Koncept s množstvom predností
Stále viac poľnohospodárov premýšľa jednak o spôsoboch, ako nadviazať dialóg so spoločnosťou, jednak aj o nových možnostiach príjmov. Priamy predaj umožňuje pri správnom využití oboje.
Ocenenie Ceres Award volí každý rok v nemecko jazyčných krajinách „Poľnohospodára roka". V roku 2020 sa objavilo mnoho nominácií, ktoré sa intenzívne a sčasti aj kreatívne zaoberali témou priameho predaja. Objavil sa napríklad nápad, že internetoví užívatelia prevezmú za 50 euro patronát za krmivo pre nimi zvolené zviera a potom sa budú môcť zúčastniť videokonferencií s týmto zvieraťom.
My vám tu predstavíme dva modely výrazne zamerané na rastlinnú výrobu. Ernst Lütje z Wasbüttelu pri Wolfsburgu a Stefan Leichenauer z Tengenu blízkosti Konstanzu pri Bodamskom jazere oslavujú s regionálnym predajom úspechy. Oni dvaja a Mathias Maier z Dolného Bavorska sú tromi finalistami kategórie Rastlinná výroba, ktorú HORSCH už niekoľko rokov ako sponzor Ceres podporuje.
Pionieri v odbore zemiakov a sladkých zemiakov
Ernst Lütje, Jochen Gaus a Ulrich Behrens sa kamarátia už od detstva. To je perfektný základ, ako dnes v rámci rôznych partnerských spoločností robiť spoločne úspešné obchody. Partnerským spoločnostiam patrí celkom 610 hektárov, z čoho 442 hektárov je prenajatých a 342 hektárov sa dá zavlažovať. Pôdu tvoria pseudogleje s výrazným mramorovaním s hodnotou 18 až 60 bodov. Na cca 168 hektároch sa tu pestuje ozimná pšenica, na 96 hektároch cukrová repa, na 77 hektároch sladovnícky jačmeň, na 54 hektároch ozimná repka, na 34 hektároch ozimná raž, na 20 hektároch špalda a ďalšie plodiny, napr. cibuľa. Trhákom sú aktuálne 4 hektáre sladkých zemiakov. Na poliach spoločnosti Gaus-Lütje GbR (ktorá tvorí súčasť celkovej plochy GbR) sa na 90 hektároch pestujú výhradne zemiaky.
S priamym predajom sa začalo v roku 1992, keď rodiny Gausova a Lütjeova začali pestovať zemiaky. „Tie nám chutili natoľko, že nám bolo jasné, že budú chutiť aj iným ľuďom. A zrodil sa nápad priameho predaja", smeje sa Ernst Lütje dnes. „Cieľom bolo predávať zemiaky zákazníkom na čo najviac miestach. Začali sme predajom z debien a podnikovými predajňami v regióne. V roku 1999 sme vytvorili vlastné logo s cieľom zaviesť vlastnú regionálnu značku. Vzbudili sme tak pozornosť maloobchodných predajní. Vďaka dôrazu na regionálne produkty a krátke dodacie cesty je náš produkt aj dnes veľmi módny - úplne podľa motta: Regionálne znamená lepšie bio", hovorí 46-ročný hospodár hrdo.
Podnik neustále pracuje s inovatívnymi nápadmi na ďalší rozvoj predaja, čím chce zvyšovať atraktivitu zemiakov a vychádzať v ústrety meniacim sa požiadavkám zákazníkov. V roku 2017 sa v Nemecku rozšírila neobvyklá forma predaja zemiakov v maloobchodných predajniach, ktorá pretrváva dodnes - vlastný regálový systém pre voľný predaj zemiakov. Zákazník si môže sám určiť množstvo zemiakov a vziať si ho do recyklovateľného papierového vrecka. Pre rozšírenie udržateľných postupov prešiel podnik z plastových vrecúšok na kompostovateľné sieťky z celulózy. Vďaka dôslednému budovaniu predaja voľného tovaru v špeciálnom regálovom systéme a vďaka prechodu na neplastové vrecká došlo v rokoch 2018 až 2019 k zvýšeniu obratu priemerne o viac ako 100 % vo všetkých obchodoch Edeka (50 obchodov, ktoré zásobujú vlastným nákladiakom).
