Medzi suchom a technikou: Precíznosť otvára nové možnosti
Sucho a extrémne výkyvy počasia – témy, ktoré sú stále aktuálnejšie po celom svete. Philipp a Constantin Horschovci vysvetľujú, že nejde len o nedostatok zrážok, ale o nový prístup k hospodáreniu s vodou, pôdou a precíznym poľnohospodárstvom.
Voda sa čoraz viac stáva obmedzujúcim faktorom v rastlinnej výrobe – a to celosvetovo, bez ohľadu na lokalitu. Nejde pritom len o nedostatok zrážok, ale v posledných rokoch došlo k zásadnej zmene v chápaní hospodárenia s vodou a pôdou. „V rozhovoroch s poľnohospodármi sa téma sucha dnes objavuje prakticky hneď,“ hovorí Philipp Horsch. Pred niekoľkými rokmi tomu tak ešte nebolo.
Túto skutočnosť potvrdzujú aj klimatológovia: Nezmenilo sa celkové množstvo zrážok, ale ich rozloženie. Dážď prichádza nárazovo vo veľkom množstve, alebo naopak neprší celé týždne vôbec. Extrémne poveternostné situácie trvajú dlhšie, tlakové výše a níže zotrvávajú na mieste – čo vedie ku dlhotrvajúcim obdobiam sucha alebo naopak nadmernej vlhkosti. „Stále častejšie si uvedomujeme, že to nesúvisí len s teplom, ale že v týchto obdobiach je jednoducho celkovo príliš sucho,“ dopĺňa Constantin Horsch. Tlak na dosiahnutie stabilných výnosov rastie, rovnako ako potreba efektívnejšie využívať prírodné zdroje. Schopnosť prispôsobiť sa – a predovšetkým presnosť – sa tak stávajú úplne kľúčovými faktormi.
Hospodárenie so živinami a obrábanie pôdy
Nedostatok živín je obvykle prvým limitujúcim faktorom: „Rastlina vždy najskôr vyhladuje, než uschne,“ zhŕňa Constantin Horsch. Tento princíp priamo súvisí s prácou zameranou na úsporu vody. Priame siatie alebo plytké spracovanie pôdy samo o sebe nestačí. „Ide predovšetkým o to, sprístupniť živiny rastlinám - a práve tu hrá dôležitú úlohu spracovanie pôdy. Kombinácia pestovania medziplodín a priameho siatia je krok správnym smerom - ale možno nie úplne dostačujúci. Pôda potrebuje kyslík a určitý objem, aby mohli byť živiny rastlinám k dispozícii. A taký objem vytvorí obrábanie pôdy, preto má správne obrábanie veľký vplyv,“ hovorí Constantin Horsch. „Mnoho podnikov dnes využíva suché obdobia na hlbšie kyprenie, aby jednak odstránili zhutnenie, ktoré sa vytváralo roky, a zároveň mohli uložiť živiny - napríklad fosfor - do hlbších vrstiev. Spracovanie pôdy tak zabezpečuje pôdnu štruktúru, ktorá rastlinám umožňuje spoľahlivý prístup k živinám." Ďalším aspektom je cielené ukladanie živín. Ukazuje sa, že pôdy sú dnes často zaťažené vrchnou vrstvou – teda koncentrácia živín je vyššia v horných vrstvách a smerom dole klesá. To je práve v obdobiach sucha problém, pretože povrch pôdy rýchlo vysychá a živiny sú tým pádom rastlinám horšie dostupné. „Preto používame techniku, ktorá optimalizuje nielen samotné ukladanie, ale aj distribúciu živín v pôde,“ dopĺňa Philipp Horsch.
