Sejba obilnín: Jednotenie osiva alebo rovnomerná hĺbka – čo je dôležitejšie?
„Normálne“ podmienky na siatie s miernym a vyrovnaným zrážkovým režimom, ktoré zaisťujú rovnomerné vzchádzanie porastu, sú čím ďalej vzácnejšie. Namiesto toho sú obdobia siatia stále častejšie ovplyvňované dlhými suchami alebo extrémnymi daždivými epizódami.
Zatiaľ čo v suchých podmienkach by malo byť osivo uložené do dobre utuženého osivového lôžka so spoľahlivým prísunom vody na klíčenie, aby sa dosiahlo spoľahlivé vzchádzanie. Naopak vo vlhkých podmienkach by osivo nemalo byť príliš pevne zatlačené a malo by byť vysievané čo najneskôr. Extrémy počasia majú tiež vplyv na intenzitu spracovania pôdy, a teda aj na voľbu výsevnej pätky. Spracovanie pôdy možno zhruba rozdeliť do štyroch stupňov intenzity: orba, výsev do mulča, minimalizované spracovanie pôdy a priame siatie. Intenzita spracovania pôdy je často ovplyvnená vonkajšími podmienkami.
Uloženie a jednotenie osiva
Pri úzkoriadkovej sejbe stavia mnoho podnikov na diskovú technológiu. Aká je v tomto ohľade ponuka na trhu a čím sa jednotlivé systémy líšia, pokiaľ ide o vytváranie osivového lôžka? Najuniverzálnejším a v praxi najrozšírenejším spôsobom je siatie pomocou dvojkotúčových pätiek. Vďaka tvaru kotúčov sa spevňuje zemina okolo budúceho osivového lôžka (viď obr. 1). Hĺbka uloženia osiva je regulovaná pomocou predného valca a následným prítlačným kolieskom. Uniformer (vyrovnávač) alebo prípadne zachytávacie koliesko pritláčajú semená ku dnu osivového lôžka. Uzavretie potom zaisťuje zadné prítlačné koliesko. V praxi sa s týmto typom pätky seje po spracovaní pôdy, obvykle s medziriadkovou vzdialenosťou okolo 15 cm.
Jednotenie osiva sa odporúča v prípade plodín, ktoré sa nerozvetvujú alebo netvoria odnože, ako napríklad cukrová repa a kukurica. Na základe našich dlhoročných skúseností s jednotením osiva obilnín je možné zhrnúť nasledujúce: Pozitívny vplyv má jednotenie osiva až pri výsevných dávkach pod 150 zŕn na m². Oveľa významnejšie ako samotné jednotenie je však presné uloženie osiva na dokonale utuženú plochu a do rovnakej hĺbky. Sejbové lôžko otvárajú dva kotúče vedené zľava a sprava. Spätné utuženie zaisťujú hĺbkové vodiace kolieska, ktoré sa vedú pozdĺž sejacích kotúčov až na úroveň osivového lôžka (viď obr. 3).
Osivo je následne vtlačené prítlačným kolieskom do spätne utuženého priestoru (oblasť so vzlínajúcou vodou). Uzatváracie kolieska potom osivové lôžko uzavrú a osivo prekryjú. Vďaka tomu koreň pri klíčení rastie dole do spevnenej pôdy a výhonok hore do kyprej zeminy. Dve hĺbkové vodiace kolesá vedľa kotúčov vyžadujú priestor, a preto nie je možné mať medziriadkovú vzdialenosť menšiu ako 22,5 cm, aj pri použití štandardného rozstupu. Za suchých podmienok toto riešenie zaisťuje najspoľahlivejšie vzchádzanie plodín. Z toho dôvodu je tento sejací systém čoraz častejšie používaný pri výseve repky. Za mokrých podmienok však konštrukčne ťažšie sejačky vytláčajú z pôdy príliš veľa vzduchu. Okrem toho bývajú za mokra bočné steny osivového lôžka príliš tvrdé a korene klíčiacich rastlín sa potom zle vyvíjajú.
