Rezistencia – Čo pozorujeme? Aký bude ďalší vývoj?
Rezistencia nadobúda v poľnohospodárstve na ornej pôde stále väčší význam. Michael Horsch a Michael Braun hovoria o príčinách, stratégiách a technických prístupoch k riešeniu rastúceho problému.
Téma rezistencie už dávno nie je len teoretickou diskusiou – dnes sa týka celého radu poľnohospodárskych podnikov. Jej šírenie je stále citeľnejšie: „Rezistenciu vnímame ako jednu z veľkých výziev nasledujúcich rokov, predovšetkým v západnej Európe,“ hovorí Michael Horsch. „Problém so psiarkou roľnou je dobre známy. To, čo na nás teraz mieri míľovými krokmi, je mätonoh," dopĺňa Michael Braun. Jedným z hlavných spúšťačov rastúcej herbicídnej rezistencie je vysoký podiel ozimných obilnín v osevných postupoch.
Tento vývoj súvisí s dvoma kľúčovými faktormi: Na jednej strane je pre chemický výskum čoraz ťažšie objavovať nové účinné látky, uvádzať ich na trh a udržať ich používanie. Na druhej strane príroda reaguje zvýšenou odolnosťou a vytvára rezistenciu. „Rezistencia sa objavuje plazivo. Spočiatku sa dá reagovať zvýšením dávok účinných látok, čo môže krátkodobo priniesť čiastkový úspech," hovorí Michael Horsch. „Ale skôr alebo neskôr nastane bod, kedy príde ďalšia vlna rezistencie. Prípravky sa potom aplikujú v stále vyšších dávkach - s čím ďalej menšou účinnosťou. Zároveň porast trpí vysokým chemickým stresom, čo vedie k stratám hustoty a vitality, a tým aj k strate výnosu. Keď je porast pod týmto čoraz väčším tlakom, znižuje sa jeho schopnosť čeliť napadnutiu chorobami a škodcami, čo opätovne vedie k nárastu týchto škodlivých činiteľov.“
Pôvod
Už pred približne 15 rokmi boli v Anglicku pozorované prvé rezistencie tráv. Najmä v regiónoch s veľmi vysokým podielom ozimnej pšenice sa v osevnom postupe vyvinula rezistencia psiarky roľnej voči dôležitým skupinám účinných látok a stala sa výzvou pre poľnohospodárske podniky. Aby tomu poľnohospodári čelili, vrátili sa dokonca k orbe: „Orba priniesla krátkodobé úspechy,“ hovorí Michael Horsch. Dlhodobo však táto metóda nepriniesla očakávané výsledky a buriny sa potom vrátili o to silnejšie. Orba teda už tiež nepredstavovala riešenie.
Následne mnoho podnikov rozšírilo skladbu plodín a výrazne znížilo podiel ozimnej pšenice. Na ťažkých pôdach sú však alternatívy veľmi obmedzené. Poľnohospodári preto viac vsádzajú na jarné plodiny (napríklad jarný jačmeň) alebo kukuricu, aby rozšírili skladbu plodín o ďalšie kultúry. „Nakoniec mám pocit, že postihnutí poľnohospodári stále bojujú,“ domnieva sa Michael Horsch.
Prestavba skladby plodín má však aj svoje limity. Hoci sa mnohým poľnohospodárom darí pomocou jarných plodín ako hrach, fazuľa, kukurica alebo jarný jačmeň v kombinácii s optimalizovanými výrobnými postupmi vytvoriť čisté porasty, tieto plodiny často prinášajú výrazne nižšiu maržu – čo je dilema, ktorú poľnohospodárov ekonomicky zaťažuje.
Vplyv pôdnych herbicídov
Ak hovoríme o účinných látkach, v súčasnej dobe sa pri regulácii burín sústredíme na pôdne herbicídy, pri ktorých je potrebné maximalizovať ich účinnosť. Pre úspech aplikácie herbicídov je rozhodujúci rad podmienok prostredia, napríklad vlhkosť pôdy. Dôležitým faktorom úspešnosti regulácie burín je však aj siatie. „Rovnomerne hlboké uloženie osiva, dostatočné zakrytie osiva a kyprý povrch poľa sú základom všetkého. Len tak je možné po zasiatí aplikovať pôdne herbicídy s bezpečným účinkom a zároveň minimalizovať negatívne dopady na plodiny," hovorí Michael Braun.
Na niektorých miestach vytláčajú mätonohy psiarku roľnú ako burinu číslo jedna. Rezistencia na herbicídy sú u psiarky roľnej známe už niekoľko rokov. Naproti tomu rezistencia voči mätonohu je pomerne novým javom. V súčasnosti sa problémy takmer výhradne vyskytujú v prípade mätonohu mnohokvetému (Lolium multiflorum), ktorý sa používa v jednoročných krmovinových zmesiach, v podsevoch a v medziplodinách.
