojem a že si ani nemyslíme, že by to tak bolo. Lepší názov zaviedla pred niekoľkými rokmi spoločnosť HORSCH a v odbore sa medzitým už ujal. Aj v tlačových správach ministerstiev poľnohospodárstva z celého sveta sa už používa, pretože dáva zmysel. Znie: hybridné poľnohospodárstvo. Nevraciame sa späť, ideme ďalej. A keď hovoríme o hybridnom poľnohospodárstve, hovoríme aj o opatreniach používaných v regeneratívnom poľnohospodárstve. Sme napätí, ako sa hybridné poľnohospodárstvo bude vyvíjať ďalej. Zbiehajú sa tu poznatky z ekológie i osvedčené postupy konvenčného poľnohospodárstva a môže sa stať, že v kombinácii s modernou biotechnológiou vznikne úplne nová podoba produkcie potravín. Hybridné poľnohospodárstvo bude v dlhodobom horizonte ďalšou alternatívou k ekologickému, popr. konvenčnému poľnohospodárstvu a napr. aj v oblasti ochrany rastlín bude využívať tie najlepšie metódy mechanickej a chemickej fytosanitárnej ochrany.
Zelená dohoda
Ďalšou témou, ktorá sa nás týka, je Zelená dohoda, ktorú aktuálne Brusel schválil. Týka sa nielen EÚ, ale prostredníctvom budúceho importu a exportu nepriamo aj medzinárodných trhov. Teraz sa diskutuje, ako sa s tým vyrovnať. Celkovo sa vo všetkých odvetviach priemyslu a prostredníctvom všetkých opatrení majú emisie CO2 v EÚ znížiť do roku 2030 o minimálne 55 % oproti roku 1990. Parlament EÚ by dokonca rád dosiahol zníženie o 60 %. Okrem toho je cieľom pre rok 2050 urobiť z Európy prvý klimaticky neutrálny kontinent, nech už to znamená, čo chce. Avšak už do roku 2030 chceme dosiahnuť 55 % cieľov, teda za desať rokov. V Zelenej dohode je uvedený celý rad rôznych oblastí a opatrení, napr. cirkulárna ekonomika, kde sa napríklad nebude produkovať plastový odpad, ale len papierový odpad. V cirkulárnej ekonomike je ďalej zohľadnené: Ako sa bude auto recyklovať, keď po priemerne 200 000 kilometroch doslúži. Čo sa dá recyklovať? Čo sa vyhodí? Existuje mnoho podoblastí.
Dôležitou a veľkou oblasťou v tejto Zelenej dohode je Farm to Fork (z farmy na stôl) zahŕňajúc štyri ukazovatele. Bod prvý: Obmedzenie fytosanitárnych prípravkov o 50 %. Z akého základu sa to počíta, o tom sa teraz samozrejme vedú veľké diskusie. Potom obmedzenia hnojív o 20 %. Bod tretí znie: 50 % antibiotík je potrebné z chovu zvierat vylúčiť. To má samozrejme obrovský vplyv predovšetkým na výrobcu chemikálií a hnojív. Obrat v tejto oblasti pravdepodobne klesne o 50 %. A bod štvrtý: do roku 2050 musí byť 25 % európskeho poľnohospodárstva ekologické. To sú hrubé rámcové podmienky.
Zdroj: https://cor.europa.eu/de/engage/Pages/green-deal.aspx
Poskytol „EU – Európsky výbor regiónov – mediálne centrum“.
Zaujímavé je, že sa týmito témami zaoberáme už dlho, ďaleko skôr, než boli tieto nariadenia oficiálne vydané. Nám a mnohých našim zákazníkom po celom svete, s ktorými sme v úzkom kontakte, je už dávno jasné, že musíme s takými témami ako obmedzenie fytosanitárnych prípravkov alebo čistá produkcia základných potravín pracovať. Čo v tejto súvislosti znamená hybridné poľnohospodárstvo? Najvyšší cieľ „Maximalizácia výnosu je jedinou formou maximalizácia zisku" v posledných 60, 70 rokoch skvele fungoval. Ďalej sa ale dostaneme len vtedy, keď sa tohto spôsobu myslenia vzdáme. Potom je potrebné diskutovať o detailoch. To je vlastne jadrom hybridného poľnohospodárstva. Hybridné poľnohospodárstvo bude fungovať len vtedy, keď sa nebudeme pozerať v prvom rade na maximálny výnos. Čo neznamená, že ho nechceme dosiahnuť.
Menšia spotreba mäsa?
