Dni poľnej techniky v La Lucine
Na začiatku septembra 2019 usporiadala HORSCH France už po dvanásty raz dni poľnej techniky. Každé dva roky sa do sídla firmy v La Lucine v Châteauvillaine v departemente Haute-Marne zídu poľnohospodári, ktorí majú o naše produkty záujem. Aj tento rok bola táto akcia veľmi úspešná.
Viac ako 1 000 účastníkov - predajcov a poľnohospodárov - prijalo pozvanie na túto trojdňovú akciu plnú prednášok, prezentácií strojov a workshopov. Zúčastnili sa jej rovnako Philipp, Michael a Cornelia Horschovci a Theo Leeb.
10. september bol vyhradený pre predajcov, dva nasledujúce dni boli určené poľnohospodárom. Program bol vždy rovnaký: Prednášky, výmena skúseností a diskusie dopoludnia, prezentácie strojov a predstavenie noviniek z výrobného programu HORSCH a HORSCH LEEB popoludní.
Dobrý dojem zanechal nový samojazdný postrekovač Leeb PT. Rovnako ako nové stroje HORSCH pre hybridné poľnohospodárstvo: stroj pre plečkovanie Transformer VF, prútové brány Cura ST a stroj pre podrezanie pôdy Finer SL.
Workshopy boli vždy venované jednej časti produktovej palety HORSCH z jedného určitého tematického hľadiska:
- Workshop „Hybridné poľnohospodárstvo" s podrobnou prezentáciou novej palety strojov HORSCH pre ničenie burín
- Workshop „Low Disturbance" zameraný na stroje HORSCH pre priame siatie
- Workshop „Biogas" s prezentáciou najnovšieho Focusu TD, ktorý bol perfektne prispôsobený pre pestovanie medziplodín určených na získavanie energie
- Workshop „Minimálne spracovanie pôdy" s predstavením dvoch rôznych prevedení Terrano GX - jedného pre hlboké a druhého pre veľmi plytké spracovanie
- Workshop „Ochrana rastlín" s podrobnými technickými informáciami o presnej postrekovacej technike Leeb AX, Leeb PT a Leeb LT.
Pri záverečnej show boli všetky stroje prezentované ešte raz.
Diskusia o zvyškových pesticídoch
Spotrebitelia si stále častejšie kladú otázku, aký vplyv má výživa na ich zdravie. Po starostiach ohľadom množstva cukru a tukov v potravinách postupne prichádzajú na rad nové témy. Stále častejšie sa pritom objavuje dotaz na zostatkové pesticídy v našich potravinách. Počas dopoludňajších prednášok prvého dňa pre verejnosť vysvetlili svoj pohľad na vec dvaja prednášajúci z dvoch rôznych odborov.
Julie Sabourinová je zodpovedná za kvalitu a technické otázky v „Collectif Nouveau Champs", združenie výrobcov aktívne sa angažujúcich vo veciach poľnohospodárstva a životného prostredia, ktoré bolo založené v roku 2018. Ich značka kvality nesie názov „Zéro résidus de pesticides" (= nulové zostatkové pesticídy). Táto iniciatíva vznikla z iniciatívy „Les paysans de Rougeline", firmy distribuujúcej ovocie a zeleninu. V programe už majú prvý garantovaný produktový rad bez zvyškových pesticídov.
Sedem zakladateľských firiem vytvorilo stratégiu, ktorá sa dá aplikovať na celú rastlinnú výrobu. „Naše združenie teraz zastupuje 20 % francúzskeho ovocinárskeho a zelinárského sektora. A mimoriadne rýchlo rastieme! Naše opatrenia by sme však chceli rozšíriť aj na ďalšie oblasti rastlinnej výroby", hovorí Julie Sabourinová. To už prebieha vo vinárstve a pri tvrdej pšenici.
