Prístupní novinkám
Marco Horsch, DE
Poľnohospodárstvo prechádza významnou zmenou, nielen kvôli politickému, ale aj spoločenskému tlaku. Doterajšie osvedčené poľnohospodárske metódy sú často spochybňované a mnohí poľnohospodári sa pri obrábaní polí vydávajú novou cestou. Jedným z nich je Marco Horsch.
Prevzal rodinnú firmu v Sitzenhofe. A okrem toho spoločne s Joachimom Suttorom riadi firmu Bintec. Táto firma so sídlom v Sitzenhofe poskytuje profesionálne riešenie pre skladovanie obilia. Spoločne s jedným zamestnancom obhospodaruje Marco Horsch 300 hektárov ornej pôdy. Patrí sem aj 80 hektárov, ktoré obrába pre iné poľnohospodárske podniky. Na všetkých poliach Marco Horsch praktizuje päťhonový osevný postup a jednotlivé lány zlúčil do hospodárskych blokov.
„Môj strojový park je veľmi obmedzený a jediné vlastné stroje, ktoré vo svojej firme používam, sú traktory", vysvetľuje Marco Horsch. O zberovú a sejaciu techniku a tiež o stroje na obrábanie pôdy sa delí s regionálnymi združeniami poľnohospodárskej techniky. Základná myšlienka regionálneho poľnohospodárstva je pre neho veľmi dôležitá a podporuje ju aj svojím členstvom v týchto združeniach.
„Vzájomná ohľaduplnosť je v združeniach poľnohospodárskej techniky nevyhnutná. A funguje skvele. Dobrým príkladom je naše združenie pre kombajny. Každý člen dobre vie, že v čase zberu občas musí ustúpiť. Všetci pritom ťaháme za jeden povraz a pomocou optimálnej koordinácie sa snažíme vykonať zber čo najrýchlejšie. To ale tiež znamená, že občas niekto musí deň či dva čakať, než bude jeho pole na rade!" Spoločne poľnohospodári zožnú jedným kombajnom cca. 500 hektárov obilia a repky. Na svojich poliach Marco Horsch zámerne používa len menšie a ľahšie traktory, aby pole zaťažoval čo najmenšou hmotnosťou a šetril pôdu. Ostatní členovia združenia praktizujú čiastočne iný postup.
Samochodný postrekovač pre aplikáciu fytosanitárnych prípravkov, ktorý Marco Horsch vo svojom podniku používa, bol vyrobený v roku 1989. Je to PT 150, teda jeden z prvých a najstarších samochodných postrekovačov, ktorý spoločnosť HORSCH vyrobila. Má pracovný záber 24 metrov a počas prevádzky bolo na ňom vykonaných niekoľko vylepšení.
Ovplyvnený postojom rodiny
Marco Horsch v mladosti zažil začiatky spoločnosti HORSCH Maschinen GmbH a veľmi výrazne ho ovplyvnil tiež rodinný postoj ku konzervatívnemu obrábaniu pôdy. Vyrastal v čase vrcholnej fázy minimálneho obrábania a vtedy spoznal, že táto metóda vo Schwandorfe a okolí rýchlo naráža na určité limity. Dodnes sa veľmi intenzívne zaoberá pôdou a skúma, ako môže obrábanie svojich polí ešte viac optimalizovať. Hovorí: „Poľnohospodárstvo podľa receptu ma nezaujíma. Chcem skúšať nové veci a zbierať svoje vlastné skúsenosti. Chcem, aby ma práca bavila, aj keď vopred viem, že možno niektoré z mojich početných pokusov na poli nevyjdú. Napriek tomu som si vedomý, že sa môj spôsob hospodárenia musí vyplatiť aj finančne a ja musím zarábať peniaze." Momentálne mu veľmi pomáha, že sa na jeho rozmanitý osevný postup vzťahujú dotácie a získava tak finančnú podporu. Päťhonový osevný postup má ďalej tú výhodu, že na svojich poliach nemusí riešiť toľko problémov s burinou. Jeho osevný postup sa skladá: obilie, repka, obilie, kukurica, potom letný osev kvitnúcimi plodinami alebo strukovinami. Kedysi intenzívny osevný postup je tak teraz odľahčený predovšetkým strukovinami a kukuricou. Predtým sa osevný postup skladal výlučne z pšenice a repky. Doba zberu a sejby sa tak vo veľkej miere vyznačovala vysokým pracovným nasadením a množstvom stresu. Päťhonový osevný postup pre neho znamená veľké uľahčenie práce. Termíny pre obrábanie, zber alebo sejbu nepripadajú všetky na rovnakú dobu a pracovný čas sa dá lepšie rozdeliť.
