Stávka na budúcnosť
V hospodárstve Jean-Luc Didiera sa všetko točí okolo jedného cieľa: radikálne znížiť výrobné náklady. Kľúčovým strojom je tu od roku 2005 HORSCH Sprinter ST. „To nebolo vopred vôbec jasné. Bol som veľmi skeptický," hovorí poľnohospodár. V rozhovore pre terraHORSCH opisuje svoj prístup.
Jean-Luc Didier má svoje hospodárstvo vo francúzskom departemente Haute-Marne. Poľnohospodárstvo pojíma úplne pragmaticky. Pracuje metódami, ktoré pre svoj podnik považuje za najlepšie - bez toho, aby dogmaticky trval na tom, čo je jediné správne. Jeho individuálny systém vychádza z vlastných pokusov a nedá sa vždy preniesť ďalej, predovšetkým nie na pôdy s vysokým potenciálom.
Hospodárstvo má dve farmy vzdialené od seba 50 km. Klimatické podmienky sú na nich podobné. Na oboch miestach má k dispozícii obilné silá a halové sklady. Niektoré lány sú od seba pekne ďaleko. Pôdy na oboch farmách sa však zásadne líšia. 65 % plôch sa nachádza na náhornej plošine Barrois, viac či menej kamenisté. Hĺbka pôdy sa pohybuje od 10 do 30 cm a podiel kameňov môže občas pokrývať viac ako 50 %. 25 % sú vysušené, hydromorfné ílovité pôdy a zvyšných 10 % sú zdravé, prašné ílovité pôdy. Niektoré obsahujú čiastočne až 60 % ílu, iné sú veľmi kamenisté. Čo sa zrážok týka, rozdiely medzi oboma stanovišťami činia až 200 mm. Priemerné zrážky sú 950 mm ročne a spadnú prevažne na jeseň a v zime. Jean-Luc Didier nie je len poľnohospodár, ale poskytuje tiež služby iným poľnohospodárskym podnikom.
„Moje podmienky sú všetko iné, len nie ideálne," hovorí Jean-Luc Didier. „Najmä pretože niektoré pozemky sú veľmi strmé (s výškovým rozdielom až 100 metrov) a pretože opakujúce sa nepredvídateľné klimatické javy v poslednej rokoch výrazne ovplyvňujú výnosy a kvalitu produktov. Aby ste si urobili hrubý obraz: Vo Francúzsku sme v roku 2019 mali najskôr tri mesiace trvajúce sucho. Jeseň potom bola extrémne mokrá: 392 mm za tri mesiace!"
Reorganizácia
Jean-Luc Didier prevzal podnik v roku 1995. Kvôli množstvu kameňov, ílovitým pôdam a kvôli efektivite práce sa tam už 49 rokov, teda od roku 1971, pracovalo bezorebne, výhradne s priamym výsevom. V roku 2005 zväčšil rozlohu svojich pozemkov o 75 %. Aby to bolo rentabilné, musel reorganizovať strojový park. „Z mnohých typov strojov sme vtedy mali po dva kusy, napr. rotačné brány so záberom štyri a šesť metrov a sejacie stroje s pracovným záberom šesť a osem metrov - celkom teda štyri sejacie stroje. Bolo jasné, že tam môžem ušetriť. Predal som teda 34 strojov a zadovážil 17 čiastočne použitých strojov."
V tú dobu hospodár vsádzal ešte na intenzívne poľnohospodárstvo a pestoval plodiny, ktoré boli pre región typické: repku, ozimný jačmeň, ozimnú pšenicu. Musel si náklady na stroje presne spočítať, aby sa vyhol zbytočným investíciám - ale tiež, aby sa neznížila kvalita sejby.
„Hľadal som šesťmetrový sejací stroj, ktorý bude dobre pracovať na rôznych pôdach - rýchlo a bez neustálej zmeny nastavenia. Musel tiež zvládnuť prácu štyroch strojov, čo sa kvality a univerzálnosti týka, a pritom zaručovať rovnakú kvalitu uloženia osiva do hydromorfných pôd ako rotačnými bránami. Samozrejme som sa v žiadnom prípade nechcel zmieriť s poklesom výnosu. A v neposlednom rade mali byť prevádzkové náklady podobné ako pri našom starom sejacom stroji Nodet. V tej dobe však nebol na trhu žiadny sejací stroj, ktorý by spĺňal všetky moje požiadavky.