Collectif vychádza z toho, že spoločnosť vyžaduje v otázke zvyškových pesticídov čoraz väčšiu transparentnosť. „Dopyt tu je: 89 % Francúzov si vyžaduje viac informácií o tom, či sa v našich potravinách nachádzajú pesticídy alebo nie", uvádza Julie Sabourinová. „Vďaka značke „Nulové zvyškové pesticídy" je to okamžite jasné a zrejmé.“ Collectif sa chce prezentovať svojimi výsledkami. A pre to musí samozrejme niečo urobiť každý jeho člen. „Povzbudzujte našich výrobcov, aby hľadali alternatívy k chemickým pesticídom, napríklad produkty, pre ktoré neplatí maximálne zvyškové množstvo a nemajú definovaná združené zvyškové množstvo. Musia tiež prehĺbiť svoje vedomosti o riziku kontaminácie,“ vysvetľuje Julie Sabourinová. Značka sa opiera o značku HVE (Haute Valeur Environnementale = S vysokým ekologickým prínosom). Veľká časť výrobcov už má certifikáciu, popr. sa aktuálne nachádza v procese certifikácie.
Tieto opatrenia by neboli vôbec možné bez vedcov, ktorí dokážu tieto zvyškové pesticídy preukázať. Pomáhajú im v tom analytické laboratória, napr. Laboratórium Kneissler, ktoré v roku 1993 založil Dr. Andreas Kneissler. Ten bol dopoludnia druhým prednášajúcim.
Laboratórium Dr. Andreasa Kneisslera sa špecializuje na preukazovanie aktívnych látok, mykotoxínov a pesticídov. Zákazky dostávajú od značiek, ktoré chcú zabezpečiť, že ich opatrenia budú účinné, napr. od značky „Nulové zvyškové pesticídy". „Vykonávame 15 000 testov mesačne - potravín, pitnej vody a krmív", hovorí Dr. Andreas Kneissler. „Naša profesia vyžaduje obrovské množstvo odborných znalostí. Jeden príklad za všetky: Preukázať, že podiel glyfosátu v olivách je nižší ako maximálne zvyškové množstvo, tzn. 1 mg na kg je, ako by sme sa pokúšali zistiť, kde sa kapitán Queen Mary 2 na svojej lodi práve zdržiava. A my dnes dokonca dokážeme nájsť jeho kapitánsku čiapku."
Dr. Andreas Kneissler predstavil rôzne analytické metódy a popísal projekt HORSCH Weizen (pšenica). Cieľom je zodpovedať otázku, za akých podmienok konvenčne pestovaná pšenica neobsahuje zvyškové pesticídy. „Skúmali sme súvislosť medzi kultivačnými podmienkami a zvyškovými pesticídmi chlebovej pšenice - pritom sme vychádzali z poľnohospodárskych, geografických a meteorologických dát,“ popisuje Dr. Andreas Kneissler. Výsledky budú čoskoro zverejnené.
Čo robiť proti útokom na poľnohospodárov, tzv. bashingu?
Tretiu dopoludňajšiu prednášku mal Eddy Fougier. Tento politológ sa zaoberal skúmaním niekoľkých protestných hnutí. Pôsobí ako poradca pre túto tému a v roku 2018 vypracoval štúdiu na tému útokov na poľnohospodárov, tzv. bashingu.
„Niektorí tento pojem zneužívajú a označujú ním každú kritiku poľnohospodárskeho sektora. Iní opakovane tvrdia, že k bashingu vôbec nedochádza,“ upresňuje. A hneď pridáva definíciu tohto termínu:
„Bashing je pocit, ktorý vníma veľa poľnohospodárov a znamená, že ich profesia, niektorá z ich aktivít a konvenčné metódy produkcie sú na verejnosti a predovšetkým vo veľkých médiách pravidelne napádané, kritizované a ohovárané."
„Kritika konvenčných poľnohospodárskych metód nie je nič nové. Už v 70. rokoch sa poukazovalo na používanie rastových hormónov alebo v 90. rokoch na používanie geneticky upravených organizmov,“ hovorí Eddy Fougier. Ale táto kritika sa nedávno výrazne zmenila. Najskôr sa rozšírila na celý rad tém (klíma, welfare, postrekové prípravky ...), potom sa zradikalizovala: viditeľné akcie vďaka správam vysielaným v hlavnom vysielacom čase; neviditeľné akcie, ako vnikanie na pozemky chovateľov alebo tiež agresívne správanie voči poľnohospodárom.