Hlavným cieľom zostáva zlepšenie schopnosti pôdy zadržiavať vodu – či už cieleným prehlbovaním ornice, zvyšovaním obsahu humusu alebo premysleným striedaním plodín. Kľúčové je nielen vodu v pôde udržať, ale aj ju rýchlo a efektívne absorbovať. A práve štruktúra pôdy v tom zohráva zásadnú úlohu. Presnosť pri spracovaní pôdy je rozhodujúcim faktorom: „Chceme pracovať plytko s veľkou presnosťou, aby sme znížili odparovanie, a zároveň veľmi presne do hĺbky, aby sme mohli ukladať živiny a účinne kypriť pôdu,“ vysvetľuje Philipp Horsch. Práve tu vzniká napätie medzi dvoma prístupmi: Na jednej strane stojí potreba cieleného prehlbovania ornice kvôli zlepšeniu pôdnej štruktúry a sprístupneniu živín rastlinám. Na strane druhej potom myšlienka priameho siatia bez spracovania pôdy (NoTill), ktoré sa snaží čo najmenej narušovať pôdu, aby šetrilo vodu. Dva prístupy, ktoré sa na prvý pohľad vylučujú.
NoTill – riešenie?
Každý zásah do pôdy so sebou prináša určitý odber vody – a to aj vtedy, keď sa ihneď spätne utuží. Je teda NoTill (priama sejba) skutočným riešením? Také jednoduché to podľa Philippa a Constantina Horschovcov nie je. Záleží na mnohých faktoroch – type pôdy, osevnom postupe, klíme. Z technického hľadiska sa najviac presadilo priame siatie pomocou diskov, pretože umožňuje presnejšie uloženie osiva. „Na suchých kontinentálnych stanovištiach sa používajú ako diskové, tak radličkové stroje. Aj napriek tomu ale býva radličková technika častejšie využívaná," vysvetľuje Philipp Horsch. Výhodou radličkového stroja je jeho schopnosť pôdu viac otvoriť, čo je výhodné predovšetkým v oblastiach s krátkou jeseňou a rýchlym nástupom zimy, kde rastlinné zvyšky nestihnú zotlieť.
Pôvodne priame siatie vzniklo v oblastiach, ktoré boli buď trvalo príliš suché, alebo príliš mokré. Navyše v týchto regiónoch panujú v zime silné mrazy, ktoré spôsobujú vymŕzanie ťažkých pôd, čím dochádza k ich kultivácii. Dážď a teplo potom podporujú biologickú aktivitu v pôde. „V Európe sú však zimy čím ďalej miernejšie. Preto je pre nás priame siatie pravdepodobne náročnejšie, pretože často naráža na svoje limity - aj kvôli škodcom," dodáva Constantin Horsch. Obaja sa zhodujú, že klasické priame siatie je najreálnejšie na ťažkých pôdach. Na to je ale nutný inteligentnejší osevný postup. „Musíme nájsť spôsob, ako si poradiť s problematickou burinou a škodcami - a pritom zachovať výhody priameho siatia. To znamená vykonávať inteligentnejšie zásahy do pôdy - práve to je smer, ktorým sa teraz uberáme," vysvetľuje Philipp Horsch.
Premena priameho siatia
„Moderná forma priameho siatia smeruje skôr k jeho kombinácii so spracovaním pôdy – a to aj v rámci osevného postupu,“ dopĺňa Philipp Horsch. „V mnohých regiónoch dnes hovoríme o plodinovo špecifickom priamom sejbe alebo striedavom systéme (Rotational NoTill),“ hovorí Constantin Horsch. Cieľom je inteligentne začleniť priame siatie a kombinovať ho so spracovaním pôdy v rámci osevného postupu. Dokonca aj v klasických oblastiach priameho siatia, ako je Kanada, sa dnes čoraz viac integruje spracovanie pôdy. „Pred desiatimi rokmi to ešte vôbec nebola téma,“ vysvetľuje Philipp Horsch. Rozhodujúca je hĺbka a presnosť spracovania. Každý zásah totiž znamená stratu vody – najmä v suchých obdobiach. „V spracovaní pôdy máme k dispozícii rôzne varianty radličiek, od intenzívne premiešavajúcich až po hlboko kypriacu, bez toho, aby pritom pôda dostala na povrch,“ dopĺňa Philipp Horsch.
Kľúčovým strojom je v tomto smere Focus: „Focus hrá na niektorých stanovištiach kľúčovú úlohu, pretože spája spracovanie pôdy a siatie v jednom stroji. To znamená: žiadna strata času medzi pracovnými operáciami a tým pádom menšie straty vody. Zároveň je možné priamo ukladať zásobné dávky hnojiva, aby sa rastliny mohli cielene vyživovať. „Focus je celosvetovo najúspešnejší StripTill systém, ktorý spracuje s istotou najviac hektárov. Najmä ľahké pôdy sú pre neho ideálne, pretože je potrebné ich hlboko prekypriť," dopĺňa Philipp Horsch.