Biológia oboch lipnicovitých tráv:
Psiarka roľná sa častejšie vyskytuje na ťažších pôdach a je jednoročná aj ozimná. Klíčia predovšetkým na jeseň pri teplote pôdy medzi 10 až 15 ° C, ale klíčenie môže pokračovať až do jari. Na spustenie klíčenia postačí aj svetelný impulz trvajúci len niekoľko milisekúnd. Z kľukatého klíčneho listu sa vyvinú trsy s 20 až 60 cm vysokými steblami. Od júna do júla môže každá rastlina vytvoriť až 20 klasov, z ktorých každý môže obsahovať až 2 000 semien. Semená sú považované za rano zrelé, pretože sú schopné klíčiť už vo fáze mliečnej zrelosti. V horných vrstvách pôdy stráca semeno klíčivosť asi po štyroch rokoch. Pokiaľ je však zapravené do pôdy, môže pretrvať až desať rokov.
Mätonoh mnohokvetý je viacročný. Uprednostňuje hlboké, teplé pôdy s vysokými zrážkami. Na rozdiel od psiarky klíči celoročne, avšak iba pri teplotách pôdy nad 10 °C. Potom sa tiež tvoria trsy. Rastliny dorastajú do výšky 30 až 100 cm a prerastajú kultúrnu plodinu. V letných mesiacoch, od júna do augusta, sa vytvárajú klasy. Každá rastlina môže produkovať až 1500 semien. Tie môžu začať klíčiť krátko po vypadnutí z klasu – teda ešte pred výsevom nasledujúcej plodiny. V pôde si semená uchovávajú klíčivosť až päť rokov.
Zdroje: Lfl Bayern, Praxis Agrar, BIO Aktuell, lk Online, TLLLR, LFULG Sachsen
Dôležitosť doby siatia
Vo vzťahu k rezistenciám hrá doba siatia ozimnej pšenice kľúčovú úlohu. „Vlastne by sa malo siať neskôr,“ hovorí Michael Horsch. „Avšak neskoro siate plodiny sú relatívne slabo konkurencieschopné. Preto mnoho poľnohospodárov na problematických pozemkoch s burinou vedome seje skôr a snažia sa týmto spôsobom vytvoriť porasty s vysokou konkurenčnou silou. To znamená, že cez relatívne skoré siatie vysievajú do riadku aj pomerne vysoký výsevok ozimnej pšenice. To umožňuje plodine vybudovať si silnú konkurenčnú silu v riadku a pôsobiť proti tlaku buriny.“ Poľnohospodári sa ocitajú v konflikte: Na jednej strane chcú siať čo najneskôr, aby väčšina semien psiarky vzišla ešte pred siatím. Na strane druhej vedie skoré siatie k stabilným a konkurenčne silným porastom – čo zase uľahčuje boj s burinami. „Jadro veci je: keď sú podmienky na siatie vhodné, treba ich využiť a nečakať na neskorý termín. Nakoniec je dôležitá perfektná plodina s vysokou konkurenčnou silou vo vnútri riadkov," zhŕňa Michael Horsch. „Ďalším dôležitým faktorom je výkonnosť strojov, ktorú treba mať k dispozícii v správny čas,“ dopĺňa Michael Braun.
Diskusia o rozstupe riadkov
V oblastiach s výskytom rezistentných burinových tráv sa v súvislosti s týmito výzvami opäť častejšie diskutuje o rozstupe riadkov. Najmä podniky s vysokým výskytom psiarky roľnej si pripravujú osivové lôžko aj niekoľko týždňov pred samotným výsevom. Tesne pred sejbou aplikujú totálny herbicíd, ktorým potlačia práve vyklíčenú psiarku roľnú. Následne sa bez spracovania pôdy priamo vysieva. Pri tom široké riadky narúšajú pôdu menej ako veľmi úzke riadky so striedavým usporiadaním pätiek. „Širší rozstup riadkov je však potrebné vždy posudzovať s ohľadom na konkrétne podmienky a predovšetkým na pestovanú plodinu. Mali by sme sa ale rozhodne zaoberať rozstupom 20, prípadne aj 25 cm, pretože tie umožňujú presnejšie uloženie osiva a pestovanie plodín s vyššou konkurenčnou schopnosťou v rámci riadku - a tým aj účinnejšie potlačenie burinových tráv,“ toľko Michael Horsch (viac o tejto téme na stranách 6-7). Ak konkurencia medzi riadkami nestačí, je potrebné hľadať ďalšie riešenie. V zásade sú potrebné širšie riadky, aby bolo možné ukladať osivo pomocou rovnako dlhých výsevných pätiek rovnomerne a do rovnakej hĺbky – čím sa podporí homogénny vývoj plodiny s vysokou konkurenciou v riadku. Pre priestor medzi riadkami potom pripadá do úvahy buď mechanické ošetrenie pomocou plečky, alebo chemická ochrana rastlín s využitím nových metód. Pre úspešnú reguláciu burín je stále dôležitejšie rozpoznať vzájomné vzťahy a odvodiť a realizovať správne rozhodnutia. „Strategické myslenie je zásadné, predtým než sa začne čokoľvek robiť,“ uzatvára Michael Horsch.