HORSCH Live

Ceny v mnohých odboroch aktuálne len stúpajú. Týka sa to ocele, stavebných materiálov, dreva, energií, ale aj hnojív a pod. Navyše sa ceny zvyšujú aj kvôli nedostatku týchto surovín. Rastú aj pre obilie, repku alebo cukor. Aké sú príčiny tohto vývoja? Ide prípadne len o bublinu alebo stojíme pred bodom, kedy bude nedostatok zdrojov a potravín? Ako aktuálny stav hodnotiť a aké dopady má súčasná situácia na klímu – aj také otázky v rámci diskusie zazneli.

Podľa Dr. Balkhausena je jedným z faktorov to, že takmer vo všetkých odboroch, s výnimkou poľnohospodárskej produkcie, došlo predovšetkým v juhovýchodnej Ázii a Číne kvôli uzavretiu tovární k výpadkom výroby. To potom spôsobilo veľké výrobné problémy po celom svete, pretože chýbajú diely. Citeľné však nie sú iba dopady pandémie. Tiež klíma má kvôli stále väčším extrémnym výkyvom za následok zníženie výnosov a tým stúpajúce ceny.

Repka ako výnosná plodina

Druhý deň HORSCH Live bol venovaný okrem iného téme repky ako „výnosnej plodiny“. Prečo výnos repky na mnohých miestach spôsobil sklamanie a ako ho môžeme v roku 2022 stabilizovať? Repka hrá v osevnom postupe mnohých poľnohospodárskych podnikov ústrednú úlohu. Z ekonomických dôvodov bola v niektorých regiónoch strednej Európy zaraďovaná do osevného postupu stále častejšie, kvôli čomu je stále ťažšie ju úspešne pestovať. Navyše sa rentabilné pestovanie repky sťažilo kvôli nedostupnosti rôznych základných prostriedkov na ochranu rastlín. Repka je dôležitým článkom osevného postupu, ktorý bol v mnohých podnikoch ekonomicky veľmi rentabilný. Pri pohľade na minulý rok, keď poľnohospodári v mnohých regiónoch na konci sezóny sklamane počítali výnos, sa samozrejme ponúka otázka, ako to bude vyzerať pri budúcom zbere v roku 2022 a čo sa dá urobiť, aby výnosy opäť stúpli.

Tieto otázky odpovedal v rámci svojej prednášky Ferenc Kornis zo spoločnosti N.U. Agrar GmbH. Vysvetlil, že repka, ktorá vlastne platila za „výnosnú plodinu“, je dnes skôr neposlušným dieťaťom. V roku 2021 sa musela stretávať s najrôznejšími faktormi. Na jednej strane to bolo počasie a na druhej repkoví škodcovia, ako napr. skočka alebo rôzne druhy nosáčikovitých, ale aj choroby v osevnom postupe, napr. nádorovitosť koreňov alebo biela hniloba. Na repku tiež doľahli neskoré mrazy, dažde a extrémne teplo, rovnako ako nedostatok živín.

„Ak porovnáme spolkové krajiny, vyplýva z nášho hodnotenia, že v najdôležitejších pestovateľských oblastiach repky bol výnos o cca 10 % nižší,“ uviedol Kornis. V niektorých regiónoch sa zožali menej ako tri tony repky. Repka dokáže veľmi vykompenzovať, ak má na začiatku menej rastlín (25–40 rastlín/m²). Táto schopnosť kompenzácie je daná objemovou hmotnosťou a hmotnosťou tisíc semien HTS. V dobrých pestovateľských oblastiach sa výnos pri HTS 6 g a 110 000 semenách/m² pohybuje okolo šiestich ton repky. Avšak kvôli ovplyvňujúcim faktorom, napr. extrémnym klimatickým javom, problémom so škodcami alebo nedostatku živín, je dosiahnutie tohto cieľa ťažšie. Pri vysokých teplotách nad 35 stupňov, aké panovali v roku 2021, repka neprospieva a semená sú len veľmi malé s nízkou HTS. Podobne je to za mokra: vtedy odumierajú jemné korienky. Tiež to ovplyvňuje HTS a celkovú hustotu semien. Navyše sa často podceňuje ešte jedna vec, a to svetlo,“ hovorí Kornis. Pokiaľ má repka v dobe kvetu málo svetla, tvorí sa len málo peľu a následkom toho dochádza k zlému opeleniu.

