Klima – zmýlili sme sa v odhade?!

Ceny za energetiku a logistické náklady sa výrazne zvýšili. Rastú tiež ceny obilia. Kvôli extrémnym klimatickým podmienkam, napr. silným dažďom, záplavám alebo suchu, klesajú výnosy. Dopyt je však napriek čiastočne nižším výnosom rovnako vysoký. Michael Horsch vysvetľuje, ako hodnotí súčasnú situáciu na trhu s obilím, čo by menšia dostupnosť teoreticky znamenala a čo v tomto smere spoločnosť HORSCH robí.

terraHORSCH: Situácia na trhu s obilím je napätá, napokon ceny tiež. Dopyt je vysoký. Klíma dopadá na poľnohospodárov a ich výnosy. Začínajú nám problémy?
Michael Horsch: Na úvod poviem jedno: túto otázku si musíme klásť a musíme premýšľať, čo by to mohlo znamenať. Premyslieť si scenár, aby sme potom mohli nájsť riešenie. Ja osobe však ešte nechcem zachádzať tak ďaleko a myslieť si, že sme už v tejto fáze. Treba sa však zaoberať aj témami budúcnosti a nezatvárať oči pred tým, čo sa momentálne deje. To ale neznamená, že musíme reagovať prehnane.
Pri zvažovaní scenára si najprv musíme ujasniť jedno: ďalšie zvyšovanie celosvetových výnosov sa v blízkej budúcnosti nedá očakávať. Máme takmer presne miliardu hektárov ornej pôdy, na ktorej produkujeme tri miliardy ton obilnín, napr. kukurice, pšenice, ryže a ostatného obilia, a 500 miliónov ton olejnatých plodín, napr. sóje, repky slnečnice atď. Vieme, že táto plocha sa prakticky nedá zväčšiť a že aktuálne sú takmer všetky pestovateľské zóny na svete optimálne obhospodarované. Týchto 3,5 miliardy ton obilnín a olejnatých plodín zodpovedá asi 70 % nášho celkového energetického príjmu – priameho a nepriameho. To znamená, že tejto cca 70 % energetickej potreby, ktoré sú pokryté ornou pôdou, resp. výsevom obilnín a olejnatých plodín, je vôbec najdôležitejšia. Z hľadiska systému nie je kritické, ak bude menej zemiakov, zeleniny alebo kvôli mrazu menej jabĺk. Pokiaľ nám dôjdu mikročipy, budeme mať menej áut. Ale nebudeme hladovať. Pokiaľ nám dôjde nafta, budeme hľadať alternatívy. Ale pri základných potravinách neexistuje alternatíva, tie potrebujeme. V prvom rade by teda bolo kritické, ak by bolo málo obilnín. Predovšetkým v krajinách tretieho sveta.

Potrebujeme základné potraviny. Tu neexistuje žiadna alternatíva.

terraHORSCH: Aké faktory by mohli spôsobiť nedostatok obilia?
Michael Horsch: Vedci zaoberajúci sa klímou už dlhé desaťročia upozorňujú, že sa naša klíma výrazne zmení a klimatické extrémy budú častejšie. Sucho, horúco, výdatné dažde, víchrica – s tým sa budeme stretávať stále častejšie. A už teraz vidíme, že na prognózach vedcov niečo je. Extrémne klimatické javy sú v posledných piatich rokoch výrazne častejšie, rovnako tak sa zvýšila intenzita jednotlivých javov. Že to má vplyv aj na úrodu, pokiaľ tieto udalosti postihnú veľký obilný región, je úplne jasné. Takzvané rekordné úrody budú pri takýchto podmienkach stále vzácnejšie. Existujú samozrejme aj krajiny, ktoré z klimatických zmien profitujú, napr. Ukrajina. V mesiacoch jún a júl tam prší viac ako pred 20 rokmi a ani teploty nie sú také vysoké. Ale väčšina pestovateľských oblastí tohto sveta zmenami skôr trpí, okrem iného aj západná Európa.
Príklady, čo také javy urobia s našou produkciou, sme mohli vidieť opäť tento rok. V minulom roku napríklad panovala v západnej Kanade vlna horúčav s teplotami 45-50 stupňov v tieni. Pôda bola vlhká a poľnohospodári najskôr predpokladali, že tento rok bude veľmi dobrým pre letnú pšenicu a repku. Tak tomu ale nebolo. Horúčavy spôsobili veľké škody. Výsledkom je, že cena repky momentálne letí hore. Aj v Brazílii bola úroda kukurice o asi 30 % nižšia, než sa dúfalo. A kvôli extrémnemu počasiu bola úroda nielen menšia, ale nebola ani tak kvalitná. Európu postihli výdatné dažde a záplavy, v USA alebo Kanade potom bolo prevažne extrémne horúco a sucho – aj to sa negatívne odrazilo na úrode. Jedno sa pridáva k druhému. Úroda je nižšia, dopyt a cena ale stúpajú. Z pohľadu poľnohospodára je to ako k plaču, tak k úsmevu, pretože na jednej strane bude ťažšie dosiahnuť dobré výnosy, na druhej strane ale budú môcť počítať s vyššími cenami. Stúpajú ale aj ceny za hnojivo a iné suroviny, napr. naftu atď.
Čo sa samozrejme tiež premietne do cien, je cena za nájom. A tá klesá len ťažko, ako sa už v minulosti ukázalo. Poľnohospodári sa potom snažia zaistiť svoje výnosy a diferencovane dopĺňať svoj strojový park. Môžu tak optimálne reagovať na daný stav pôdy, popr. zasiahnuť s potrebnou sejacou technikou a vytvoriť tak základ pre lepšiu úrodu s väčšími výnosmi. Pri vyšších cenách za nájom sa tak zároveň zvyšuje hodnota strojného kapitálu!