Reakcia profesijných zväzov nebola spočiatku primeraná. „Bola príliš technická, veľmi vzdialená od starostí ľudí,“ ľutuje Eddy Fougier. Treba sa tiež vzdať zastaranej predstavy poľnohospodárov ako obete: „75 % Francúzov má o poľnohospodároch vysokú mienku. Sú to metódy, ktoré sa spochybňujú." Eddy Fougier radí poľnohospodárskemu sektoru, aby sa chopil príležitosti, sám vzal do ruky komunikáciu a opäť nadviazal kontakt so spotrebiteľmi.
Organizácie, ktoré túto kritiku šíria, totiž nie je v skutočnosti možné stotožňovať so spotrebiteľmi. Názory týchto dvoch skupín sa často veľmi rozchádzajú. Je potrebné osloviť spotrebiteľa. „Spoločenské očakávania" kladené na poľnohospodársku výrobu, o ktorých sa často hovorí (bio, presunutie produkcie atď.), doteraz prezentuje len malá časť spoločnosti. Malá časť - ale o to hlasnejšie. Podľa názoru politológa „je preto zásadné nepodceňovať váhu tých, ktorí vás kritizujú."
„Spoločnosť je polarizovaná. 60 % Francúzov hovorí, že im pri nákupe na nejakých desiatich eurách nezáleží. Cena ale zostáva najvýznamnejším faktorom. Priemerný občan má voči vám oveľa menšie predsudky, než si myslíte!,“ je presvedčený Eddy Fougier.
Čo teda robiť? Podľa Eddyho Fougiera je dôležité reagovať na nepravdy o poľnohospodárskych metódach, ktoré sú počuť všade na verejnosti. Na druhej strane je nevyhnutné využívať negatívne stránky útokov proti poľnohospodárom a reagovať na ne pozitívnou komunikáciou. „Jeden pekný príklad sa stal v októbri 2018. Po niekoľkých vyhrážkach smrťou od suseda sa napadnutí poľnohospodári rozhodli, že sa nestiahnu, ale že zorganizujú deň otvorených dverí, aby obyvateľov v susedstve hospodárstva zoznámili so svojou prácou. Bol to veľký úspech. Všetci boli spokojní."
Last but not least: „Z kritiky, ktorá sa nám dostáva, musíme profitovať, aby sme sa ukázali v novom svetle. Musí pre nás byť motiváciou k inovácii a integrácii na nových trhoch. Nesmieme sa nechať rozptýliť ideologickou vojnou."
Veľa výziev
„Nikdy v nás poľnohospodárstvo neprebudí toľko zanietenia, ako keď musíme zvládnuť výzvy." Týmito slovami začal Michael Horsch sériu prednášok druhého dňa určeného pre verejnosť. Najskôr opísal veľké míľniky, ktoré ľudstvo v posledných 20 rokoch zažilo. Na prvom mieste je to smartphone: „Stal sa takmer pevnou súčasťou každého z nás. Zaspávame s ním. Vplyvy tohto malého zariadenia na ľudstvo môžeme len tušiť." Ďalší míľnik: rozvoj energetických zdrojov. Po odstavení jadrových elektrární pochádza 40 % energie v Nemecku z obnoviteľných zdrojov. V Číne zažíva slnečná a veterná energia aktuálne enormný rozkvet.
Elektromobily sú ďalším príkladom: „Keby ste sa ma spýtali pred šiestimi mesiacmi, nazval by som všetkých, čo veria elektromobilom, úplnými idiotmi. Mýlil som sa." Elektromobily sú na vzostupe, a to tak, že sa to bolestne dotýka nemeckého priemyslu. Tento priemysel, ktorý je tak tesne spätý s automobilmi so spaľovacím motorom, sa bude len ťažko vyrovnávať s čínskou dominanciou na trhu s elektromobilmi. „Napriek tomu zostávam optimistický. My ostatní, my poľnohospodári, budeme hrať v najbližších rokoch rozhodujúcu úlohu."