„Výsevné podmienky na jeseň 2020/2021 boli v podstate dobré. Október bol vlhký až mokrý, november suchý a mierny. Vo väčšine regiónov sa korene dobre vyvinuli. Problémom bolo, že aj december bol ešte skutočne mierny a repka stále rástla. To je síce výhodou pri neskorom výseve, ale nevýhodou pri skorom výseve – ak repka ďalej rastie, potrebuje aj živiny. Napríklad v regiónoch, kde je už aj tak dusíka veľmi málo, potom nezostáva žiadny. Repka pomaly fialovie. Ak sa to stane, špeciálne od štádia ôsmich listov, znamená to, že repka hladuje a čoskoro prichádza o púčiky,“ vysvetľuje Kornis.

Minuloročný dážď počas kvetu repky prial bielej hnilobe. Kvôli kombinácii veľmi chladného dňa (menej ako 10 °C) a krátko nato nadväzujúceho veľmi horúceho dňa (viac ako 34 °C) bolo uloženie semien zlé a v dôsledku toho bola aj nízka HTS. Až do tejto fázy boli rastliny pekne zelené a silné. Pri náhlom nástupe horúčavy potom všetko zožltlo. Pre zaistenie výnosov repky v tomto roku je nutné ďalej redukovať púčiky, zabrániť tvorbe výhonkov a šešulí, zavčas a správne potlačiť choroby alebo škodcov a napriek aktuálne vysokým cenám dusíka zaistiť prísun živín.

Kornis odporúča umiestniť na jar na vhodné miesta lapača hmyzu, aby bolo možné včas reagovať na napadnutie nosáčikovitými – v prípade krytonosca štvorzubého sa umiestňujú ku kríkom na kraji poľa a na kraj lesa, v prípade krytonosca repkového do a ku susediacich repkových lánov z minulých rokov. Pre boj so skočkami by sejba v budúcnosti mala prebiehať skoršie a byť redšia, pretože veľké škody tu nespôsobuje ožieranie listov, ale kladenie vajíčok. „Ak je rastlina silnejšia a listy tak majú hrubšie stopky, žerie larva, ktorá je vo vnútri, dlhšie, a následne sa menej dostáva do stonky repky. Veľká rastlina dokáže zniesť viac lariev, a napriek tomu dobre kompenzovať - ​​a ešte mať výnos. Neskoro vysiata, tenká rastlina nemá žiadne rezervy a skočka ju jednoducho rozožerie. Stačí na to aj jedna alebo dve larvy,“ hovorí Kornis.

Na včasné rozpoznanie nedostatku živín je vhodná analýza rastlín. Tá sa robí najlepšie už na jeseň. Zavčas sa tak zistí, kde spočíva problém. Stopové prvky, napr. molybdén, rastlina potrebuje na využitie dusíka. Pokiaľ stopové prvky chýbajú, klesá aj účinnosť dusíka. Preto je rozumné vykonávať pravidelne analýzu zásobovania rastlín mikroživinami. Dôležité je, aby repka nehladovala. Na otázku jedného z divákov, ako sa spozná správna štartovacia dávka, odpovedal Kornis: „Ak začne repka čoskoro fialovieť, popr. pokiaľ sú najstaršie listy už žlté, potom je jasné, že tu už došlo k preskupeniu dusíka. V tom prípade je možné pridať v závislosti od lokality veľké množstvo živín, povedzme 100 kg dusíka na hektár tak, aby repka ďalej nehladovala. Skoro vysiata repka totiž čoskoro potrebuje dusík a je nutné ju zavčas podporiť vo vývine.“

Pestovateľské ciele budúcnosti

Tiež prednáška Dr. Huberta Kempfa (SECOBRA GmbH) na tému „Výzvy súvisiace s pestovaním pšenice v budúcnosti“ priniesla zaujímavé postrehy. Položil si predovšetkým otázku, aké pestovateľské ciele je potrebné v roku 2022 stanoviť, aby boli v roku 2030 stále aktuálne. Pestovateľské ciele sú dlhodobý proces. Od kríženia druhov cez vytvorenie variability a selekciu až po kontrolu správnych hodnôt a registráciu druhu uplynie cca 10 - 14 rokov. Pestovanie pšenice sa musí vyrovnávať so špeciálnymi výzvami a problémami v súvislosti s obmedzovaním prostriedkov na ochranu rastlín a hnojív, so suchšími a teplejšími vegetačnými obdobiami v dôsledku zmeny klímy (stres spôsobený horúčavou aj suchom) a tiež s rozmachom ekologického poľnohospodárstva. V súčasnej dobe už existujú možné riešenia ako napr. pestovanie rezistentných odrôd, ekologická kvalita a tiež druhy tolerantné voči stresu vplyvom tepla a sucha. Aby sme však mohli predstaviť nové riešenia a odrody v roku 2030, musíme sa nimi zaoberať už dnes. Budúce pestovateľské ciele nám stanovuje spoločenský a politický vývoj, ako aj zmena klímy.

