Poľnohospodárstvo v čase koronavírusu
Kto by si dokázal pred iba troma mesiacmi predstaviť, že sa poľnohospodárstvo a poľnohospodári niekedy stanú systémovo významní - a to po celom svete? Koronavírus to umožnil. Dôležité témy regeneratívneho poľnohospodárstva teraz nesmú ustúpiť do pozadia. Michael Horsch vysvetľuje prečo.
„Diskusia medzi ekologickým a konvenčným poľnohospodárstvom dostala vecné obrysy. V legislatíve je zrejmé, že všetko, čo hospodárstvo dodatočne zaťažuje, nie je presadzované za každú cenu. To ale neznamená, že témy ako klíma, zdravé potraviny atď. miznú. Naopak: Teraz získavajú novú kvalitu a posúvajú sa na úroveň, na ktorej môžeme my poľnohospodári so spoločnosťou diskutovať racionálnejšie.
Ako príklad uveďme zníženie spotreby postrekových prípravkov. Mnohým poľnohospodárom je jasné, že to nie je len požiadavka spoločnosti. Skúsenosti s naším hospodárením sú toho dôkazom. Odolnosť voči postrekovým prípravkom (napr. psiarky roľnej) sa neustále zväčšuje a vyššie aplikované množstvá vedú len ku krátkodobému zlepšeniu. Okrem toho z roka na rok zisťujeme, že tesné osevné postupy repky (25 % +) sa vypomstia. Výnosy repky už nestúpajú. Naopak. Niekde dokonca klesajú - napriek alebo kvôli väčšiemu použitiu ochranných prípravkov !?
To vedie k tomu, že sa viac rozširujú osevné postupy (diverzita) a automaticky sa vracajú opatrenia na ochranu rastlín. Stále častejšie vidím jarné plodiny a tým tiež riadkové plodiny, ktoré sa tiež sejú presnými sejacími strojmi. V tejto súvislosti sa uvažuje o tom, ošetriť herbicídom len riadok a do toho využiť mechanickú likvidáciu burín. K týmto plodinám ostatne patrí aj repka, ktorá sa môže siať na 50 cm.
Regeneratívne poľnohospodárstvo (hybridné poľnohospodárstvo) bude dlhodobo ďalšou alternatívou k ekologickému, resp. konvenčnému poľnohospodárstvu. Chceme sa profilovať aj v tomto segmente a podporovať „regeneratívne" myslenie. Pri regeneratívnom poľnohospodárstve si mnoho ľudí automaticky predstaví novú formu ekologického poľnohospodárstva. To nie je pravda. Regeneratívny aspekt sa veľmi dobre hodí aj pre konvenčné poľnohospodárstvo.
Je samozrejmé, že pri regeneratívnom prístupe je snaha obmedziť chemické hnojenie a ochranné prípravky na biologické procesy v pôde a v rastlinách, alebo ich dokonca nahradiť. Ak chceme ovplyvňovať prostredie, v ktorom žijú pôdne organizmy tak, aby mohli čiastočne nahradiť funkciu napr. chemických hnojív, musíme lepšie pochopiť, v akom vzťahu rastlina, resp. koreň s pôdou a biologickými organizmy je a akú úlohu pôdne organizmy hrajú.
A musíme si tiež uvedomiť, že úlohou regeneratívneho poľnohospodárstvo nie je v prvom rade ďalej zvyšovať výnosy, ale dosiahnuť vyššiu kvalitu pôdy, prirodzené zdravie rastlín a vyššiu kvalitu vo forme väčšieho výskytu živín v našich obilninách. Nezabúdajme, že ukladanie uhlíka do pôdy (tvorba humusu) je možné len pri tomto spôsobe hospodárenia, aj keď téma klímy teraz v dobe koronavírusu trochu ustúpila do pozadia.
Preto by sme sa aj v budúcnosti chceli viac zaoberať regeneratívnym poľnohospodárstva. V Nemecku, Rakúsku, Francúzsku a Anglicku už majú s touto témou dlhoročné skúsenosti. A my by sme radi využili aj medzinárodných vedomostí. Preto nás teší, že sme získali Joela Williamsa, medzinárodne uznávaného odborníka. S Joelom pripravíme niekoľko článkov - prvý nájdete hneď na ďalších stranách - a dúfame, že sa naučíme mnoho z toho, čo už je na medzinárodnej úrovni o regeneratívnom poľnohospodárstve k dispozícii.“