Sebekritika ako zdroj pokroku
„Máme však dojem, že svoj osud držíme stále menej vo svojich rukách. Tak tomu ale nie je. Je to len tak, že moc, ktorá doteraz spočívala v rukách politických a vedeckých kruhov, preberajú čoraz viac mimovládne neziskové organizácie," vysvetlil Michael Horsch. A pokračuje: „Tento fenomén je v Nemecku veľmi znateľný. Niekedy sa ich informáciám prikladá väčšia váha než informáciám vedcov.“ Tieto neziskové organizácie vyhľadávajú kontakt so spoločnosťou HORSCH, predovšetkým vďaka tomu, že si Michael Horsch dovolil kritizovať svoju vlastnú firmu. „Zakaždým z toho vzišlo niečo pozitívne", zdôrazňuje. Diskusia je vždy cielená a konštruktívna. „Treba si uvedomiť, že neziskovky nutne nechcú, aby sa realizovali všetky ich požiadavky, ale len ich časť. Pomocou diskusie sa dá nájsť kompromis, ktorý hľadajú. Uvediem príklad: Prezident európskeho včelárskeho zväzu prestal požadovať, na rozdiel od svojej počiatočnej pozície, úplný zákaz glyfosátu.“ V skutočnosti totiž glyfosát umožňuje zachovať niektoré kvitnúce poľnohospodárske plochy, ako napríklad medziplodiny v rámci konzervačného poľnohospodárstva.
„Tieto príklady konsenzu a diskusie odrážajú, čoho by sme chceli naším konceptom hybridného poľnohospodárstva dosiahnuť: spojenie toho najlepšieho z dvoch rozdielnych svetov (biologického a konvenčného poľnohospodárstva)," vysvetľuje Michael Horsch. Poľnohospodár a poľnohospodárstvo tak môžu byť hnacou silou v boji proti otepľovaniu klímy. A pritom ešte zarobiť peniaze. Jeden príklad za všetky: Ak Nemecko zvýši na dvanástich miliónoch hektárov poľnohospodárskej úžitkovej plochy obsah humusu v pôde o 0,1 %, je možné uložiť 100 miliónov ton uhlíka. Na trhu s uhlíkom stojí jedna tona CO2 asi 50 euro ...
Michael Horsch uzavrel svoju prednášku v rovnakom duchu, ako ju začal: „Budúcnosť poľnohospodárstva ešte nikdy nebola zaujímavejšia ako dnes!"
Otázka rovnováhy...
Ďalším prednášajúcim bol Nicolas Kerfant, generálny riaditeľ poľnohospodárskej sekcie v BASF France. Pri otázke na budúcnosť poľnohospodárstva si Nicolas Kerfant radšej udržiaval trochu odstup. V našej spoločnosti je vraj všetko otázkou rovnováhy. „Ak sa na váhe niečo zmení, nemusí to mať nutne okamžitý dopad. Ale akonáhle sa spoločnosť dostane raz do pohybu, je neskoro snažiť sa trend zvrátiť." A dodal: „Radšej by som bol na vašom mieste než na svojom. Napriek mojej pozícii, napriek úžasnej firme, pre ktorú pracujem, nepokrývam takú základnú potrebu spoločnosti ako vy." A jedlo je jednou zo základných, životne dôležitých potrieb.
Potom Nicolas Kerfant stručne predstavil firmu BASF. Firma sa zaoberá mnohými oblasťami a je medzinárodne činná. Každý rok investuje do riešenia pre poľnohospodárstvo 900 miliónov euro.
Je vojna o mienku už prehraná?
