Maximálny výkon v správny čas
V Kazachstane obhospodaruje Zharas Kanapin so svojou rodinou dve farmy. Aby čo najlepšie využil svoj obmedzený čas, spolieha sa na najmodernejšiu techniku. Časopisu terraHORSCH rozpráva, prečo sa pre neho HORSCH Sprinter stal kľúčovým strojom a ako ho Michael Horsch inšpiroval k novému obchodnému nápadu.
Zharas Kanapin vyrástol na farme v Kazachstane, ktorú viedol jeho otec. Do Nemecka prišiel v rámci programu pre kazašských študentov a vyštudoval poľnohospodársky manažment na Vysokej škole aplikovaných vied Weihenstephan-Triesdorf. Potom sedem rokov pracoval v oblasti ochrany rastlín, kým sa v roku 2008 vrátil do Kazachstanu.
Založenie dvoch poľnohospodárskych podnikov
Po návrate do rodnej krajiny kúpil spoločne s otcom poľnohospodársky podnik severozápadne od Astany s rozlohou približne 3 000 hektárov, ktorý položil základ ich činnosti. V nasledujúcich rokoch pribúdali ďalšie pozemky. Dnes zahŕňa podnik TOO Oksanovka celkom 12 000 hektárov. V roku 2022 urobili ďalší veľký krok kúpou podniku TOO Tschernigovka, ktorý leží asi 60 km južne od Astany a má tiež takmer 12 000 hektárov. Zharas Kanapin podniky vedie spoločne s otcom, strýkom a tromi bratmi. „Sme rodinná firma,“ hovorí. V roku 2012 sa s modelom Sprinter 15 NT dostal do Kazachstanu prvý stroj značky HORSCH. „Technológia tohto stroja bola vtedy v Kazachstane novinkou. Rozstup riadkov 30 cm tu predtým neexistovala. Mnohí sa obávali, že sa tým zvýši zaburinenie, ale my sme verili v tento systém a pracovali s ním. Už po dvoch rokoch sme zistili, že výnosy boli výrazne vyššie ako u iných sejacích strojov," uvádza. Odporúčanie na tento stroj prišlo od Clausa Tischera, zakladateľa firmy – predajcu CT Agro: „Povedal mi: ‚S týmto strojom nemôžeš šliapnuť vedľa.“ A mal pravdu.“ Dnes je v oboch podnikoch v prevádzke celkom 13 strojov Sprinter 15 NT. „Veľkú výhodu vidíme v radličkách sejacieho stroja. Keď je horná vrstva pôdy vyschnutá, mnoho radličiek už do nej nemôže preniknúť. S radličkovými výsevnými pätkami Sprinter môžeme bez problémov zasiať, pretože osivo je uložené pod hornou suchou vrstvou."
Do strojového parku okrem sejacích strojov Sprinter patrí aj Avatar 12.20 SW, Maestro 36.60 SV, Joker 7 RT+, Tiger 4 MT, Leeb PT 6.280 a Leeb VL. S týmto výkonným strojovým vybavením obhospodaruje rodina celkom 24 000 ha. Na severnej farme sa pestuje približne 6 000 ha pšenice, 2 000 ha jačmeňa a 3 000 ha slnečnice. Na južnej farme sa zameriavajú na 6 000 ha pšenice a 6 000 ha tvrdej pšenice. „V tejto oblasti máme veľmi veľa slnečného svitu, a preto je kvalita tvrdej pšenice mimoriadna,“ vysvetľuje vedúci podniku. Aby bolo možné ďalej zvýšiť kvalitu a výnosy, bola v minulom roku začatá investícia do zavlažovania na ploche 700 ha. V tomto roku pribudlo ďalších 850 ha, takže celková zavlažovaná plocha je takmer 1 500 ha. Pre aktuálnu sezónu sa plánuje pestovanie požltu farbiarskeho na ploche približne 2 000 ha. „Myslíme si, že olejniny majú budúcnosť,“ hovorí Zharas Kanapin. „Do budúcnosti chceme asi 30 % našich plôch osiať olejninami – na severe slnečnicou, na juhu požltom.“
Rozumná investícia
Na zaujímavý podnikateľský nápad ho priviedol Michael Horsch pri jednej zo svojich návštev v Kazachstane. „Povedal mi, že v Česku postavil dve silá, každé s kapacitou 3 000 ton obilia. Na jeseň v nich uskladnil 6 000 ton jačmeňa, pretože vtedy bola výkupná cena veľmi nízka. Na jar potom mohol jačmeň predať za výrazne lepšiu cenu. To ma prinútilo k zamysleniu. V roku 2011 sme počkali a obilie predali až neskôr – za oveľa výhodnejšiu cenu.“
Táto skúsenosť viedla rodinný podnik k investícii do nového obilného skladu blízko farmy na juhu: „Vybudovali sme moderné zariadenie so sušiarňou a čistiacim systémom. Sklad leží priamo pri železnici, čo je z hľadiska logistiky obrovská výhoda." Odtiaľ sa obilie predáva a prepravuje do Uzbekistanu, Iránu a Azerbajdžanu. V sklade sa uchováva a obchoduje aj obilie od iných poľnohospodárov. Celkom sa tak exportuje 100 000 až 150 000 ton. Vďaka tejto investícii sa obchod stal ďalším pilierom podnikania.
