Dobrý deň,
volám sa Phillip Krainbring, mám 33 rokov a som ženatý. Vyrástol som na poľnohospodárskom statku v Šlezvicku-Holštajnsku. Po maturite som študoval poľnohospodárstvo a stal som sa poľnohospodárskym inžinierom. Aktuálne som vedúcim v podniku v MagdeburgerBörde. S vďačnosťou môžem povedať, že sa môj koníček stal mojím povolaním.
Skutočné zmeny
Poľnohospodársky inžinier Phillip Krainbring prestavuje spotrebiteľom poľnohospodárstvo a vedie s nimi dialóg prostredníctvom sociálnych médií. Má toho veľa čo rozprávať: od roku 2016 spravuje cca 440 hektárov trhových plodín. Stanovuje osevný postup, stará sa o výber optimálnej odrody, volí správne množstvá a využíva moderné ekologické postupy.
Tento 33-ročný poľnohospodár využíva to najlepšie z konvenčného aj ekologického poľnohospodárstva. Pri obilí a kukurici vsádza na osivo ošetrené pomocou elektrónov a na preparáty s mikroorganizmami. Stále častejšie tak upúšťa od chemických prostriedkov a minerálnych hnojív. Jeho cieľom je o 30 až 50% menšie využívanie dusíka, iba polovičné množstvo fungicídov a insekticídov a bez regulátorov rastu. Časopisu terraHORSCH vysvetlil, čo ho k tomu vedie:
„Tento rok som získal cenu CeresAward v kategórii,Farmár'- pre mňa to bolo úplne jedinečné, pretože môj otec zvíťazil v tejto kategórii v roku 2015 a ja som sa tak vydal v jeho stopách. CeresAward umožňuje ukázať, akými novými cestami sa poľnohospodárstvo uberá, aké inovácie prinášame a aké nápady rozvíjame, aby sme poľnohospodárstvo pripravili na budúcnosť. To považujem za veľmi dôležité, pretože stojíme pred veľkými výzvami a veľkými zmenami.
Na jednej strane vidíme, že náš spôsob produkcie naráža na svoje hranice. Či už je to rezistencia v rastlinnej výrobe, stagnujúce alebo klesajúce výnosy, príliš veľké a ťažké stroje, extrémne výkyvy počasia a mnoho ďalšieho. Menovať by som mohol pravdepodobne do nekonečna. Avšak tieto výzvy sme si zvolili už voľbou povolania. Kúzlo poľnohospodárstva je predsa tiež v tom, že sa stále rozvíja a nezostáva stáť na mieste. Pre mňa to ale neznamená mať vždy najnovšie stroje, najnovšie high-tech riešenia alebo maximálnu digitalizáciu. Ďalší rozvoj pre mňa znamená tiež zamýšľať sa nad témami, ktoré nepriťahujú mnoho pozornosti. Touto témou je pre mňa napríklad pôda. Tá sama o sebe znamená veľa. Napriek tomu sme sa k nej v minulosti, povedané bez preháňania, často správali len ako k „nosnej substancii" pre osivo, ochranné prípravky a hnojivo. Pritom má veľký potenciál, ktorý ešte nepoznáme a podceňujeme ho.
![[Translate to slowakisch:] Ceres Award](/fileadmin/_processed_/5/2/csm_TH_ceres-award-logo_8d81e0830e.jpg){kind=logo}
CeresAward
V dnešnej dobe sa poľnohospodárstvo stále viac dostáva do hľadáčika verejnosti - udržateľné využívanie zdrojov, ochrana životného prostredia a klímy, to sú niektoré témy, o ktorých v súvislosti so získavaním potravín diskutuje každý. Požiadavka na transparentnosť produkcie a pôvod výrobkov zohráva stále väčšiu úlohu.
Preto vznikla cena CeresAward, ktorá oceňuje mimoriadny prínos poľnohospodárov v Nemecku v jedenástich rôznych kategóriách. Ocenenie ponúka platformu voči verejnosti, s cieľom vyzdvihnúť kompetencie a významné počiny poľnohospodárov v Nemecku - v rámci poľnohospodárstva i mimo nich. CeresAward sa každoročne udeľuje na slávnostnom gala večere. Spoločnosť HORSCH je sponzorom kategórie „Farmár".
Na druhej strane sme zároveň vystavení spoločenskému a politickému tlaku, aký sme pred piatimi až desiatimi rokmi nepovažovali za vôbec možný. Spoločnosť vyžaduje, aby sme spôsob, akým poľnohospodárstvo prevádzkujeme, radikálne zmenili, a politika vychádza týmto želaniam v ústrety formou obmedzení a zákazov. Mnoho ľudí už nemá k poľnohospodárstvu žiadny vzťah a chýbajú im aj vedomosti o dnešnom spôsobe produkcie. Ale odkiaľ to takí majú vedieť? Zoberme si oblasti, s ktorými nemáme nič spoločné. Ja napríklad netuším, ako vyzerá všedný deň zdravotnej sestry alebo dizajnéra v médiách. Jednoducho sme v minulosti zaspali a nehovorili sme o vývoji v poľnohospodárstve.
Avšak to, že ľudia majú len malý vzťah k určitej téme alebo o nej takmer nič nevedia, neznamená, že o nej nehovoria. Ale práve v tom je naša šanca. Téma poľnohospodárstva vzbudzuje veľký záujem a my musíme tento záujem využiť. Hovorme o našej práci! Avšak prosím nielen pomocou čísel, faktov a vedeckých príspevkov. Záujem môžeme vzbudiť aj nami samotnými a našou prácou. Veď máme toľko krásnych zážitkov, situácií a príhod, ktoré môžeme s hrdosťou rozprávať. Avšak celok musí byť poctivý. Nesmieme pritom nič skrášľovať. Ako príklad by som tu chcel uviesť postrekové prípravky. Ochranné prípravky majú vedľajšie účinky - bodka! Ako AgrarScout veľa cestujem v mestách, kde hovorím o poľnohospodárstve. Ochranné prípravky, bežne nazývané pesticídy, sú odjakživa dôležitou témou. Keď budem hovoriť len o tom, ako skvelé a dôležité tieto produkty sú, nikto ma nebude počúvať, resp. bude proti tomu argumentovať. Keď ale budem vedome hovoriť o vedľajších účinkoch, potom sa hneď dostaneme na úplne inú úroveň dialógu. Musíme tiež čestne priznať, že obmedzenie používania prostriedkov na ochranu rastlín nie je len naša zásluha. Nariadenia, obmedzenia a zákazy nás k tomu čiastočne donútili. Nesmieme sa teda do tej pozície stavať a vyhlasovať to za našu zásluhu. To nie je vierohodné.
Nesmieme ďalej čakať! Musíme sa proaktívne zúčastniť diskusií. Pritom je dôležité, aby sme sami otvárali kritické témy a nečakali, až s nimi začnú ostatní. Len tak môžeme diskusiu spoluurčovať a utvárať. A to ide len v kombinácii so sebakritikou. Kto z nás ešte dnes tvrdí, že poľnohospodárstvo je dobré tak, ako je, a že všetko robíme správne, ten nič nepochopil! Zvieratá nechováme správne, nepracujeme vždy udržateľným spôsobom atď. A áno, čiastočne na tom nesieme vinu. Ale nielen my. Avšak keď tieto témy neotvoríme sami a neukážeme, že niečo meníme a ďalej chceme meniť, tlak na nás sa zvýši.
Myslím si, že s čestnosťou, dávkou sebakritiky a vôľou odvážiť sa na niečo nové, môžeme my, poľnohospodári, ukázať, že chceme zmeniť niečo zvnútra."