Je potrebné premýšľať ucelene
Georg Mayerhofer je poľnohospodár sršiaci novými nápadmi. Veľa ich už vyskúšal a dosiahol s nimi množstvo úspechov. Napriek tomu stále hľadá nové metódy, ako svoje hospodárstvo do budúcnosti spravovať. terraHORSCH bol u neho na návšteve v Ortenburgu (Dolné Bavorsko).
Pri našej návšteve na začiatku novembra vlastne Georg Mayerhofer nemá veľa času. Sezóna výmlatu kukurice je ešte v plnom prúde a on musí pravidelne dohliadať na sušičku. Na naše stretnutie si nakoniec ale urobí viac času, než sme pôvodne zamýšľali. Pretože nám toho má skutočne veľa čo ukázať a rozprávať.
Po celej spolkovej krajine je Georg Mayerhofer známy ako držiteľ titulu „Poľnohospodár roku 2017,“ ktorý udeľuje Ceres Award. Už vtedy porota potvrdila, že sa nebojí aplikovať nové postupy a ďalej ich vylepšovať. To platí napríklad pre tému StripTill. Georg Mayerhofer vybavil svoj úplne bežný stroj na pásové spracovanie pôdy tak, aby s hadicovým zapojením mohol na pole aplikovať aj digestát. „StripTill sa v mojom hospodárstve skvele osvedčil,“ hovorí poľnohospodár: „Hoci máme piesočnaté až ílovité pôdy a veľa kolegov ma od toho odrádzalo. Ochrana pred eróziou je v našich podmienkach mimoriadne dôležitá. A ja pestujem riadkové plodiny, ktoré treba hnojiť. V pruhoch, priečne k svahu a šetrne k pôde bez toho, aby som musel na medziplodinu vchádzať s veľkou cisternou sa to ukázalo byť ako naozaj dobrý systém. Digestát sme mohli zapracovávať veľmi plytko, len asi do 15 centimetrov. Problémom pre mňa pritom ale je glyfosát. A bez neho tento postup nefunguje. Pre svoj podnik však hľadám dlhodobú perspektívu bez závislosti na poľnohospodárskej chémii všeobecne a špeciálne bez závislosti na určitej účinnej látke. Preto sa aktuálne nachádzame v prechodnej fáze, kedy podnik prevádzame na ekologické hospodárenie. Dlhú dobu som premýšľal, že pôjdem viac smerom k hybridnému poľnohospodárstvu. V tejto súvislosti som už aj niečo vyskúšal, napr. pestovanie repky bez insekticídov. Aj to fungovalo dobre. Ale úprimne: neklaplo to s cenou. Napriek snahám napr. pomocou certifikátu udržateľnosti DLG, nebol trh ochotný zaplatiť niečo navyše. Ďalším dôvodom bola skutočnosť, že máme viac ako 1 450 kŕmnych ošípaných. Už sa síce dlho snažíme, aby sa zvieratá mali dobre, napr. v koterci je menej zvierat a vznikajú oblasti na hranie, ale modelom budúcnosti určite nie je konvenčný chov ošípaných na roštových podlahách.“
Prechod na bio
Georg Mayerhofer obhospodaruje 350 hektárov a od 1. júla 2021 sa rozhodol svoj spôsob hospodárenia zmeniť. Po dlhých úvahách sa rozhodol pre členstvo v jednom zväze, a to zväze ekologického poľnohospodárstva Naturland: „Páči sa mi na ňom najmä to, že ide o veľký a medzinárodný zväz,“ hovorí. „To je pre mňa v globalizovanom svete dôležité. Navyše v Naturlande môžem veľa rozhodnutí robiť sám. Je tu ale aj sociálna stránka. Napríklad hodinová kompenzácia medzi chovateľmi odstavčiat a chovateľmi ošípaných na výkrm. Je to spravodlivé, obe strany na tom zarobia. Doteraz síce bio ošípané nechovám, ale teším sa, že do tejto témy čoskoro preniknem.“
Bodom zlomu ale bola bioplynová stanica. Mayerhofer v nej má 75 % podiel, iný, konvenčne hospodáriaci kolega 25 %. Túto konšteláciu by hospodár rád zachoval. V opačnom prípade by musel zmluvu medzi spoločníkmi vypovedať. Teraz však môže využívať 30 % externého rastlinného substrátu. Ďalším faktorom bolo, že pri zmene hospodárenia vzniká menej hnojovice, stanica je však z hľadiska tepla a hnojovice výhodná. Pretože však budúci rok končí dotačné obdobie, budú do budúcnosti určite platiť iné rámcové podmienky.
