Akú úlohu hrajú štartovacie živiny?
Po prehľade o potrebe živín pri kukurici a technickom pohľade na aplikáciu hnojív sa tretia časť série o pevných/kvapalných hnojivách zaoberá účinkami štartovacích živín na vývoj rastlín – na základe rozsiahlych pokusov.
Na získanie zodpovedajúcich poznatkov boli vykonané rozsiahle pokusy na rôznych pozemkoch s cieľom získať odpovede na nasledujúce kľúčové otázky:
- Ako je možné klasické podkoreňové hnojenie pomocou DAP doplniť alebo vykonať v menšom množstve bez toho, aby došlo k strate výnosu? Je možné cieleným použitím kvapalného hnojiva ako doplnok k DAP znížiť celkové množstvo podkoreňového hnojiva – pri zachovaní rovnakej úrovne výnosu? V rámci pokusu bol DAP testovaný spoločne s NPK roztokom v rôznych dávkach a stupňoch redukcie.
- Existujú rozdiely medzi čistým dusíkom (AHL) a NPK roztokmi? V tomto pokuse bolo použité výhradne kvapalné hnojenie.
- Je možné zaistiť výnosovú stabilitu aj za extrémnych poveternostných podmienok alebo pri sťažených podmienkach? Je možné cieleným hnojením dosiahnuť vitálnejší porast, ktorý lepšie odolá obdobiam sucha a vysokým teplotám? Tieto otázky boli skúmané vo variante s DAP a NPK roztokom.
- Súčasťou série pokusov je aj klasické kontaktné hnojenie pevným hnojivom pomocou DAP priamo do riadku (bez dodatočného kvapalného hnojiva).
Použitý bol špeciálne upravený stroj. Na šesťradový sejací stroj Maestro TV s variabilným rámom bolo namontovaných niekoľko rozvodov na aplikáciu kvapalného hnojiva: na kvapalné podkoreňové hnojenie, na aplikáciu priamo do riadku k osivu a na hnojenie vedľa riadku, avšak do koreňovej zóny kukurice. Stroj bol navyše vybavený zásobníkom na pevné hnojivo na klasické podkoreňové hnojenie pomocou DAP. Na čelný záves bol namontovaný zásobník Leeb 1.4 CT – čelná nádrž s vlastným čerpadlom a riadiacou jednotkou na aplikáciu kvapalného hnojiva. Uvedený systém bol navrhnutý špeciálne pre experiment. Podobné vybavenie je však už k dispozícii pre rôzne prevedenia strojov Maestro, ako sú modely SV/SX, SV L/SX L a RV, a v budúcnosti je plánované aj pre ďalšie modely.
Pozemky a podmienky
Pokusy boli vykonané v rôznych regiónoch: v Českej republike na lokalite s priamym siatím a ťažšími pôdami, v Štajersku (Rakúsko) a v Alsasku (Francúzsko) na veľmi kvalitných kukuričných pozemkoch s teplým podnebím, v okolí Schwandorfu a priamo na lokalite Sitzenhof na pozemkoch so stredným výnosovým potenciálom. Tým bolo pokryté široké spektrum podmienok. Výber lokalít nebol vedený snahou o úplnosť, ale cieľom zachytiť reprezentatívny prierez rôznymi typmi pozemkov. Výsev prebiehal medzi 10. a 24. aprílom – v súlade s obvyklými termínmi pre dané oblasti. V čase siatia bol na všetkých pozemkoch v pôde dostatok vody. Čoskoro po výseve prišiel dážď. Následne však na mnohých miestach nastalo sucho - miestami až štyri týždne bez významnejších zrážok. Celkovo panovali veľmi rozdielne podmienky dostupnosti vody. Jar 2025 bola na všetkých pozemkoch skôr chladná. Koncom mája teploty v noci miestami klesali pod 10 °C, ojedinele až k 2 °C. Cez deň bolo síce občas teplejšie, ale celkovo boli teploty v tomto období podpriemerné. Išlo teda o veľmi vhodné podmienky na to, aby bolo možné v chladnom roku zreteľne sledovať účinky cieleného hnojenia štartovacími živinami.
Sledovanie vývoja porastu
Prvé poznatky sa prejavili už vo veľmi ranej fáze rastu. Pri použití čistého AHL (roztoku močoviny a dusičnanu amónneho) – teda bez prídavku fosforu – sa rastliny podľa očakávania sfarbili do modrofialova. Tento efekt bol ešte zosilnený chladnými teplotami. Sfarbenie sa objavilo aj na miestach, kde bola vopred aplikovaná hnojovica, a preto by mal byť fosfor v pôde v dostatočnom množstve. Kvôli nízkej teplote pôdy však nebol fosfor pre rastliny dostupný.
Varianty hnojené kvapalným NPK sa vyvíjali veľmi dobre. V týchto porastoch sa modrofialové sfarbenie nevyskytlo. Aj napriek nízkej teplote bol aplikovaný fosfor v riadku pri osive rastlinám dostupný. Do fázy 4.–5. listu vykazovali tieto rastliny zreteľne lepší rast, boli väčšie a silnejšie. Podobné efekty boli pozorované aj pri DAP aplikovanom priamo do riadku (kontaktné hnojenie). Ani tu sa typické modré sfarbenie neobjavilo. Tiež pri klasickom podkoreňovom hnojení nebolo pozorované sfarbenie rastlín. Zistilo sa však, že trvalo o niečo dlhšie, než bolo hnojivo v depote absorbované koreňovým systémom. Rozdiel oproti variantom s kvapalným hnojivom sa však čoskoro vyrovnal. Pri vyšších dávkach kvapalného hnojiva – ako pri AHL, tak aj pri NPK – došlo k popáleniu semien. Tento efekt bol zámerne vyvolaný, aby bolo možné presnejšie určiť, kedy k popáleniu dochádza a kde sa nachádza hranica bezpečnej aplikačnej dávky. Aplikácia kvapalných hnojív priamo do osivového lôžka sa nazýva kontaktné alebo štartovacie hnojenie a slúži ako doplnok k základnému hnojeniu. Ukázalo sa, že základná výživa rastlín musí byť zaistená prostredníctvom podkoreňového hnojenia, hnojovice alebo živín už obsiahnutých v pôde. Samotné kontaktné hnojenie (kvapalné alebo pevné) základnú výživu nahradiť nemôže, pretože by pri vyšších dávkach mohlo dôjsť k poškodeniu zrna a klíčiacej rastliny.
Výhľad
Pokusy budeme ďalej sledovať aj v priebehu leta. Hlavná pozornosť bude venovaná rozdielom vo výnosoch a otázke, či sa rané rozdiely vo vývoji rastlín prejavia aj na konečnom výnose, alebo či sa postupom vegetácie vyrovnajú. Do veľtrhu Agritechnica v novembri budú k dispozícii ďalšie vyhodnotenia – priamo na veľtrhu potom bude predstavená aj technika pre cielenú aplikáciu kvapalných hnojív a záujemcovia budú mať príležitosť o tejto téme diskutovať priamo na mieste.