S tým úzko súvisí aj ústredná otázka: Čo budeme jesť v budúcnosti? Táto téma získava v Európe, USA, Kanade, ale tiež napr. v Brazílii alebo Rusku výrazne na význame. Spotreba mäsa o niečo klesá a tým sa spotrebováva viac rastlinných produktov. V USA by sa táto téma teraz po volebnom víťazstve Joe Bidena a Kamal Harrisovej mohla stať ešte významnejšia. Pretože v ich predvolebnom programe sa vyslovujú, predovšetkým viceprezidentka Harrisová, celkom jasne pre obmedzenie, resp. zníženie spotreby mäsa - predovšetkým v oblasti fast food a junk food. Nechcem hodnotiť, či je to správne alebo zle. Došlo by k tomu aj v prípade iného výsledku volieb v USA. Flexitariánstvo, čiže čiastočne bezmäsitá strava, je trendom v mnohých krajinách sveta; aj keď tie samozrejme zastupujú len jednu časť celkovej svetovej populácie. Ľudia však menia svoje stravovanie kvôli zdraviu a / alebo kvôli klíme. Nahrádzanie mäsa je nutné posudzovať v tejto súvislosti tiež. Už nebude potrebné toľko kukurice a sóje na krmivo pre dobytok ako dnes. Bude k dispozícii viac plochy pre rastlinné potraviny.
S veľkým napätím pozorujem, že sa často už ani nediskutuje, prečo alebo kedy presne sa to má stať. Nie, mnoho ľudí už diskutuje o tom, ako sa to má najlepšie vykonať. A keď hovorím o tom, ako sa v hybridnom poľnohospodárstve uvažuje, často počujem: „Áno, musíme sa tým zaoberať, aby sme dokázali hospodáriť udržateľne a aj ďalej so ziskom." Možno sa dajú z témy rezíduí v potravinách v niektorých krajinách zarobiť aj peniaze. Pretože ľudia chcú čisté potraviny. A to sa dá presne kontrolovať. Aj keby to chcela len Európa, má to medzinárodný dopad. Ak sa dovezie kukurica z Ukrajiny alebo sója z Brazílie a zistia sa v nej rezíduá, bude sa musieť vlak plný pšenice alebo loď plná sóje zase obrátiť. Aj to sú témy vyplývajúce zo Zelenej dohody pre Európu. Samozrejme existujú aj krajiny, ktoré v nej môžu vidieť konkurenčnú výhodu, napríklad pre pšenicu. Uveďme trebárs Ukrajinu. Jej pšenica by sa potom vyvážala skôr do Egypta alebo Číny. Ale ak Európa vypadne ako dovozový trh pre kukuricu alebo sóju, bude to mať masívny vplyv na prúd surovín a tiež na cenu. Pretože keď producenti sóje a kukurice hľadajú nové trhy, potom to robia naozaj všetci.
Tvorba humusu
Pri téme tvorby humusu je v podstate stále jasnejšie, čo je možné a čo nie. Faktom zostáva: Najmä Nemci, domnievam sa, zastávajú popredné pozície v intenzívnej, modernej rastlinnej výrobe. Napriek tomu ešte väčšina nedosiahla to, čo je z hľadiska maximálneho organického uhlíka (C-org) v našich pôdach možné. Priemerný obsah humusu v ornej pôde v Nemecku sa pohybuje tesne pod dvoma percentami. A priemer pri trávnatých plochách sa pohybuje okolo piatich percent. Ako je možné, že obrábaná trvalo zelená plocha má dva a pol násobne väčší obsah C-org ako orná pôda? Súvisí to s tým, že tu celý rok prebieha fotosyntéza. Akonáhle je slnečno a vlhko, tvorí sa cukor. A časť cukru, podľa odrody rastliny od 10 do 30 %, sa cez špičky koreňov odovzdáva vo forme kvapalného uhlíka rizosfére a pôdnym organizmom. Ich množstvo sa tak výrazne zväčšuje. Na rozšírenie života v pôde má však negatívny vplyv koncentrácia soli (hnojiva) v pôde. Vedecky je to ešte málo preskúmané, je ale jasné, že pri troche viac rozmanitom osevnom postupe, vysokom podiele medziplodín a vhodnom obrábaní pôdy bez obracania sa pomer C-org priblíži trvalo zeleným, obhospodarovaným plochám. Tvorba humusu potom môže dosiahnuť až 0,1 % ročne. Čo sa tu však tvorí, je spravidla živný humus, nie trvalý humus, ktorý sa riadi predovšetkým obsahom ílu v pôde. To je aktuálne vidieť napríklad na poliach v Kazachstane. Tam sa v posledných 60 rokoch kyprili úhory do hĺbky 10 cm; živný humus sa tak vo veľkej miere spotreboval. Teraz tam kypria čiastočne so strojom Tiger do hĺbky 30 cm. Chcú sa dostať do hlbších vrstiev s trvalým humusom. Tu je v pôde ešte veľa mineralizovaných živín, z ktorých rastliny pri raste profitujú.