Vyhlásili sme boj výdrvu repky
Výdrv repky je problémom po celom svete. Spoločnosť HORSCH vykonala na poli dva rozsiahle pokusy, aby zistila, ako sa s ním čo najlepšie vyrovnať. Okrem iného skúmala, aký potenciál sa skrýva v plečkovaní tejto plodiny.
Na počiatku týchto pokusov bol výsev repky strojom Maestro 12.50 CX s rozstupom riadkov 50 cm namiesto obvyklých 15 cm alebo 30 cm. Výsev prebehol na dvoch rôznych stanovištiach. Prvé sa nachádza v bezprostrednej blízkosti sídla firmy HORSCH pri Sitzenhofe. Je pomerne výrazne mačinové a pôdy sú sčasti veľmi ťažké. Druhé stanovište je v oblasti Regensburgu a má podobne vysoký podiel ílu, ale viac organickej hmoty v pôde. Na oboch stanovištiach bola kvôli dlhoročným osevným postupom zahŕňajúcim repku veľkou témou stará repka.
Dôvody, prečo sa k týmto pokusom pristúpilo, boli rôzne. Všetko začalo vylepšeným ukladaním osiva výsevným agregátom stroja Maestro, a to práve v ťažkých pôdach. Prednosťou tohto stroja sú hviezdicové odhŕňače. Zbavujú riadky organických zvyškov aj hrúd. Pri pracovnej rýchlosti 12 až 13 km/h tieto odhrňovače skvelo pracujú a vytvárajú dobré osivové lôžko.
Rozstup riadkov 50 cm bol vybraný z toho dôvodu, že sa pri repke malo vykonávať plečkovanie. A navyše sme chceli skúsiť pásový postrek, aby sme videli, či má táto technológia pri repke nejaký pestovateľský a ekonomický význam. Čo sa výnosu týka, na základe pozorovania a skúseností z praxe za posledné roky vieme, že väčší rozstup riadkov nepredstavuje žiadnu nevýhodu. Niektorí zákazníci HORSCH používajú tento postup už dlhú dobu. Ukazuje sa, že repka je schopná priestor medzi riadkami optimálne vyplniť. Vo fáze desiatich až dvanástich listov sú riadky už takmer uzavreté.
Kvôli väčšiemu rozstupu riadkov sme znížili hustotu osevu na 25 až 30 semien na m2, aby neboli rastliny v riadku príliš blízko seba.
Základným problémom bol jednoznačne výdrv repky, ktorý vzchádza ešte po rokoch a v hybridnej repke predstavuje konkurenčnú rastlinu. V tomto prípade umožňuje plečkovanie likvidáciu prinajmenšom všetkých nechcených rastlín medzi riadkami. Dá sa tak optimálne využiť potenciál výnosu nových hybridných pestovateľských postupov. Celkovo sa pri tomto postupe plečkuje cca 80 % plochy, pretože nekultivovaný pás je široký asi 10 cm.
Michael Braun
Michael Braun pracuje v spoločnosti HORSCH dvanásť rokov a spoločne s Kurtom Glückom vedie oddelenie podpory predaja. Vo svojom voľnom čase sa venuje hospodárstvu neďaleko Schwandorfu. Má tu vlastné polia, ktoré dôkladne pozná (pôdnu štruktúru a ďalšie empirické hodnoty), a preto na nich rád experimentuje. Svoje pole samozrejme obchádza takmer každý deň a vďaka znalosti historických súvislostí dokáže interpretovať aj mimoriadne javy. Zaujíma sa predovšetkým o ďalší rozvoj poľnohospodárstva a v tomto špeciálnom prípade o budúcnosť pestovania repky.
Výzve, ktorej sme pri našich tohtoročných pokusoch museli čeliť, boli silné zrážky, kvôli ktorým nebolo skoré plečkovanie možné. Za normálnych okolností by malo ísť bez významnej ochrany plodín plečkovať od fázy štyroch až šiestich listov. V skutočnosti sa ale dala vykonať len jedna pracovná operácia vo fáze desiatich listov, kedy by pri optimálnom počasí už vlastne prebiehalo druhé plečkovanie.
Doterajšie výsledky tohto opatrenia sú pri tohtoročných pokusoch veľmi dobré. Na iných poliach by sa však pri jednom prejazde zachytilo len okolo 80 % starej repky. Okrem starej repky je v niektorých regiónoch samozrejme tiež témou prenos chorôb spôsobený tým, že výdrv nie je namorený, toto by sa dalo obmedziť skorým plečkovaním.
Aj kvôli Zelenej dohode EÚ, ktorá si kladie za cieľ výrazne znížiť používanie postrekov, predstavujú pásové postreky pri klasických riadkových plodinách, ako je kukurica, cukrová repa a zemiaky, dobrú možnosť úspory. Pri repke aktuálne ešte nie sú možnosti zníženia spotreby zjavné, pri ďalších pokusoch sa však tejto problematike budeme venovať podrobnejšie.
Prvé plečkovanie bolo pri našom pokuse pôvodne naplánované vo fáze štyroch listov. To však nebolo kvôli počasiu možné. 
Repka vysiata strojom Maestro s rozstupom riadkov 50 cm vo fáze šiestich/ôsmich listov. 
Napriek rozstupu 50 cm uzatvára repka riadky už vo fáze desiatich listov. Ale aj v tejto fáze sa dá vykonať plečkovanie.
Pokusov sa zúčastnili Michael Braun a Josef Stangl. Akú motiváciu a aký osobný záujem títo dvaja odborníci spoločnosti HORSCH na tomto postupe majú, to si môžete prečítať v rámčeku.
Josef Stangl
Josef Stangl pracuje vo firme HORSCH deväť rokov a venuje sa tu novým pestovateľským konceptom v rámci rastlinnej výroby. Predtým pracoval ako poradca pre rastlinnú výrobu a dodnes v rámci svojej vedľajšej pracovnej činnosti radí niektorým poľnohospodárskym podnikom. Od samého začiatku v spoločnosti HORSCH uplatňuje svoje rozsiahle znalosti praktickej ochrany rastlín a svoje skúsenosti s aplikačnou technikou a tryskami. Motiváciou k objavovaniu, poznávaniu a ďalšiemu rozvíjaniu nových metód je záujem o pestovateľské stratégie a celkové poľnohospodárske koncepty. Zaujíma sa predovšetkým o zachovanie výnosov v najrôznejších regionálnych alebo výrobno-technických poľnohospodárskych podmienkach.
Úplne osobnou motiváciou je pre neho navyše radosť a vzrušenie pri skúšaní nových vecí vedúcich k preukázateľným vylepšeniam a tiež ich realizácia v spolupráci s poľnohospodármi. Na Josefa Stangla sa so žiadosťami o konzultácie a s otázkami ohľadom rastlinnej výroby obracajú aj poľnohospodárske podniky HORSCH.