Poľnohospodárstvo budúcnosti (Michael Horsch)
Ako by mohlo vyzerať poľnohospodárstvo budúcnosti? Ako poľnohospodárstvo prispieva k ochrane klímy? Čo bude spoločnosť vyžadovať od poľnohospodárov? Všetky tieto otázky si kladie aj Michael Horsch a snaží sa na ne odpovedať.
terraHORSCH: Aké stratégie na ochranu klímy sú pre vás dôležité?
Michael Horsch: Tému budúcnosť nemôžem ani vystáť, veď my už v budúcnosti sme! Aktuálne existujú najrôznejšie aktivity na tému CO2. Pozrime sa napríklad na ekologické spolky, ktoré si za svoju ústrednú tému vybrali hospodárenie s humusom. Otázka, ktorú si kladiem ja, znie: Ako dokážeme trvalý humus - ako už to hovorí sám pojem - trvale uložiť do pôdy a nie sa len pokúšať tvoriť ďalej živný humus? Ten sa totiž zase veľmi rýchlo odbúra. Ďalej potrebujeme certifikáciu, ktorú uznávajú obchodníci s emisnými certifikátmi.
Veľký potenciál pre obchodníkov s certifikátmi aktuálne majú výrobcovia automobilov alebo maloobchod s potravinami. Maloobchod s potravinami nielenže usiluje o CO2 neutralitu, ale dokonca premýšľa o tom, ako dosiahnuť pri ponúkaných potravinách kladnú bilanciu. To by sa mu mohlo podariť nákupom produktov od poľnohospodárov, ktorí v pôde preukázateľne viažu CO2.
Predstavme si, aký dopad to bude mať na spotrebiteľov. Ten si robí čoraz väčšie starosti o našu klímu a radšej si kúpi regionálne potraviny, ktoré boli vyrobené pri súčasnej tvorbe humusu ako potraviny získané s pomocou emisných certifikátov pre vysádzanie stromov v Indonézii alebo Himalájach.
terraHORSCH: Ako môže odbor poľnohospodárskej techniky pomôcť poľnohospodárom, čo sa CO2 týka?
Michael Horsch: Neviem ako na túto otázku jednoznačne odpovedať. Pretože na jednej strane sa toho urobilo veľa, čo sa vplyvu CO2 z naftových motorov týka, ale na druhej strane mi to pripadá ako kvapka vody na horúcom kameni.
Napr. v rastlinnej výrobe dnes potrebujeme cca 100 litrov nafty na jeden hektár, čo je cca 300 kg CO2/ha. S lepšími motormi a lepšími prevodovkami a pneumatikami sme ušetrili možno 20 l/ha čiže 60 kg CO2/ha. Pri porovnaní s iným spôsobom hospodárenia, ktorý my poľnohospodárski technici môžeme tiež výrazne ovplyvniť, by sme však mohli každý rok uložiť do pôdy 5 000 až 10 000 kg CO2/ha. V porovnaní s tým je úspora 60 kg/ha zanedbateľne malá.
terraHORSCH: CO2 sa teda zdá byť jedným z ústredných tém poľnohospodárov v budúcnosti.
Michael Horsch: S klimatickou zmenou máme my poľnohospodári ďalšiu šancu, ako nájsť zhodu so spoločnosťou. V posledných 100 rokoch boli dve obdobia, keď sa poľnohospodársky výskum snažil o tvorbu humusu. Prvýkrát v roku 1920 po prvej svetovej vojne kvôli hladomoru a druhýkrát v roku 1950 po druhej svetovej vojne. V tom čase stálo poľnohospodárstvo pred veľkou výzvou, ako dodať obyvateľstvu dostatok potravín. Tvorba humusu pritom stála v popredí.
Na začiatku 60. rokov však nastúpili traktory, hnojivá, chémia a šľachtenie rastlín a výnosy začali nepretržite rásť. Humus pritom hral skôr menšiu úlohu. Od niektorých kritikov konvenčného poľnohospodárstva zaznievali výhrady, že dokonca došlo k odbúraniu humusu. To však väčšinou nebola pravda. Vďaka výrazne väčším výnosom v 70., 80. a 90. rokoch sa hodnoty živného humusu dokonca zvýšili.
terraHORSCH: Je nutné ciele moderného poľnohospodárstva zmeniť, aby vyhovovali aktuálnym požiadavkám?
Michael Horsch: Neustále si kladieme otázku, či môže 1 % rast výnosov ročne ďalej pokračovať. Ešte pred desiatimi rokmi to bolo pri repke, pšenici a jačmeni v západnej Európe bežné. Teraz zisťujeme, že výnosy v niektorých oblastiach, napr. južnom Nemecku, strednom Francúzsku alebo východnom Anglicku, stagnujú.
'Možno by pre rad poľnohospodárov bolo alternatívou zachovať rast výnosov pomocou tvorby humusu, čo však bezpodmienečne nemusí byť v súlade s princípom absolútnej maximalizácie výnosu. Nebude to však fungovať vo všetkých regiónoch.