„Veľa experimentujem s pestovaním medziplodín. Napríklad ich nesejem na celom poli, ale len na jednej polovici. Chcem posúdiť ich vplyv na výnos nasledujúcej kultúrnej plodiny", hovorí. Zámerne nepestuje horčicu ako medziplodinu, aby sa vyhol jej neznášanlivosti s repkou. Repka je v jeho osevnom postupe prevažujúcou listovou plodinou. Už niekoľko rokov sa snaží pestovať aj sóju; nielen pre ďalšie odľahčenie osevného postupu, ale tiež kvôli podpore regionálneho poľnohospodárstva. S pestovaním sóje je doposiaľ spokojný: „Výnos sa pohybuje medzi 3,5 a 4,5 tonami. Po zbere sa sójové bôby vylisujú a získaný olej sa predáva výhradne v tunajšom regióne."
Marco Horsch síce nemá v úmysle prejsť na ekologické poľnohospodárstvo, to však ponúka dobré možnosti, ktoré by chcel vo svojom podniku vyskúšať. Predovšetkým tie, ktoré sa týkajú pôdy. Čím viac sa touto témou zaoberá, tým jasnejšie mu je, prečo minimálne obrábanie pôdy vtedy v 80. rokoch vo Schwandorfe a okolí narazilo na svoje limity. „Mali sme vtedy veľmi krátke osevné postupy. Tým sme zničili všetky výhody, ktoré nám z minimálneho obrábania pôdy plynuli. Dnes som toho názoru, že hlboké skyprenie pôdy je nevyhnutné. Okrem toho, nechávať pôdu nevyužitú bola vtedy a dodnes je veľká chyba. Pre tvorbu humusu nie sú dôležité len samé medziplodiny, ale aj koreňové exsudáty. Obdobie, kedy sa nepestujú kultúrne plodiny, je potrebné využiť na tvorbu humusu v pôde pomocou medziplodín. Ak by sme to vedeli už vtedy v 80. rokoch, bolo by minimálne obrábanie pôdy určite úspešnejšie." Marco Horsch ale tiež dodáva, že na niektorých z jeho polí sa dá obsah humusu ešte vylepšiť. Zaoberá sa tým, ako humus v pôde vytvoriť a pritom dosiahnuť kladného ekonomického efektu.
O Marcovi Horschovi
Marco Horsch je najmladší brat Philippa a Michaela Horschovcov. V Sitzenhofe vo Schwandorfe vedie rodinný poľnohospodársky podnik. Za manželku má Kanaďanku. Manželia majú dvoch synov. So svojou ženou žil Marco Horsch 1,5 roka v Kanade. Tam sa zrodila myšlienka firmy Bintec, jeho druhého zamestnania popri poľnohospodárstve. Podpora regionálneho poľnohospodárstva a presadzovanie nových nápadov sú pre neho veľmi dôležité témy. Je otvorený tiež pestovaniu špeciálnych plodín.
