V mene hrachu: Človek a stroj v nepretržitom nasadení
Zožneš, čo si si zasial. Len málokedy bol tento výrok výstižnejší. Na jednej farme vo Fínsku pestujú výhradne strukoviny. Aby zákazníci boli neustále zásobovaní ručne zbieraným čerstvým hráškom, dochádza takmer každý druhý deň k výsevu. Spôsob hospodárenia, ktorý vyžaduje značnú dávku citu a precíznosti.
Farma Vesa Tammilehta sa nachádza v Jokele, uprostred poľnohospodársky orientovaného regiónu v južnom Fínsku. V roku 1985 tu jeho rodičia začali pestovať hrach, spočiatku iba na niekoľkých hektároch, pričom hlavné zameranie bolo na pestovanie obilia. Každý rok sa plocha hrachu postupne zväčšovala. Zlom nastal približne pred 15 rokmi. Vtedy sa pestovalo 300 až 400 hektárov obilnín a 150 hektárov hrachu. S postupom času však ceny obilia stále viac klesali, zatiaľ čo trh s hrachom ukázal svoj veľký potenciál. „Nakoniec sme úplne upustili od pestovania obilia a zamerali sa výhradne na hrach,“ hovorí Vesa Tammilehto, ktorý farmu medzitým prevzal od svojich rodičov. Tí ho však stále aktívne podporujú, rovnako ako jeho manželka. V súčasnosti sa hrach pestuje na približne 400 hektároch.
Úloha hrachu vo Fínsku
Hrach má vo Fínsku dlhú tradíciu pestovania a patrí k najstarším kultúrnym plodinám v krajine. Vďaka dlhým a svetlým letným nociam získava hrach jedinečnú sladkosť, a preto sa čerstvý hrach často konzumuje na desiatu surový. Jedná sa o zdravú letnú pochúťku, pretože je bohatý na bielkoviny, vitamíny a minerálne látky. Na rozdiel od mnohých iných krajín je možné tieto plody počas celej sezóny kúpiť čerstvé v supermarketoch. Vesa Tammilehto odhaduje, že 98 % jeho predaného hrachu sa konzumuje priamo za surova a ďalej sa nespracováva. Hrach je však tiež veľmi všestranný v kuchyni. Vo Fínsku je obzvlášť obľúbená tradičná hrachová polievka, ktorá má v miestnej gastronómii významné miesto.
Až 150 sezónnych pracovníkov
Zber prebieha prevažne medzi polovicou júna a začiatkom septembra. Akonáhle hrach dozreje, zberá sa ručne a je dodávaný priamo k zákazníkom. Zberá sa vždy iba toľko, koľko je aktuálne potrebné. Aby bolo možné zvládnuť tento náročný proces, pracuje počas sezóny na farme až 150 pracovníkov. Zameriavajú sa na dve odrody hrachu, ktoré sú u zákazníkov obľúbené, ale stále skúšajú nové veci: „Tento rok sme pestovali sedem rôznych odrôd. Našim cieľom je predĺžiť sezónu a zároveň ďalej zlepšovať kvalitu. Odrody, ktoré zberáme mimo hlavnej sezóny, bývajú obvykle o niečo menšie, ale zákazníci preferujú skôr väčšie veľkosti. Preto sa snažíme nájsť aj vhodné odrody pre mimosezónny zber.“
Výnosy sa veľmi líšia. Obvykle možno zožať až 3,5 tony na hektár. Presne to však nemožno určiť: „Zberáme iba to, čo dokážeme predať. Pokiaľ kvalita nezodpovedá našim požiadavkám, hrach nezberáme. Pokiaľ je súčasne zrelých príliš veľa plôch a nemáme dostatok pracovníkov alebo zákaziek od zákazníkov, tiež ich nezberáme.“
Podmienky na predaj sú tu ideálne: „Žijeme 15 km od Helsínk. Naša oblasť má najvyššiu hustotu obyvateľov v krajine. Vďaka tomu sú aj dodacie vzdialenosti veľmi krátke. Môžeme tak ponúknuť kvalitný a rýchly servis. Pokiaľ zákazníci potrebujú viac hrachu, dokážeme na to pružne reagovať a dodať im čerstvý tovar.“
Hrach je predávaný zákazníkom a na trhy po celej provincii, vrátane Tampere, ktoré leží približne 150 km ďaleko. Práve tam sídli obchodník, ktorý distribuuje hrach po celej krajine. Predajná sezóna trvá iba zhruba tri mesiace, počas ktorých je spoľahlivá logistika kľúčová. „Na toto obdobie si prenajímame vozidlá. Je dôležité, aby fungovala bezchybne, aby sme mohli čerstvý tovar dodávať podľa plánu,“ vysvetľuje Vesa. Na každé predajné miesto sa zákazníkom predá priemerne 200 až 300 kg hrachu denne, na väčších predajných miestach dokonca až jedna tona. Ceny pre koncových zákazníkov sa veľmi líšia, v priemere činia sedem až osem eur za kilogram.