„Môžeme predložiť výsledky, napr. aplikačné riešenia, ktoré sme vymysleli, musíme však konštatovať: Aj nás sa útoky na poľnohospodárov dotýkajú. Boj o mienku prehrávame, aj keď ešte nie je prehraté," hovorí Nicolas Kerfant. „Čo sa týka prípravkov na ochranu rastlín, jadrom útokov, ktorým sme vystavovaní, je to, že žiadna z našich aktivít v posledných 60 rokoch nebola dostačujúca." Zoberme si len pokles spotreby o 60 % alebo zníženie nebezpečnosti produktov o trinástinu. „Dokonca moja svokra sa za šesť mesiacov stala odborníkom na ochranu rastlín. Snažíme sa síce postupovať pedagogicky a vysvetľovať rozdiel medzi nebezpečnosťou a rizikom, ale nepravdivé informácie na internete sú pre nás príliš veľké sústo..."
Podľa Nicolasa Kerfanta tomu musia vedci skoncovať a ukázať správnu cestu. Napríklad rozhodnutie zaviesť vo Francúzsku neobrábané poľné plochy s veľkosťou päť až desať metrov, nie je podľa jeho názoru podložené vedecky, ale je čisto politické. „Na každej strane existuje lobing, každý obhajuje svoju pozíciu..."
„Musíme hovoriť o tom, čo môžeme robiť a o našich inováciách. Pravidelne prinášame nové riešenia, ako napr. biologické opatrenia na báze feromónov," zdôrazňuje Nicolas Kerfant. Napriek týmto inováciám sa do roku 2030 očakáva na trhu s ochrannými prípravkami pokles o 25 až 50 %.
Nicolas Kerfant si je istý: „Za niekoľko rokov budeme mať minimálne tri typy poľnohospodárstva: Konvenčné poľnohospodárstvo, ktoré umožňuje zaistiť ekonomicky výhodnú výživu pre svet. Ekologické poľnohospodárstvo so značkou kvality, ktoré vychádza v ústrety požiadavkám stále ešte malej, avšak nezanedbateľnej časti obyvateľstva. A poľnohospodárstvo niekde medzi tým - názov preň ešte neexistuje, ktoré vychádza z princípu HVE (Haute Valeur Environnementale = s veľkým ekologickým prínosom).“ Prečo by sme ho nemohli nazývať hybridné poľnohospodárstvo? Každopádne je každý z týchto troch systémov už zastaraný, pretože sa neustále vyvíja. Je teda potrebné s nimi držať krok.
Z ďalších nových riešení Nicolas Kerfant upozorňuje zvlášť na hybridnú pšenicu. Boli na ňu vynaložené enormné sumy a výsledky sa dostavia až za tri, štyri roky. Táto pšenica umožní vyššie výnosy a bude oveľa viac odolnejšia voči chorobám. Tiež digitalizácia so sebou nesie mnohé riešenia, čo sa optimalizácie postrekov a dávkovania týka. „Máme strach z výrobcov strojov, pretože ich riešenia sú stále efektívnejšie," hovorí Nicolas Kerfant s postranným pohľadom na Michaela Horscha. „Pre nás to znamená stratu zárobku, je to však správny smer."
V nasledujúcej diskusii sa jeden poľnohospodár priamo spýtal, či má BASF chemické riešenie, ktoré by mohli nahradiť glyfosát. Odpoveď Nicolasa Kerfanta bola úplne jasná: „Áno! Máme také produkty - sú drahšie, menej účinné a škodlivejšie pre životné prostredie..." To je námet na zamyslenie....
Správne riadenie úrodnosti pôdy v ekologickom poľnohospodárstve
Josef Hagler je ekologický poľnohospodár z Bavorska, ktorý ku svojej práci nepoužíva pluh. Svojim profesijnym kolegom radí ohľadom ekologického a konvenčného poľnohospodárstva a vedie poľnohospodársky podnik. Bol záverečným rečníkom podujatia.
Podnik Jozefa Haglera má rozlohu ornej pôdy 110 hektárov a leží vo výške 540 metrov. Priemerné ročné zrážky sa pohybujú okolo 600 mm. Jeho skôr ľahké pôdy na jemnom piesku majú len nízky potenciál. Okrem toho chová jatočný dobytok.