Presnosť pri siatí
Presnosť nehrá kľúčovú úlohu iba pri spracovaní pôdy – je zásadná aj pri siatí, najmä v podmienkach sucha. Často je k dispozícii iba krátke časové okno, a preto je dôležité dosiahnutie optimálneho uloženia osiva. „Pre perfektné uloženie osiva je zásadné správne načasovanie a voľba vhodného stroja, aby každé zrno malo rovnaké podmienky. Práve presnosť je základom pre využitie zvyškovej pôdnej vlahy a úspešné založenie porastu," vysvetľuje Philipp Horsch. „Veľkú úlohu tu hrá náš systém AutoForce, ktorý automaticky reguluje prítlak na pätky a zaisťuje tak perfektné a rovnomerné uloženie. Aj naše pätky ParaDisc sú neustále vyvíjané tak, aby spoľahlivo ukladali osivo." Stále viac poľnohospodárov dnes využíva presný výsev aj pri repke, aby zmiernili dopady sucha, dosiahli čo najpresnejšie uloženie osiva a vytvorili ideálne podmienky pre porast. Výhodou je zároveň vyššie vyťaženie stroja, pretože cukrová repa, kukurica aj repka sa vysievajú jedným sejacím strojom. S cieľom flexibilne reagovať na aktuálne podmienky je po celom svete viditeľný ďalší trend: „Pozorujeme, že sa zákazníci stále viac vybavujú, čo sa týka sejacej techniky,“ hovorí Constantin Horsch. Philipp Horsch dopĺňa: „Smerujeme k tomu, že poľnohospodári kupujú druhý sejací stroj – nie dva rovnaké, ale rôzne, aby boli flexibilnejšie a mohli byť pri siatí agilnejší.“ Cieľom je pracovať s ohľadom na počasie a špecifické plodiny. „Aby sme mohli ponúknuť zodpovedajúce riešenie, je naše portfólio v oblasti siatia a spracovania pôdy veľmi rozmanité - a práve túto rozmanitosť potrebujeme, pretože rozdielne podmienky nemožno zvládnuť jediným strojom. Zákazníci dnes od techniky očakávajú vysokú úroveň presnosti i flexibility."
Sofistikované systémy
Už teraz je zrejmé, že extrémne výkyvy počasia a sucho budú čoraz viac ovplyvňovať rastlinnú výrobu. Vysporiadať sa s tým vyžaduje inteligentné a premyslené systémy. Diskusia o priamej sejbe a spracovaní pôdy pritom nie je otázkou „buď – alebo“. Ukazuje sa skôr, že je potrebná flexibilita – ako v stratégiách spracovania, tak v používanej technike. „Priama sejba nie je všeliek. Môže byť súčasťou riešenia - ale iba v rámci inteligentného systému," hovorí Constantin Horsch. A Philipp Horsch dopĺňa: „Potrebujeme pestrosť. Pestrosť v technike, osevných postupoch aj v prístupe k spracovaniu pôdy. Nedá sa to zvládnuť s jedným strojom alebo jednou zavedenou stratégiou." Priame siatie (NoTill) a spracovanie pôdy si teda neodporujú – naopak, oba prístupy majú svoje opodstatnenie a môžu sa vzájomne výhodne dopĺňať. Vývoj teda čoraz viac smeruje k takému spracovaniu pôdy, ktoré je prispôsobené osevnému postupu, ktorého cieľom je mobilizovať živiny, podporiť tvorbu orničnej vrstvy a zlepšiť schopnosť pôdy zadržiavať vodu – s cieľom dosahovať stabilné výnosy aj v obdobiach sucha. Nevyhnutným predpokladom je presnosť - ako pri spracovaní pôdy, tak pri siatí. Len pokiaľ je osivo ukladané rovnomerne a každá rastlina má porovnateľné štartovné podmienky, je možné vytvoriť homogénne porasty – čo je kľúčové pre efektívne využitie vody a stabilný vývoj porastu.