Avatar v nepretržitej prevádzke
Na začiatku výsevnej sezóny býva obvykle dosť mokro. „Snažíme sa zasiať čo najviac, aby sa všetky odrody dostali do pôdy. To predstavuje približne 100 až 150 hektárov. Niektoré odrody potom ešte zakrývame netkanou textíliou na ich ochranu,“ hovorí Vesa Tammilehto. Keď prvá odroda dozrieva, je potrebných mnoho pomocníkov. Struky sú pomerne malé, a preto je zber náročnejší. „Pre nás je dôležité byť efektívny. Nemôžem si teda dovoliť zamestnať v prvých týždňoch o 20 ľudí viac. Je potrebné robiť správne rozhodnutia, aby sme zo zberu vyťažili maximum,“ vysvetľuje Tammilehto.
Aby bolo možné neustále dodávať čerstvý hrach, v hlavnej sezóne sa približne každý druhý deň vysieva asi 10 hektárov. Kľúčové je pritom zvoliť optimálne množstvo, ktoré sa dá ako zožať, tak aj predať.
Aby mohol Vesa Tammilehto splniť rozmanité požiadavky svojho hospodárstva, potrebuje spoľahlivý sejací stroj, ktorý optimálne pracuje za rôznych podmienok. Od tejto sezóny využíva stroj HORSCH Avatar SL v kombinácii s čelným zásobníkom Partner FT. „Videl som stroj vlani na výstave Agritechnica a okamžite ma presvedčil,“ hovorí Vesa. Jeden z týchto prvých strojov tak našiel svoje miesto na jeho farme. „Sejací stroj má všetky vlastnosti, ktoré som chcel. Presvedčila ma aj jeho pätka. Má prítlačné koliesko, ktoré fixuje osivo v osivovom lôžku, najmä v suchých podmienkach. Súčasne má aj vysoký prítlak na pätku,“ dodáva.
Rôzne poveternostné podmienky a charakteristiky pôdy počas sezóny kladú na techniku zvláštne nároky. „Počas sezóny zažívame všetko – od ťažkých a mokrých podmienok až po obdobie sucha. Spoľahlivý sejací stroj, ktorý poskytuje dobré výsledky za všetkých týchto podmienok, je pre mňa nevyhnutný. Avatar presne spĺňa tieto požiadavky. Navyše sa mi páči jeho kompaktná konštrukcia a skutočnosť, že ho môžem rýchlo prestavať. Nechcel som ťahaný stroj, pretože by spolu s traktorom bol príliš dlhý a nepotrebujem tak veľký objem zásobníka,“ vysvetľuje Vesa. Dvojitý zásobník vpredu navyše umožňuje súčasné aplikovanie hnojiva a osiva - čo je dôležitý aspekt z hľadiska efektivity.