Georg Mayerhofer sa už nemôže dočkať, kým s ekologickým poľnohospodárstvom začne naplno. S napätím očakáva najmä špeciálne plodiny. Veľa vecí ale môže robiť už teraz. „Páčia sa mi najmä postupy regeneratívneho poľnohospodárstva s trvalým ozelenením a s len minimálnymi zásahmi do pôdy,“ vysvetľuje hospodár. „V praxi som videl množstvo úspešných príkladov a sám som tiež zhromaždil nejaké skúsenosti. Bez použitia pluhu už pracujeme niekoľko rokov. Nepozerám sa na to ale ideologicky. Vždy, keď to ide, pluh vynechám, ale keď je to potrebné, použijem ho. Ako napríklad tento rok. Kvôli mokru počas zberu som na niektorých poliach oral. Výsledok je výrazne lepší ako na poliach, ktoré sa len skyprili. Tam sú ešte vidieť všetky stopy po kombajne. Celkovo je mojím cieľom spájať postupy regeneratívneho poľnohospodárstva s ekologickým prístupom.“ V centre jeho pozornosti pritom stojí tvorba humusu. „Pretože kvôli zmene klímy a s tým súvisiacej erózii vplyvom vetra a vody budeme musieť urobiť ešte viac,“ hovorí presvedčene hospodár.
Striktné rozdelenie
Georg Mayerhofer aktuálne začína zbierať skúsenosti. Na prechodnú dobu začlenil do svojho osevného postupu 40 hektárov ďatelinovej zmesi a zmesi raže a vikvy. Žito potom vytvára podmienky pre pohánku.
Všetky jeho polia sa dajú rozdeliť do dvoch kategórií: „vhodné na plečkovanie“ a „nevhodné na plečkovanie“. To znamená, že na svahoch sa zásadne nepestuje kukurica alebo sója. Bio cukrová repa bola tiež zaujímavá, ale v súčasnej dobe nemá pre ňu hospodár vybavenie. Kde sú polia len trochu vo svahu, zakladá pásy proti erózii. Tie majú šírku 15 alebo 30 metrov. Na nich rastie väčšinou zmes raže a vikvy plus druhá plodina ako podsev. Nehnojí sa. Cieľom je, aby prvé kosenie mohlo prebehnúť v júli a potom ešte pokiaľ možno dvakrát. A tento systém navyše ešte dopĺňa bioplynová stanica.
Ozelenenie zostávajúcej plochy sa vykonáva pomocou kvalitných medziplodín zahŕňajúcich rastliny odolné voči zime. Pri čo najmenšom obrábaní pôdy sa tak tu dajú na jar vysiať riadkové plodiny. Pre kolegov z odboru je pohľad na mayerhoferove polia určite nezvyčajný. Zatiaľ čo oni sa snažia mať čo najväčšie lány, on ich vedome rozdeľuje. Nákladovosť však udržuje v určitých limitoch.
Kvôli minimalizácii nebezpečenstva erózie zakladá hospodár na svojich poliach ochranné pásy so zmesou raže a vikvy. 
Všetky polia sú rozdelené na „vhodné na plečkovanie“ a „nevhodné na plečkovanie“. 
Beetle Bank sa tiahne naprieč lanom. Je to životný priestor pre malé živočíchy.
„Pomocou širokého osevného postupu a stáleho ozelenenia sme chceli splniť požiadavky času,“ hovorí Georg Mayerhofer. „Ako presne tento osevný postup bude vyzerať, sa ale ešte rozhoduje. Plánujem väčšinou na dva roky dopredu. Okrem sóje je určite zaujímavá quinoa a pohánka, slnečnice a amarantus v bio kvalite. Čo sa plodín náročnejších na plečkovanie týka, budeme ich striedať tak, aby v osevnom postupe boli pravidelne ďatelina alebo zmes raže a vikvy. Aktuálne pestujeme silážnu kukuricu, sóju, ozimnú pšenicu, ozimné triticale, ozimný jačmeň, ozimný bôb, mužák prerastený a nejaký ovos. V prechodnom roku sme navyše vynechali ozimnú repku a ozimnú tvrdú pšenicu. K tomu sa pridáva ďatelina, zmes raže a vikvy a raž typu Plus, ktoré nie je nutné hnojiť. Navyše som zasial mätonoh ako trvalý zelený porast.“
Na ľuďoch záleží