Dr. Kemp objasnil niektoré dôležité základné predpoklady na to, aby pestovanie rastlín bolo vôbec možné, napr. dostatočnú variabilitu genofondu príslušného druhu. Avšak nie všetko, čo je výhodou pre pestovanie, je rentabilné pre poľnohospodárov. Niektoré ciele sa dajú z pohľadu techniky alebo pestovania rastlín realizovať výhodnejšie. Pestovatelia sa predovšetkým snažia pri jednotlivých druhoch dosiahnuť stabilné výnosy a prispôsobiť ich zmenám klímy. Dá sa to dosiahnuť pomocou viacročnej selekcie vykonávanej na rôznych miestach a v rôznych klimatických oblastiach. Toto je základný predpoklad pre to, aby mohol poľnohospodár ponúknuť odrody prispôsobené danému regiónu.

Mimoriadne úspechy zaznamenáva pestovanie rezistentných odrôd. Niektoré odrody tak vykazujú dobrú odolnosť voči chorobám, napr. odroda „Kastell“. Pri tej neboli pri pokusoch pri neošetrenom a ošetrenom variante zrejmé žiadne rozdiely vo výnosoch. „Bez regulácie rastu a fungicídov sme v poslednom roku dosiahli priemerne pri všetkých kontrolách viac ako 100 q/ha. To je pre mňa úplne skvelý úspech,“ hovorí Kempf. Riešením, ako dosiahnuť menšie používanie hnojív, by mohla byť selekcia s ohľadom na efektivitu dusíka alebo by bolo možné staviť na odrody s vysokou kvalitou proteínov. Pritom by sa ale muselo zohľadniť, že pri vysokej kvalite je menší výnos zŕn, čo by musel zaplatiť trh,“ uvádza Kempf. V Nemecku aktuálne existuje 18 pestovateľských programov zameraných na ozimnú pšenicu. Tie väčšinou podporujú stredne veľkí pestovatelia. Dr. Kempf na tomto mieste zdôraznil, že táto práca zaisťuje, aby vznikalo dostatok nových odrôd a aby boli vhodné pre rôzne stanovištia.

Mikroorganizmy v poľnohospodárstve

Aj mikroorganizmy hrajú v poľnohospodárstve dôležitú úlohu. Ale nielen tu: Sú základom všetkého života na Zemi. Každý organizmus, či už človek, zviera alebo rastlina, má svoj vlastný mikróbiom. Na svete nie je v podstate miesto, kde by neboli mikroorganizmy. Aj v oblastiach a prostrediach s extrémnymi podmienkami, napr. v horúcich prameňoch, kde inak nie je žiadny život, sa nachádzajú mikroorganizmy.

Mikroorganizmy pritom nie sú len baktérie alebo kvasinky, ale patria sem aj riasy. Alebo ako prof. Michael Schloter vysvetľuje: „Všetko, čo je menšie ako 50 mikrometrov a nedá sa vidieť voľným okom“. V jednom grame pôdy žije viac mikroorganizmov ako ľudí na Zemi. Vo svojej prednáške vysvetlil význam pôdneho mikrobiomu pre kvalitu rastlín a pre ľudské zdravie. V pôde sú tieto organizmy veľmi dôležité pre jej kvalitu. Dôležitú úlohu zohrávajú práve v poľnohospodárskom kontexte, napr. pre mobilizáciu živín, ukladanie uhlíka, odbúravanie škodlivín v pôde alebo zachovanie kvality podzemnej vody. Navyše mikroorganizmy produkujú látky, ktoré ako akýsi druh lepidla bránia erózii.

Na tieto najmenšie organizmy má však vplyv spôsob, ako žijeme a ako prevádzkujeme poľnohospodárstvo. Problémom je, že po celom svete sa stráca diverzita mikrobiómov a my ju nedokážeme opäť obnoviť. Táto strata je spôsobená najmä nadmerným používaním hnojív, ale aj monokultúrami, prostriedkami na ochranu rastlín a určitými spôsobmi chovu zvierat. Pre človeka to znamená, že stráca rozmanitosť a tým služby ekosystému, ktoré mu pôda poskytuje.