V roku 2005 som ešte nebol zákazníkom firmy HORSCH. O frézu som nemal záujem. Pripadala mi príliš komplikovaná. Díval som sa na ňu ako na žrúta energie bez dostatočného výkonu. Nebol som ani priaznivcom Airseeder CO, pripadalo mi vtedy, že ten koncept nesľubuje úspech. Radličkové sejacie stroje sa mi síce zdali dobré, ale pri Airseeder boli namontované na dvojitej pružine s príliš mnohými pohyblivými súčasťami. Keď prišiel na trh Sprinter ST, dokázal splniť aspoň jeden z mojich požiadaviek: udržať obstarávacie a prevádzkové náklady čo najnižšie, predovšetkým vďaka systému FlexGrip. Napriek tomu som nebol úplne presvedčený. Keď mi ale Michael Horsch povedal, že sa veľa Airseeder CO predalo do Veľkej Británie a že tam zákazníci dosiahli výnosy pšenice 100 metrákov, bolo rozhodnutie jednoduché. Môj systém hospodárenia sa tým úplne zmenil. S novým strojovým parkom potrebujem len 1,9 k na hektár (vrátane postreku) - a to napriek tomu, že sa lány nachádzajú ďaleko od seba a sú tu strmé svahy."
Pochybnosti o univerzálnosti stroja Sprinter
Zmena systému obrábania a strojového parku bola pre Jean-Luc Didiera najskôr cestou do neznáma. „Bol som skeptický, pretože som musel nahradiť sejacie stroje s rotačnými bránami, ktoré boli pre mňa vždy riešením, keď už nič iné nefungovalo. Dalo sa nimi siať aj za mimoriadne náročných podmienok. A tak som si tento svoj štvormetrový stroj z opatrnosti ešte rok ponechal - len tak pre prípad." Didier rád rozpráva tento vtip: „Raz som začiatkom novembra sial pšenicu po slnečnici. Za veľkého mokra. Obdobie, kedy nepršalo, bolo len veľmi krátke. Aby som mohol siať traktorom s dvojmontážami, zdvihol som prednú časť sejacieho stroja, aby traktor nezačal v stúpaniach prešmykovať. Udržiaval som pracovnú rýchlosť 15 km/h. Koniec koncov som musel zasiať 60 hektárov za deň! Potom, keď pšenica vzišla a najmä potom pri zbere, som si všimol, že práca bola úplne rovnaká ako tá s kombináciou rotačných brán a sejacieho stroja.
Tiež som zistil, že keď sa pri Sprinteri udržiava vysoká rýchlosť a zemina sa narušuje konštante, neutužuje sa pôda vo výsevným riadku a zlepšuje sa priepustnosť riadku pre vodu a absorpcie vlhkosti rastlinami. Tak som predal aj posledné rotačné brány, ktoré som v podniku mal."
Ekonomický sejací stroj
„Sprinter ST je veľmi ekonomický - z niekoľkých dôvodov. Po prvé je to radličkový sejací stroj. Som toho názoru, že sa radlička neopotrebováva tak rýchlo ako disky. Radličky sú pevné a tým menej náchylné k opotrebovaniu. A kolesá nových modelov sú dostatočne veľké, aby niesli podvozok, nie je nutné ich teda meniť.
Pri prvom modeli som klznú dosku radličky Duett menil až po 6 000 hektároch. A pri nových modeloch som musel zmeniť len uhol nastavenia radličky, radličku samotnú vôbec nie.
Teraz už mám tretí Sprinter. Prvý som predal, pretože som chcel dvojkomorový zásobník a aby som dodržal pravidlá cestnej premávky, druhý, aby som splnil normy pre brzdenie a kvôli jedinej nevýhode sejacieho stroja: potrebe ťahovej sily. Môj dnešný Sprinter má o dve radličky menej - to je dôležitý faktor pre zníženie príkonu. Priemerná spotreba sa dnes pri sejbe s radličkami Duett pohybuje okolo 7 litrov nafty na hektár“, hovorí Jean Luc Didier.
Kvôli novým pravidlám pre sejbu boli radličky Duett nahradené užšími radličkami, ktoré presúvajú menej zeminy, a preto je ťah ľahší.