Veľmi spokojný je hospodár so svojím súčasným tímom: „Veľmi dobre sa mi spolupracuje so Sebastianom Ernstom, ktorý u mňa pracuje na plný úväzok. Je to naozajstný profesionál v pestovaní plodín. Veľa spolu diskutujeme o našich nápadoch a spoločne hospodárstvo rozvíjame. Tiež Martin Gruber, aktuálne náš učeň, k nám skvele zapadol. Veľmi dobré skúsenosti mám aj s praktikantmi. Navyše zamestnávam ešte troch pracovníkov na skrátený úväzok, ktorí väčšinou jazdia s traktorom alebo, ako v prípade Georga, pracujú so zvieratami. A samozrejme mi podľa možností pomáha môj otec.“
Mimochodom, traktory. V podniku sú aktuálne tri. A v pláne je nákup ďalšieho. Najväčší traktor má výkon 250 k. K dispozícii je aj vlastný kombajn. Celkovo ale Georg Mayerhofer nie je nijako premechanizovaný. Ak je to možné, združuje sa s kolegami do družstiev. Čo však podľa neho musí prebiehať absolútne v termíne, je plečkovanie a bránenie. Vlastní už plečku Transformer VF s pracovným záberom 6 metrov, nákup brán plánuje na budúci rok. Rozhodol sa pre brány Cura od spoločnosti HORSCH. „Stroje ma musia presvedčiť nielen z technického hľadiska,“ hovorí hospodár. „So spoločnosťou HORSCH spolupracujem už dlho a dobre. Naše filozofie sú podobné, pretože ja aj firma máme záujem veci ďalej rozvíjať. Okrem toho ma veľmi inšpiruje osobný kontakt a odborné diskusie s jej pracovníkmi.“ Svoj postrekovač HORSCH však Georg Mayerhofer nedávno predal, ako s úsmevom podotýka.
Hospodár predstavuje výsledok plečkovania so strojom HORSCH Transformer. 
Doteraz pracoval hospodár s predvádzacím strojom. V pláne už ale má nákup brán Cura od spoločnosti HORSCH. 
Tiež presná sejacia technika Georga Mayerhofera je od spoločnosti HORSCH.
Bez GIS to nejde
Pre Georga Mayerhofera je dôležité využívať geografické informačné systémy. Prednostne pracuje s JD Operations Center, ktorého údaje, napr. mapovanie výnosu alebo riadenie koľají, integruje do Farm Facts. Ostatne bez informačnej podpory by to celé nemohlo fungovať. Aktuálne hospodár obhospodaruje 120 lánov (18 kukurice, 17 pšenice, 9 jačmeňa), ktoré sú navyše často opatrené protieróznymi pásmi. Na tomto veľkom počte však hospodár vidí aj kladné stránky: „Máme tak možnosť sa dôkladne venovať osevnému postupu. A pozitívny vplyv to má tiež na rozmanitosť druhov.“
Práve posledná téma je pre Georga Mayerhofera veľmi dôležitá. Pri spoločnej prehliadke hospodárstva prechádzame okolo poľa, v strede ktorého sa tiahne šesť metrov široký pás s pestrou zmesou rastlín. „To je Beetle Bank, ktorú sme založili, aby sme poskytli životný priestor malým živočíchom aj vtákom,“ vysvetľuje nám Mayerhofer. „Je to v rámci jedného výskumného programu a prebieha to na vedeckom základe.“
Perspektíva
Ako to bude v bio hospodárstve ďalej s chovom ošípaných na výkrm, to je ešte otvorené. Ale Georg Mayerhofer už má svoje plány: „K hospodárstvu by sa to veľmi dobre hodilo, predovšetkým pri súčasných cenách bio ošípaných. Rozmýšľam o reorganizácii a o tom, že budem už využívať len tri z doterajších piatich maštalí. Na rozhodnutie si ale nechávam čas. Nie som pod tlakom. Chlievy sú zaplatené a môj otec ich vždy udržoval v dobrom stave. Bolo by ale pekné pestovať vlastné bio krmivo. Problémy vidím maximálne v odbere prasiatok.“ S tým súvisí ďalší nápad, ktorý je už vo fáze realizácie: produkcia veľmi kvalitného hovädzieho mäsa Wagyu. Georg Mayerhofer už buduje vlastné stádo. S produkciou mäsa ale začne až vtedy, keď bude mať potrebný počet zvierat. Svoje plány vysvetľuje takto: „Dobytok má na farme svoje vlastné miesto. Môžem tam využiť zimný chliev, mohol by som ho ale tiež rozšíriť. K dispozícii mám pastviny, ktoré môžem najskôr pokosiť a potom ohradiť. Konečný výkrm potom môže prebiehať s vlastným bielkovinovým krmivom. Hoci moji zamestnanci aj ja sme vášnivými rastlinármi, musíme my poľnohospodári vždy premýšľať ucelene. A chov dobytka k tomu skrátka patrí.“