„V oblasti pestovania rastlín bola vždy snaha optimalizovať genóm rastliny, zabúdalo sa však pritom na mikroorganizmy, ktoré sú k rastline úzko pridržané. To viedlo k strate funkcie, preto dnes musíme používať veľké množstvo hnojív,“ vysvetľuje Schloter. Teraz, keď sme spoznali, kde je problém, sa pokúšame najmä stabilizovať mikrobióm v koreňoch, aby sa obnovila jeho funkcia. Ak chceme mať znova viac mikrobiálnej biomasy a viac bakteriálnej diverzity, musíme okrem iného obnoviť ukladanie uhlíka v pôde. To vedie k väčšej rezistencii, stabilite a odolnosti lokalít. Bolo by tiež vhodné vziať mikrobióm zo semien a preniesť ho z jednej oblasti do druhej. Rastlinu stojí udržanie mikrobiomu energiu. Postupom času ale rastlina „zlenivie“. Pokiaľ rastlina nemá úplne optimálne podmienky, stáva sa biom automaticky opäť diverzný, pretože rastlina vylučuje také látky, ktoré živia mikroorganizmy. „Na porovnanie si môžeme vziať napríklad krajinu, kde často bývajú víchrice. Ľudia si tu stavajú domy so silnejšími múrmi ako v oblastiach, kde víchrice nebývajú,“ hovorí Scholter.

Ľudský mikrobióm je rovnako ako u rastlín výrazne ovplyvňovaný životným prostredím. Scholter tu spomína koncept „One-Health“, čo znamená, že zdravý človek žije v zdravom prostredí. Zdravie ľudí, zvierat a životného prostredia sú navzájom nerozlučne spojené. Pokiaľ naše prostredie dostatočne nechránime, môžu vo zvýšenej miere vznikať patogénne mikroorganizmy, ktoré vyvolávajú choroby – u ľudí, zvierat aj rastlín. V posledných 40 rokoch sme zaznamenali nárast infekčných chorôb, pretože patogény sa kvôli nižšiemu počtu najmenších organizmov v prostredí dokázali lepšie presadzovať. Tu môže ako ochrana pred patogénmi slúžiť vysoká diverzita mikrobiómov, preto je zachovanie mnohých rôznych mikroorganizmov tak dôležité.

Ak je kvalita pôdy zlá, trpí aj zdravie ľudí. Medzi ľudským zdravím a kvalitou pôdy tak prebieha negatívna spätná väzba. „Musíme sa snažiť nastoliť opäť pozitívny vývoj. To dosiahneme, keď toho prírode zase dovolíme viac - ako vo vidieckom, tak mestskom prostredí. V poľnohospodárstve musíme pomocou poľnohospodárskych techník zabezpečiť, aby opäť vznikla väčšia diverzita mikroorganizmov, čím získame zdravé pôdy a tým aj zdravé rastliny a v dôsledku toho budeme aj zdravšie žiť,“ zdôrazňuje Scholter.

Nové metódy, ako technickými opatreniami obmedziť použitie postrekových látok

Rámcové právne predpisy stále viac obmedzujú používanie postrekových látok. Na dosiahnutie cieľov stanovených aj v novej koaličnej zmluve, pri súčasnom zachovaní dobrých zberových výnosov, sú potrebné nové technické a pestovateľské metódy. Prof. Dr. Bernhard Bauer (HSWT Triesdorf) odpovedá vo svojej prenáške na otázku „Aké nové metódy a nápady máme k dispozícii na obmedzenie použitia postrekových látok pomocou technických opatrení?“

Podľa neho je dôležité predovšetkým to, aby sa tieto riešenia dali realizovať v praxi. Pozornosť je potrebné zamerať na ich uskutočniteľnosť: Čo môžeme robiť? Aké produkty sú mysliteľné? Ako ich musíme ďalej rozvíjať? Riešením môže byť substitúcia, napr. v mechanickej ochrane rastlín. Častejším plečkovaním a bránením sa dajú nahradiť herbicídy. Ďalšou možnosťou by mohlo byť rozšírenie osevných postupov. Iné metódy sa zameriavajú na obmedzenie prostriedkov na ochranu rastlín pomocou techniky. Optimalizáciou aplikačnej techniky je možné zlepšiť ich rozloženie, prenikanie do rastlín alebo zmáčanie. Avšak nie pri každom opatrení na ochranu rastlín sa dá aplikačná technika využiť na optimalizáciu aplikovaného množstva. Pre správne rozhodnutie o opatrení môžu pomôcť aj také veci ako modely napadnutia škodcami alebo meteorologické údaje tak, aby bola ochrana rastlín pri zodpovedajúcom plánovaní uskutočniteľná pokiaľ možno cielene av optimalizovanom množstve.