terraHORSCH: Hrajú pri vyšších cenách úlohu ešte nejaké faktory?
Michael Horsch: Na cenu obilia majú určite vplyv aj koronavírus, vysoké ceny nafty atď. Otázka znie: Aký veľký tento vplyv skutočne je? Aká veľká je pravdepodobnosť, že sme mali zlý odhad, podcenili klímu a nastane nedostatok?

S hybridným poľnohospodárstvom je mysliteľné, že sa dokážeme vyrovnať aj s menšou dostupnosťou potravín.

terraHORSCH: Čo to znamená – urobiť chybu v odhade?
Michael Horsch: USDA (United States Department of Agriculture, Ministerstvo poľnohospodárstva USA) zverejňuje mesačné správy s prognózami o zásobách obilia a globálnej situácii ponuky a dopytu. V týchto správach počíta s vplyvom rôznych faktorov v priemere za posledných 50 – 60 rokov, teda napr. koľko bolo El Niños (výdatné dažde), koľko období sucha, koľko extrémnych klimatických javov, a tým určuje pomer medzi spotrebou a zásobami a pod. Toto všetko sa odráža v štatistikách, aj posledných päť rokov. Avšak týchto päť rokov sa v celkovej štatistike odráža len veľmi slabo, pretože sa počítajú údaje za minulých 50 – 60 rokov. Ak by sme sa pozreli na posledné roky oddelene, videli by sme, že došlo k výraznej zmene. Z pohľadu posledných dvoch rokov je na mieste podozrenie, že niečo v štatistikách a predpovediach nesedí. Napríklad predpoklad, že v Číne sú gigantické zásoby kukurice a sóje. Prečo by potom Čína na začiatku koronavírusovej pandémie skupovala ohromné ​​množstvo kukurice a sóje, hoci sa ich cena zdvojnásobila? Dá sa predpokladať, že tam možno nie sú k dispozícii žiadne zásoby. Ak sa pozrieme, ako sa takéto štatisticky tvoria, rýchlo pochopíme, kde je problém. Samozrejme nesmieme ani zabúdať, že USDA je politický úrad a v určitej miere má vplyv na burzy. A jeden príklad z osobnej skúsenosti: na začiatku júla 2021 som bol v kontakte s mnohými poľnohospodármi po celej Európe. Tí všetci, aj moja vlastná rodina, moji synovia a ja sám, sme predpokladali, že tento rok bude rekordná úroda. Máj bol mokrý a chladný, aj jún bol chladnejší a pomerne mokrý. Stáli sme na poli, žmolili v dlani klasy, pozreli sa na zrná a povedali: Síce nie sú veľké, ale klasov je dosť. O štyri týždne neskôr prišlo rozčarovanie. Úroda bola výrazne menšia, než sme čakali. Nebola to síce žiadna katastrofa, ale v porovnaní s našimi očakávaniami bola výrazne menšia. Ak sa pozrieme na všetky straty roku 2021 celkovo, pre opätovný pokles cien by boli potrebné dva absolútne rekordné roky na celom svete; potom by sme sa opäť mohli dostať na hodnoty Stock to Use USDA z roku 2019, o ktorých sme si v roku 2020 ešte mysleli, že ich dosiahneme. A tak sa pýtam, ako má štatistický úrad s predstihom odhadovať, čo príde, pokiaľ to ani my poľnohospodári s našimi skúsenosťami sami nevieme? Aj my sme to odhadli zle, prepočítali sa. Musíme akceptovať a pripraviť sa na to, že náhle prichádzajúce klimatické extrémy budú očakávané výnosy ovplyvňovať výraznejšie ako v minulosti.