Technické konope ako doplnenie osevného postupu
Pre zvýšenie obsahu humusu v pôde experimentuje nielen s medziplodinami, ale plánuje tiež podsev kukurice. Na poľnohospodárskych plochách bude v budúcnosti panovať oveľa väčšia diverzita. Preto sa neboja skúšať nové cesty. Napríklad vlani začal pestovať technické konope. „Prišiel ku mne jeden mladík z marketingového oddelenia HORSCH. Okrem práce v spoločnosti HORSCH založil tiež regionálnu start-up firmu, ktorá spracováva semená konope na potraviny. Spýtal sa ma, či by som nechcel pestovať technické konope. Ja som vždy prístupný novým nápadom a okrem toho by som podporil mladú regionálnu firmu. Rýchlo som sa rozhodol, že mu pomôžem. V prvom roku som konope pestoval na 10 hektároch. Dokázal som ho dobre začleniť do osevného plánu tým, že som na časti plôch prešiel od strukovín na konope." Úroda s 1 tonou semien na hektár bola síce úspešná, ale nie ľahká. Použitým kombajnom sa nedali rastliny drviť a nenarezané sa zase dostávali na pole. To sa ukázalo ako veľká chyba. Bolo ťažké ich zapracovať a podarilo sa to len vďaka HORSCH Tiger MT. Tento kultivátor je kombináciou diskového podmietača a radličiek pre hlboké kyprenie. Pre zapracovanie konope sa ale použili len disky. To bohužiaľ viedlo k tomu, že pozemok nebol nijako rovný, predovšetkým kvôli obrovskému množstvu zaparenej konopnej slamy. Pri aplikácii fytosanitárnych prípravkov alebo hnojív to potom nie je pre vodiča vôbec príjemné. Aj tento rok Marco Horsch technické konope pestuje a chce sa z vlaňajších chýb poučiť. Plánuje, že po zbere konope bude na poli pestovať najskôr letnú plodinu. Tým získa čas pre intenzívne zapracovanie pozberových zvyškov. Tie tentoraz nechá pred zapracovaním vyschnúť. Navyše na kombajne vylepší niektoré nastavenia, aby zber bol viac bezproblémový. Z ekonomického hľadiska sa pestovanie konope v minulom roku vyplatilo. Jeho vysoká konkurencieschopnosť potláča rast buriny a tráv, nie je tak nutné používať pesticídy alebo hnojivá. Konope je tak skutočným prínosom, ako pre striedanie plodín, tak pre ekonomický výsledok podniku.
Alternatívne fytosanitárne opatrenia
Jedným z ďalších cieľov Marca Horscha je obmedziť používanie pesticídov a v budúcnosti viac využívať alternatívy, napr. fermenty. „Pravidelne sa o tejto téme rozprávam s ostatnými poľnohospodármi. Veľa z nich má svoje vlastné postupy na výrobu fermentov. Táto oblasť je ešte v plienkach, nie sú teda k dispozícii vedecky overené metódy." Marco Horsch sa domnieva, že pri tomto vývoji sa spoločnosť bude na poľnohospodárstvo pozerať zase inak. V budúcnosti je potrebné obmedziť používanie fytosanitárnych prostriedkov, šetriť hnojivami a predovšetkým udržať výnosy na rovnakej úrovni. Pri tvorbe humusu sa v pôde ukladá CO2 a poľnohospodári tak významne môžu prispieť k zlepšeniu klímy.
Marco Horsch ale zdôrazňuje, že tieto výhody je nutné aktívne prezentovať na verejnosti. Podľa neho mali poľnohospodári už v minulosti oveľa otvorenejšie hovoriť o svojej práci a tiež o chybách, ktoré urobili. „Poľnohospodárstvo sa momentálne nachádza v rozhodujúcej fáze, pretože sa musí znovu nájsť. Ja sám som dlhé roky prevádzkoval poľnohospodárstvo podľa „receptu" a príliš som sa spoliehal na vedu a poradcov. Síce to pre mňa veľmi dobre fungovalo, ale odnaučil som sa samostatne premýšľať. Predovšetkým v oblasti ochrany rastlín toho mám veľa čo doháňať. Dospel som do bodu, keď zisťujem, aké možnosti okrem poľnohospodárstva podľa receptu vôbec existujú," hovorí Marco Horsch na záver rozhovoru.
terraHORSCH bude naďalej sledovať, ako si Marco Horsch vedie a ako úspešný so svojimi alternatívnymi metódami je.