Náročné podmienky
„Môj otec vždy hovorí: robím poľnohospodárstvo už 45 rokov a žiadny rok nebol rovnaký ako ten predchádzajúci. Pracujeme v extrémnych poveternostných podmienkach a musíme sa s tým naučiť žiť. Je potrebné sa rýchlo rozhodovať, aby sme ako poľnohospodársky podnik mohli ďalej prežiť," opisuje situáciu Zharas Kanapin. Nie každý rok je v Kazachstane poznačený suchom – občas prídu aj roky s väčšími zrážkami. Pokiaľ však v júni a júli nezaprší, majú to rastliny obzvlášť ťažké. „To sa dá len ťažko predvídať. Poľnohospodárstvo je veda, ktorá vyžaduje každodenné pozorovanie rastlín a ich stavu, aby sme mohli včas a cielene robiť správne rozhodnutia - pretože podmienky sú nepredvídateľné. Všetkým poľnohospodárom hovorím: siatie musí byť hotové za desať dní, zber za pätnásť. To je ideálny časový rámec. Všetko, čo prekračuje túto hranicu, sú straty.“
Úzke časové okná
Zásadné je predovšetkým správne načasovanie začiatku siatia. „Do polovice apríla leží na poliach obvykle sneh. Preto trvá určitú dobu, kým pôda vyschne a prehreje sa. Od začiatku mája teploty veľmi rýchlo stúpajú a tiež vietor napomáha vysychaniu pôdy." Ideálne časové okno je preto veľmi úzke. V Kazachstane začínajú poľné práce obvykle koncom apríla. Prvým krokom je narušenie kapilarity, aby sa zabránilo odparovaniu vody. Ďalšou výhodou je, že spracovanie horných 2–3 cm pôdy umožní jarnému slnku lepšie ju prehriať. Siatie potom začína medzi 10. a 15. májom. „Neosievame ani hektár bez hnojenia, to podľa môjho názoru nedáva zmysel. Všetky naše sejacie stroje Sprinter NT vedia aplikovať granulované hnojivo," hovorí Zharas Kanapin. Kombinácia priameho siatia s aplikáciou hnojiva je v Kazachstane bežnou a jednou z najúčinnejších metód zvyšovania výnosov. Kvôli snehu, ktorý na poliach dlho leží, je obdobie vhodné na siatie veľmi krátke. „V týchto dňoch musíme zvládnuť maximum, aby sme dosiahli požadované výnosy.“ Preto sú podniky vybavené výkonnou technikou, ktorá umožňuje efektívne pracovať v úzkych časových oknách a položiť základ pre dobrú úrodu. Správny čas je kľúčový aj pre zabezpečenie ideálnych podmienok pre klíčenie a podporu rastlín v náročných fázach rastu: „Okolo 15. júna býva obvykle veľmi horúco. Ak pšenica zažije horúco v ranej fáze vývoja, zvládne ho lepšie. Keď je väčšia a potrebuje viac vody, môže ju teplo poškodiť viac," vysvetľuje vedúci podniku.
„Za posledných 50 rokov sme mali možno len jeden totálny výpadok, kedy sme z polí nezobrali vôbec nič,“ spomína Zharas Kanapin. „Rok 2023 bol opäť extrémne náročný s výraznými stratami. Kvalita pšenice bola zlá a zaznamenali sme pokles výnosov o 40 %." Aby si rodina zaistila ekonomickú stabilitu aj v rokoch so slabšou úrodou, začala hľadať nové možnosti. „Tak vznikol nápad vybudovať mliečnu produkciu v našom južnom podniku. Ten sa nachádza len asi 60 km od Astany. Počet obyvateľov mesta rastie - rovnako ako dopyt po mliečnych výrobkoch." Plány boli rýchlo uvedené do praxe. Ešte tento rok by mala byť na tomto mieste začatá prevádzka s 1 000 dojnicami.
Práca srdcom
Na farmách je celoročne zamestnaných celkom 150 pracovníkov, k tomu je nutné pribrať ďalších 20 sezónnych zamestnancov pre obilný sklad. „V mliečnej prevádzke tento rok zamestnávame ďalších 60 ľudí,“ vysvetľuje Zharas Kanapin. Ponúknuť celoročný pracovný pomer pritom nie je vždy bežné: „Dnes je ťažké nájsť vhodných pracovníkov pre poľnohospodársku techniku. Dopyt po pracovnej sile je veľmi vysoký. Preto sa snažíme si zamestnancov udržať. Po celý rok máme prácu - či už ide o odpratávanie snehu v zime, alebo na jar opravy, údržbu a prípravy na sezónu," vysvetľuje Zharas Kanapin. „Mnoho podnikov hľadá pracovníkov od mája do októbra. Za tú dobu ale ľudia nestihnú spoznať ani prevádzku a jeho štruktúru, ani pôdu. Na našich pozemkoch nemôžeme pracovať len rukami a pomocou peňazí - musíme do toho dať aj srdce. Preto potrebujeme odborníkov, ktorí majú znalosti. Práve kombinácia správnych strojov, odbornosti a nadšenia prináša výnosy a úspech."
Potenciál do budúcnosti
Kazachstan je v oblasti profesionálnej rastlinnej výroby a poľnohospodárstva ešte len na začiatku: „Máme obrovský potenciál, ktorý musíme využiť,“ hovorí Zharas Kanapin presvedčene. „Naše podniky sú dobre vybavené a so správnou technikou, zodpovedajúcimi znalosťami a jasnou stratégiou môžeme výnosy ďalej zvyšovať.“ Ďalší veľký krok je už na spadnutie: ešte tento rok sa má začať prevádzka mliečnej farmy. Tým si Zharas Kanapin a jeho rodina vytvárajú ďalší ekonomický pilier, ktorý poskytne stabilný zdroj príjmov a vyrovná nepredvídateľnosť úrod. Ďalším cieľom do budúcnosti je rast a expanzia podnikov. Pozornosť je stále zameraná na budúcnosť: „Poľnohospodárstvo je veda, ale aj vášeň. Kto pracuje s nasadením, robí správne rozhodnutia a využije ten pravý okamih, bude úspešný."