Na priamy výsev sa hojne používa jednokotúčová pätka. Príslušná pätka je obvykle ťažšia, a preto môže vyvinúť vyšší prítlak, ktorý je pre priamy výsev nevyhnutný. Na dobre spevnených pôdach však možno výsev vykonávať aj po spracovaní pôdy – metódou falošného osivového lôžka, napr. pri problematickej burine psiarky roľnej. Pri tejto metóde sa hĺbka siatia nastavuje priamo vedľa výsevného kotúča, podobne ako u techniky presného siatia. Kotúč a klzná pätka otvoria osivové lôžko (obr. 2). Osivo sa do dna lôžka zatlačí aj pomocou záchytného kolieska alebo prítlačného zariadenia. Uzatváracie koliesko potom osivo zasype pôdou. Regulácia hĺbky priamo na úrovni kotúča umožňuje siatie bez valca. Medziriadkovú vzdialenosť výrazne pod 20 cm je možné realizovať iba s pomocou striedavo usporiadaných výsevných pätiek (krátka a dlhá pätka).
Rozstup riadkov
Rozstup riadkov je pri siatí obilnín neustále diskutovanou témou. Existujú argumenty pre a proti úzkemu a širokému rozstupu riadkov. Uzavretie porastu za účelom rýchleho vytvorenia silnej konkurenčnej schopnosti voči burinám hovorí užší rozstup riadkov. Spoľahlivosť a presné uloženie osiva hovorí pre väčší rozstup riadkov. Ako dobrý kompromis sa v praxi osvedčil rozstup okolo 15 cm. Pre túto vzdialenosť je však nutné použiť dve rôzne dlhé pätky, aby sa predišlo upchávaniu. V praxi to znamená, že sú použité krátke a dlhé pätky, teda sú striedavo posunuté dopredu a dozadu. Týmto usporiadaním predná pätka odhadzuje zeminu pred zadnú pätku a naopak zadná pätka čiastočne zasypáva výsevný riadok prednej pätky. Vzhľadom k tomuto systému sú podmienky na zapracovanie a hĺbkové uloženie odlišné pre predné a zadné pätky. Čím je pôda sypkejšia, tým je rozdiel viditeľnejší. Jednoradový sejací systém ponúka riešenie. Všetky riadky majú rovnaké podmienky. Pre spoľahlivú prevádzku takéhoto stroja je ale potrebný väčší rozstup riadkov. Väčšie rozstupy navyše prispievajú k presnejšiemu uloženiu osiva do požadovanej hĺbky.
Body na diskusiu
Presná hĺbka uloženia osiva:
- Rovnaké východiskové podmienky pre každú rastlinu – vnútorný konkurenčný tlak rastlín, ktoré vzídu neskôr.
- Dodržanie hĺbky výsevu a bezpečného zakrytia osiva – zabraňuje stresu z herbicídov pri kultúrnej rastline, resp. jej koreňa.
- Rovnomerné porasty obilnín sa ľahšie ošetrujú – napr. pri plánovaní aplikácie herbicídov, fungicídov a regulátorov rastu.
- Pri mechanickej regulácii burín je rovnomerné hĺbkové uloženie základným predpokladom pre optimálne nastavenie náradia.
Jednotenie osiva:
- Pozitívne skúsenosti s dávkami osiva nižšími ako 150 semien/m².
- U plodín, ktoré netvoria odnože alebo vetvenia, je jednotenie osiva nevyhnutné.
Pokiaľ vezmeme do úvahy všetky súčasné výzvy riadkového výsevu – ako je spoľahlivé vzchádzanie za sucha, vlhka alebo minimalizácia stresu z herbicídov – potom je správne uloženie osiva do pôdy a hĺbková presnosť (najmä pri výseve nad 150 zŕn/m²) dôležitejšie pre vytvorenie homogénneho porastu.