„Pomocou práce s verejnosťou, materskými škôlkami a školami a tiež umožnením návštev farmy sa snažíme, aby sa spoločnosť na našom podniku podieľala. Pevnými súčasťami komunikácie so spotrebiteľmi sú pritom Facebook, Instagram, reklamy v časopisoch a naše webové stránky. A ako koncoví zákazníci, tak supermarkety oceňujú naše špeciálne akcie, kedy v predajniach ponúkame tovar z predajných vozíkov alebo starých traktorov", hovorí Lütje. Ten v podobe sladkých zemiakov nielenže ponúka módny produkt, ale zároveň je priekopníkom v tejto oblasti, pretože aktívne propaguje pestovanie týchto teplomilných hľúz v Nemecku. Pestovateľská plocha sa neustále zväčšuje a okrem sladkých zemiakov samotných sa do obchodov Edeka dodávajú tiež čipsy vlastnej značky Gaus-Lütje.
Vlastná osoba je značkou
„Regionálne a udržateľné - to je ideálne", hovorí 41-ročný Stefan Leichenauer. Snaží sa všetky výrobky zo svojho 145 hektarového podniku v Lauterbachhofe predávať priamo. Napríklad pšenicu triedy E predáva susednému mlynu a ten zasa regionálnym pekárom. Pri mäsovom dobytku spolupracuje s miestnym mäsiarom, špaldu predáva regionálnemu výrobcovi rezancov a pre jarný jačmeň stále hľadá pivovar. Jeho polia neležía v práve priaznivom regióne - pôdy sú tu extrémne kamenisté.
„Dedko ma vždy bral na pole so sebou a pokúšal sa mi vysvetliť hodnotu pôdy. Hovoril:,Máš 17 cm kapitálu - to je tvoja pôda. Keď ho budeš zanedbávať, za 17 rokov zbankrotuješ. Keď sa o neho budeš starať, budeš vždy dobrým sedliakom'. Dnes už chápem lepšie, čo tým vtedy chcel povedať. V 15 rokoch som otcovi oznámil:,Chcem byť poľnohospodárom'. Hneď bol pre a vyhlásil ,Budem ti s tým pomáhať, aby sme to zvládli.' V roku 2001 som mal svoj poľnohospodársky podnik a chcel som stoj čo stoj šliapať na plyn. Ale otec ma stále trochu brzdil. Vtedy som tomu nerozumel. V roku 2016 som si však prežil vážny syndróm vyhorenia", hovorí dnes Stefan Leichenauer veľmi sebavedome. Jeho rodina a predovšetkým jeho žena a dvaja synovia mu spoločne s profesionálnymi pracovníkmi pomohli túto fázu prekonať. Teraz odovzdáva svoje skúsenosti z tohto obdobia ďalej svojim kolegom.
Ako sa to mohlo stať? V čase pred vyhorením sa podnik rozrástol z 30 hektárov na 145 a počet kŕmnych býkov sa zvýšil na 50. „Že som znovu našiel nadšenie pre prácu, k tomu prispeli aj moje regionálne projekty týkajúce sa predaja. Som hrdý, keď sa ľudia v pekárni pýtajú na chlieb z obilia od Leichenauera." To už niekoľko rokov pestuje v rámci hybridného poľnohospodárstv. Oblasť Bádensko-Württembersko vybrala Lauterbachhof ako ukážkový podnik pre tento spôsob rastlinnej výroby, ktorý sa snaží spájať to najlepšie z konvenčného a ekologického poľnohospodárstva. „Dnes používam pôdne substráty alebo napr. bránenie obilia. Napriek kamenistým pôdam je tu úroda veľmi dobrá. A dnes už dokážem slová svojho dedka lepšie doceniť." Svojím spôsobom hospodárenia a predaja oslovuje Stefan Leichenauer širokú vrstvu spoločnosti, a to aj mimo svoj región. Má niekoľko tisíc sledujúcich na sociálnych sieťach, a aj politici ho žiadajú o jeho názory na tému poľnohospodárstvo budúcnosti. Mnoho rozhovorov sa odohráva tiež u neho na farme - a to každý štvrtok. Vtedy napečie jeho žena z vlastného obilia rôzne druhy chleba. Takmer 80 bochníkov sa tak dostane priamo k spotrebiteľom.