V oblasti fungicídov sa aktuálne pracuje na úplne novom koncepte. Myšlienkou pritom je, že napr. ozimná pšenica už nebude považovaná za plošnú, ale za priestorovú plodinu. Budú zakladané široké riadky. Pomocou špeciálnych trysiek sa zájde medzi riadky a aplikácia bude prebiehať „zo strany“. Výhodou by pritom mohlo byť, že sa pri tejto aplikácii dajú cielenejšie a spoľahlivejšie obsiahnuť aj spodné časti rastlín. V tomto smere prebiehajú v Triesdorfe prvé pokusy,“ hovorí Bauer.

Veľký potenciál Bauer vidí aj v pulznej šírkovej modulácii alebo „PWM“. Tu je každá tryska na postrekovacom ramene schopná sa niekoľkokrát za sekundu otvoriť a zavrieť. Pokiaľ pomer doby uzavretia k dobe otvorenia je 50 %, je aplikované polovičné množstvo. Veľkú výhodu vidí v možnosti riadiť spektrum kvapiek a aplikačné množstvo takmer oddelene. „Niekedy potrebujeme málo vody, ale jemné kvapky. To sa dá so systémom PWM dosiahnuť pomerne ľahko, dokonca je možné vykonať úpravu na poli, špecificky podľa jednotlivých parciel,“ uvádza prof. Dr. Bauer.

Určite je tu ešte potenciál pre ďalší vývoj - jednak v tom, ako rastliny ošetrovať vo vzťahu k priestorovej alebo plošnej plodine, jednak s ohľadom na využitie a ďalší vývoj technických možností. Napriek tomu aktuálny stav ukazuje, že existujú cesty, ako sa dajú stanovené ciele dosiahnuť bez toho, aby sme povedali, že určité aplikácie už nie sú možné.

Kamery pri ochrane rastlín

Témou „Kamerové systémy pri ochrane rastlín“ sa pri diskusnom vstupe moderovanom Michaelom Braunom zaoberal aj Theodor Leeb (HORSCH LEEB Application Systems GmbH). Spoločne s Dr. Jensom Königom (Robert Bosch GmbH, Bereich Smart Agriculture), prof. Dr. Bernhardom Bauerom (HSWT Triesdorf) a Dr. Robinom Minkom (spoluzakladateľ a jeden z konateľov SAM-DIMENSION.com) sa venoval otázke, či kamery v ochrane rastlín nahradia ľudské oči, či ich rozpoznávacie algoritmy pomôžu integrovanej ochrane rastlín a či sa pomocou tejto techniky podarí dosiahnuť významnejší potenciál úspory pri ochrane rastlín.

Kamery s algoritmami v budúcnosti pomôžu ľudským očiam pri ochrane rastlín. Avšak aktuálne je rozhodnutie na poľnohospodárovi. Pretože aj tie najlepšie techniky využívajúce kamerové systémy môžu poľnohospodári v súčasnej dobe použiť pri rozhodovaní iba ako podporu.

Na použitie kamier je tiež dôležité, aby niečo dokázali vnímať. V štádiu, kedy ešte nie je burina vidieť, sú tak napr. opatrenia s využitím predbežného ošetrenia herbicídmi pre opticky podporované postupy vylúčené. Potenciál úspor vidí prof. Bauer predovšetkým pri látkach pôsobiacich cez listy alebo pri likvidácii problematických burín. K obmedzeniu prostriedkov na ochranu rastlín prispieva aj mechanická ochrana rastlín s detekciou riadkov pomocou kamier, čím je možné nahradiť herbicídy. Tiež pri plesňových ochoreniach ponúkajú kamery možnosť rozpoznať príznaky, včas reagovať a aplikovať na danú plochu príslušné fungicídy. Z technického hľadiska je potrebné veľmi presné vedenie ramien, vysvetľuje Theodor Leeb. To je podmienka pre pásové postrekovače vybavené kamerami a pre bodový postrek; inak to nefunguje, pretože trysky, resp. spoty musia byť umiestnené presne nad riadkom plodiny, resp. buriny.

V rozhovore s Theodorom Leebom nazvanom „Systém detekcie rastlín – kamerové systémy budúcnosti?“ (viď str. 28) sa o rôznych použitiach kamerových systémov dozviete viac.

Viac sa o témach HORSCH Live dozviete cez QR kód alebo priamo na stránkach www.horsch.com/live.