Okrem čisto technického aspektu, kedy je stroj z hľadiska údržby a spotreby paliva tak úsporný, má Sprinter aj ďalšie výhody, čo sa potreby pracovného času a logistiky týka. „Stroj sa dá ľahko nastaviť a je robustný, preto ho dokážu ľahko ovládať aj sezónni pracovníci. Pre nastavenie sklonu stroja a hĺbky siatia sa musia len vložiť hĺbkové dorazy.“ A vďaka dodržaniu predpísaných rozmerov pre prepravu po ceste sa na väčšie vzdialenosti šetrí čas. Nie je potrebné sprievodné vozidlo, ktoré by išlo pred ním, ani ďalší pracovník. Veľký zásobník s objemom 5 000 litrov znižuje počet prejazdov na farmu a späť. „Museli sme preto preorganizovať pracovnú dobu. Teraz dokážeme zasiať väčšiu plochu s menej strojmi a menej pracovníkmi. Na našom Sprinteri veľmi oceňujem tiež veľkoryso dimenzované kolesá," hovorí Didier.
Nové otázky
Vtedy bol hlavný dôvod pre použitie Sprinteru jednoduchý: urovnané, utužené osivové lôžko. Dnes sa rieši úplne nová problematika: Stroj musí vedieť pracovať aj medzi zvyškami rastlín a v medziplodinách.
„Už päť rokov je mi jasné, že naše povolanie je vnímané inak. Je na nás vyvíjaný veľký spoločenský tlak, dostávame stále nové ekologické odporúčania a stojíme pred ďalšími problémami, ako je napr. znečistenie pôdy, škodlivý hmyz a zákaz určitých účinných látok bez toho, aby boli dostupné alternatívy. Sem patrí napríklad glyfosát. Pred rokom či dvoma som bol ešte presvedčený, že bude v konzervatívnom poľnohospodárstve naďalej tolerovaný. Aj keď len do tej doby, než bude k dispozícii iná účinná látka. Existuje teda veľa faktorov, ktoré ovplyvnili moje rozhodnutie ohľadom nových produkčných systémov a viedli k tomu, aby som sa vydal novým smerom. V našej krajine, v našich klimatických podmienkach a pri extrémne suchých pôdach smerujeme, podľa mňa, k extenzívnemu poľnohospodárstvu. A to je model, pre ktorý som sa nakoniec rozhodol."
Podľa Jean-Luca Didiera to predpokladá tiež pestovanie „exotických" plodín: „Síce sa do našich pôdnych a klimatických podmienok vždy nehodia, ale pri extenzívnejšom koncepte sú nepostrádateľné. Hrach nie je prispôsobený pre kamenisté pôdy. Ovos, ľan a slnečnica reagujú veľmi citlivo na sucho. Kukurica nemá rada kamene alebo stojatú vodu na jar a na jeseň. Sója neznáša sucho v lete a dá sa žať až neskoro na jeseň. Ale každá rastlina hrá v,hygiene' polí a rovnováhe pôd určitú úlohu. Repka sa dá ďalej pestovať, aj keď je to vlastne intenzívna plodina. Ale musí byť súčasťou širokého osevného postupu, ktorý obsahuje jarné plodiny. Ja aktuálne pestujem repku, sóju, letný hrach, ľan olejnatý, slnečnicu, ozimnú a jarnú pšenicu, ozimný a jarný jačmeň. V budúcnosti bude potrebné nejaké peniaze pri jednotlivých plodinách oželieť - predovšetkým na výnosoch, ktoré sa potom ale prostredníctvom všetkých článkov osevného postupu zase vrátia."
Extenzívny spôsob hospodárenia je tak logickým vyústením pre poľnohospodárov, ktorí poľnohospodársky koncept cielia na drastické zníženie nákladov. Pretože výnosy už dosiahli hornú hranicu a nie sú tak hlavným faktorom ekonomickosti podniku - aktuálne s výnimkou bio prevádzok. Jediným prostriedkom, ktorým sa dá prevádzkový výsledok ešte ovplyvniť, sú výrobné náklady. „Pri extrémnom počasí bude stále ťažšie dosahovať vysoké výnosy. Keď niekoľkokrát zažijete ťažké roky, musíte si všetko znovu premyslieť. Tiež čo sa použitia postrekových látok týka, sme v slepej uličke. Sme nútení ich obmedzovať. Preto by som chcel, aby boli moje polia zdravé bez toho, aby som bol závislý na herbicídoch. Hospodárenie so širokým osevným postupom a postupnou mineralizáciou alebo priamym výsevom je podľa mňa na našich vápenatých ílovitých pôdach s tak malým potenciálom tým najlepším riešením."
Sprinter ST v extenzívnom systéme
Jean-Luc Didier aktívne pracuje s medziplodinami a zeleným hnojením. Vsádza na rastliny bohaté na bielkoviny, viku huňatú, horčicu habešskú a kalifornskú a pri problémoch so štruktúrou pôdy na bôb obyčajný.