Počasie zohráva pri výseve rozhodujúcu úlohu. „Keď je začiatok sezóny daždivý, musíme dbať na to, aby sme pôdu príliš neutužovali, pretože by to mohlo negatívne ovplyvniť rast hrachu,“ vysvetľuje Vesa. V minulosti sa po prvom výseve často objavili silné dažde, ale v posledných troch rokoch prevládali skôr suché podmienky. „Musíme byť schopní na počasie pružne reagovať. Niekedy to pôsobí ako hazard, nájsť správnu rovnováhu. U obilia sa vždy dbá na to, aby sa vysievalo za optimálnych podmienok. U nás to tak nie je. My musíme siať, keď to aspoň trochu ide. Ale máme dobré stroje, ktoré nám umožňujú zvládnuť všetky výzvy, ktoré nám matka príroda prichystá.“
Prvé plochy sú zozbierané na konci júna. Potom sa vysieva medziplodina, napríklad horčica, aby bola pôda pokrytá až do ďalšieho výsevu hrachu. Medziplodina je následne zapravená do pôdy pomocou diskového podmietača, načo sa na jar pripravuje osivové lôžko pre ďalší výsev hrachu pomocou rotačných brán.
Výhradne pestovanie hrachu
Vesa Tammilehto pestuje vo svojom podniku výhradne hrach, napriek tomu však nevlastní žiadnu vlastnú pôdu. „Pôdu si obvykle prenajímame na tri roky, potom potrebujeme iné pozemky,“ vysvetľuje. „Ako podnik rástol a potreba poľnohospodárskej pôdy sa zvyšovala, nebolo jednoduché nejaké pozemky nájsť, pretože mnoho pestovateľov obilia v regióne ich tiež stále hľadá. To zvyšuje ceny na trhu. Pôdu si prenajímame vždy na tri roky, počas ktorých pestujeme výhradne hrach. Lepšia by bola každoročná zmena pozemkov, ale to by sme každý rok potrebovali 400 hektárov novej pôdy. To je nemožné. V súčasnej dobe je to 100 až 150 hektárov ročne. V posledných rokoch sme mali šťastie, že sa tieto pozemky nachádzali v okruhu 10 kilometrov od nášho podniku. Niektoré sú však vzdialené 70 až 90 kilometrov, čo si vyžaduje efektívnu logistiku,“ hovorí poľnohospodár. Preto je preňho v súčasnej dobe dôležité ideálne koordinovať využitie traktorov a strojov.
„Každý rok je veľkou výzvou nájsť dostatok pozemkov. Pred desiatimi rokmi sme museli vziať čokoľvek, čo sa nám podarilo získať. V posledných piatich rokoch sa situácia trochu zlepšila. Dokonca sme si mohli prenajať 50 alebo dokonca 70 hektárov od jedného poľnohospodára.“ Stav pozemkov je pritom vždy prekvapením: „Človek nikdy nevie, ako sa na poliach pracovalo predtým. Tu sme už zažili všeličo.“
Vyhliadky do budúcnosti
Napriek mnohým výzvam sa pri pohľade do budúcnosti rysuje jasný cieľ. „Veľa som premýšľal o tom, čo môžeme urobiť,“ hovorí Vesa Tammilehto. „Keby som napríklad zožal o 50 kilogramov viac na hektár, znamenalo by to za celú sezónu veľa. Musíme teda nájsť spôsoby, ako zvýšiť výnosy. To je ale ťažké, pretože každá sezóna je iná. Aktuálne máme za sebou veľmi náročný rok, v ktorom nám počasie často kládlo prekážky. Ak sa nám podarí zvýšiť výnosy, budeme musieť prenajímať menej plôch. To nám ušetrí peniaze, ktoré môžeme investovať inam. Zároveň si ale nemôžeme dovoliť zásadné zmeny zo dňa na deň, pretože musíme neustále dodávať zákazníkom zodpovedajúce množstvo. Tiež rast nákladov a znižovanie dotácií vytvárajú ďalší tlak. Musíme teda dobre hospodáriť.“ Toto vyjadrenie opäť ukazuje, koľko citu a premysleného prístupu vyžadujú rozhodnutia Vese Tammilehta, aby našiel správnu rovnováhu medzi stabilitou a zmenami a mohol optimalizovať svoje postupy.