Päť rokov vykonával Josef Hagler na svojom hospodárstve pokus skúmajúci účinok hnojovice na pôdnu aktivitu. Od tej doby je pôda jeho koníčkom.
Hlavná pozornosť sa podľa jeho názoru musí venovať správnemu dávkovaniu hnojiva. Nadmerné hnojenie pôdy je rovnako problematické ako nedostatočné. Riziko, že sa pri nadmernom pridávaní jednej zložky rozvráti rovnováha ostatných, je enormne vysoké. Preto sa Josef Hagler už viac ako desať rokov spolieha na Kinseyovú metódu. Analýzy pôdy podľa Kinseyho spočívajú v metóde, ktorá vychádza hlavne zo znalosti rovnováhy medzi minerálnymi látkami obsiahnutými v pôde a pri problémoch navrhne nápravné opatrenia.
Navyše Josef Hagler nepoužíva hnojovicu, ktorá nie je rozložená. Pre premenu hnojovice pomocou fermentácie a správne rozloženie využíva špeciálnu metódu. Hnoj prichádza do rozhadzovača tak, aby sa dosiahla homogénna zmes a optimálny obsahu kyslíka a zabránilo sa stratám dusíka. Potom sa hromada zvonku zhutní lyžicou nakladača. CO2 tak nemôže unikať. Všetko sa kontroluje teplomerom. Teplota nesmie prekročiť 55 °C, aby sa zložky hnojiva nespálili. Silo sa nesmie zakrývať, pretože svetlo pôsobí na akumuláciu vody. V lete hromada dozreje za osem týždňov a vznikne kopa zložiek podporujúcich humus.
Je pre neho vecou cti nikdy nezapracovať ešte zelené zvyšky. Táto malá chyba by automaticky viedla k problémom so znečistením, s ktorými sa bez pluhu len mimoriadne ťažko bojuje, pretože dážďovky nekonzumujú zelené rastliny a hnilobný proces by humus poškodil.
Vďaka rozhodnutiu nepoužívať pluh dokáže Hagler zachovať v pôde bakteriálny život. Neotáčať pôdu, to znamená, že anaeróbne baktérie zostanú v hĺbke a aeróbne baktérie na povrchu. Pri pridaní organického substrátu prebieha mineralizácia nielen veľmi dobre, ale tiež veľmi rýchlo!
Týmto konceptom obhospodarovania sa výrazne zvýši podiel humusu v pôde. Humus má trikrát väčšiu absorpčnú schopnosť ako íl, pôdy tak môžu lepšie akumulovať také prvky ako dusičnany, síru a bór. Rozdiel je enormný: v pôdach s tesnými štruktúrami a podielom humusu 3,3 a 5,6 % činí rozdiel vo výnose až 2000 kg na hektár! V prvom prípade sa zadrží 650 m3 vody oproti 1630 m3 v druhom prípade!
Hnojenie môže prebiehať dvoma rôznymi spôsobmi. Vopred pripravený kompost sa môže aplikovať priamo pred sejbou. Druhou možnosťou je vyrobiť z tohto kompostu pelety a aplikovať ich pri sejbe.
Pôda sa ľahko skyprí do hĺbky tri centimetre, zvyšky sa podrežú a ponechajú na mieste. Pôdu je potom možné spracovávať maximálne do hĺbky štyroch centimetrov. Pri prvom pojazde valcom sa pôda hermeticky uzavrie a vytvorí sa jemná zemina. Vlhkosť sa zadrží v pôde.
K siatiu sa používa prestavený HORSCH Pronto DC. Disky boli nahradené šípovitými radličkami. Tak sa pred sejbou odstráni aj posledné vyrastené obilie. Tiež tradičné zavlačovače boli na Pronte zmenené. Pôdu je tak možné lepšie uzavrieť a korene vyniesť na povrch. Pôda sa ešte raz povalcuje, aby sa zabránilo úniku dusíka a stimulovali buriny.