„Plodiny sa po výmlate vysievajú pomocou Sprinteru ST - priamo do strniska. Predovšetkým na veľmi kamenistých pôdach. Preto som investoval do novej úzkej radličky s dvoma otvormi nad sebou. Menšie zrná sa neukladajú tak hlboko ako zrná s väčším priemerom, napr. bôb obyčajný. Osivo vysievam na vzdialenosť 28 cm. V rokoch 2018 a 2019 sme mali pri sejbe absolútne neobvyklé podmienky: extrémne sucho v lete a veľmi mokrú jeseň. Čo potom bolo ekonomické alebo nie, to bolo nepodstatné. Jednoducho bolo dôležité len to, aby sme mohli vôbec zasiať."
„S mojím Sprinterom môžem siať plodiny pre zelené hnojenie, ktoré obnovia rovnováhu pôdy. Moje pôdy sú vlastne veľmi bohaté na humus. Tým sa zvyšujú využiteľné rezervy, avšak obmedzuje sa účinnosť niektorých koreňových herbicídov. Ak je obsah uhlíka príliš vysoký, nie je dostatok dusíka, ktorý sa potom musí dodávať. Čo zaisťujú rastliny pre zelené hnojenie, ktoré dodávajú naviac cukor, sú živinou pre baktérie a podporujú tiež mineralizáciu humusu a príslušné využitie jarnými plodinami.“
Jean-Luc Didier používa radličky aj pre sejbu repky a má tak viac ťahovej sily. Pri sejbe obilia ich však vymieňa. „Používam k tomu pätky s otvormi vedľa seba a jedným centrálnym pre hnojivo. Je to rovnaký princíp ako pri radličke Duett, ale s tenším a nie tak hlbokým hrotom. Nepotrebuje toľko ťahovej sily, pretože hore vynáša menej vlhkej pôdy. Nech sa rozhodnete pre akúkoľvek techniku, každá má svoje výhody a nevýhody. V poslednom menovanom prípade je hlavným problémom to, že hnojivo sa neukladá tak hlboko a oba otvory pre sejbu ležia príliš blízko seba. Cieľom je priblížiť sa priamemu výsevu, aby sa dalo vniknúť do pôdy čo najprecíznejšie, otočiť čo najmenej zeminy, udržať v pôde vlhkosť a obmedziť rast buriny."
Univerzálne sejacie stroje
Napriek niektorým počiatočným problémom, ktoré však bolo možné vyriešiť s pomocou servisného tímu HORSCH, je Jean-Luc Didier s kúpou stroja veľmi spokojný. „Je to už tretí Sprinter ST.“ Tento sejací stroj bude v budúcnosti jediným strojom v podniku - na podmáčaných i kamenistých pôdach, za sucha s úzkymi hrotmi a za vlhka bez valca. Sprinter funguje skvele s hnojacou radličkou na povrchovo obrobených pôdach, ale aj s úzkymi hrotmi pre narušenie pôdy. S úzkymi hrotmi môže Sprinter siať aj priamo do nakrátko pokoseného strniska, bez slamy vytváral hlbokú ryhu a spotrebovával príliš veľa paliva. Jean-Luc Didier dodáva: „Prial by som si, aby ďalšia verzia Sprinteru dokázala siať aj do vyrastených porastov zeleného hnojenia. Vo svojom profesijnom živote som sa vždy snažil veci meniť postupne, bez toho, aby som kompletne spochybnil poľnohospodársky systém, ktorý v minulosti preukázal nejakú svoju silnú stránku. Práve vzhľadom k masívnym zmenám, pred ktorými stojíme a ktoré ešte prídu, neusilujem o radikálnu premenu svojej techniky, ale o jej konštantný vývoj. A to podľa možností so strojmi, ktoré už v podniku sú."
Neskoro zrejúce odroda pšenice bola kvôli silným dažďom zasiata na jeseň 2019 strojom Sprinter až neskoro. Daždivý koniec apríla 2020 potom ale dokázala lepšie využiť, predovšetkým čo sa príjmu dusíka týka. Táto odroda priniesla priemernú hektárovú úrodu 8,1 tony na 87 hektárovej parcele, zatiaľ čo skoro zrejúce odrody na ostatných plochách „len" 6,9 ton. 
V jeho extenzívnom systéme má každá rastlina v rámci hygieny polí a rovnováhy pôd svoju úlohu. Jean-Luc Didier sa domnieva, že v budúcnosti sa výnos plodín o niečo zníži, z finančného hľadiska sa to však vyrovná.