Ak sa už dnes obchoduje s certifikátmi až 50 €/t alebo v budúcnosti dokonca 250 až 500 €/ha, je nutné o tom premýšľať.
Som si istý, že spoločnosť by dobre prijala, keď poľnohospodári dostanú 500 €/ha za tvorbu humusu namiesto dotácií 300 €/ha.
terraHORSCH: Práve v konvenčnom poľnohospodárstve prebieha diskusia o tvorbe humusu s obmedzením intenzity práce a použitia glyfosátu. Aký je Váš názor na glyfosát?
Michael Horsch: Z politického hľadiska je glyfosát v západnej Európe už takmer zakázaný, minimálne v tejto chvíli. V rámci ochrany pred eróziou a tvorby humusu by však glyfosát v malom množstve, použitý ako čiastočná náhrada spracovania pôdy, bol pre ochranu životného prostredia prínosom. Aj od odporcov glyfosátu počujem tiché hlasy, že sú rovnakého názoru.
Kým sa však v Severnej a Južnej Amerike bude hromadne pestovať sója a kukurica a vo veľkom množstve používať glyfosát, nikto z odporcov glyfosátu túto myšlienku nepodporí.
terraHORSCH: Čo si myslíte Vy? Aký dopad by mohlo mať väčšie využívanie mikroorganizmov na pôdu a rastliny?
Michael Horsch: Pestovanie špeciálnych baktérií, húb a enzýmov, ktoré sa vyskytujú v prírode a ich dodávanie do pôdy alebo aplikovanie na rastliny, to nie je nič nové. Nové je, že pomocou dnešných biotechnológií môžeme lepšie vysvetliť, o čo ide a ako sa to dá využiť. Musíme si však tiež uvedomiť, že stále máme k dispozícii len málo základného výskumu a mnohé spočíva na empirických skúsenostiach z praxe.
Je to však jedinečná príležitosť, ako lepšie porozumieť súvislostiam v pôde a pozitívnemu vplyvu na rastliny a využívať to - napr. k obmedzovaniu fungicídov a insekticídov, ktoré by sme možno úplne nahradili. Momentálne to už vidíme u veľkých pestovateľov sóje v Brazílii.
Zapojenie mikroorganizmov by mohlo byť ďalším podnetom pre tvorbu trvalého humusu. Veľkou témou blízkej budúcnosti by mohla byť mikrobakteriálna karbonizácia.
„Poľnohospodári musia v budúcnosti viac premýšľať o svojej bilancii CO2."
terraHORSCH: Ako k tomu môže HORSCH pomôcť?
Michael Horsch: Tým, že sa aj naďalej budeme intenzívne venovať témam, ktorými sa zaoberáme už nejakú dobu. Stále hovorím o takých témach ako CO2, efektívne mikroorganizmy, mikrobakteriálna karbonizácia, zastúpenie živín v potravinách alebo potraviny bez chémie. Tieto témy teraz musíme naplniť patričnou energiou. To od nás požadujú predovšetkým naši zákazníci. Preto sa intenzívne venujeme ekologickému poľnohospodárstvu.
Ďalej s napätím čakáme, ako sa bude ďalej rozvíjať hybridné poľnohospodárstvo. Poznatky z ekologického poľnohospodárstva a osvedčené postupy konvenčného poľnohospodárstva sa pritom stretávajú a možno sa dá v kombinácii s modernou biotechnológiou realizovať úplne nová podoba produkcie potravín.
terraHORSCH: Humusové hospodárstva často súvisia s chovom zvierat. Ako sa podľa Vás bude v budúcnosti vyvíjať spotreba mäsa?
Michael Horsch: Bude to zaujímavé. Pretože PF (Precision fermentation) a flexitariánstvo (menej živočíšnych, zato však viac rastlinných potravín) sú na vzostupe.
Niektoré think tank inštitúcie predpovedajú, že PF za desať rokov len v USA nahradí 50 % hovädzieho mäsa. Nerád by som sa tu strápnil. Avšak keď sa splní len 10 % týchto predpovedí, potom producentov sóje a kukurice v USA a Brazílii čakajú nepríjemné časy.
Myslím si však, že konvenčne a ekologicky hospodáriaci poľnohospodári, ktorých produkcia je regionálna a udržateľná, sa nemusia budúcnosti báť. Veľmi dobre chápu, čo od nich spotrebitelia požadujú.
EM – efektívne mikroorganizmy: Ide o koncentrovanú zmes regeneratívnych mikroorganizmov, ktoré majú kladný vplyv na životne dôležité procesy. Napríklad sú schopné zabrániť hnilobe alebo tvorbe plesní.
PF - Precision Fermentation je názov pre proces syntetickej výroby produktov nahrádzajúcich mäso.
MC- mikrobiálna karbonizácia: Pri tomto procese sa organická biomasa, napr. hospodárske hnojivá z chovov alebo zeleninových zvyškov, anaeróbne spracovávajú. K tomu dochádza aj pridaním vybraných mikroorganizmov.