Prečo poľnohospodári vsádzajú na budúcnosť
Zmeny v rozstupoch riadkov a súvisiace trendy v oblasti poľnohospodárskej techniky nie sú len záležitosťou USA. Michael Horsch vysvetľuje, ako a prečo sa menia rozstupy riadkov pri pestovaní sóje a čo to znamená pre poľnohospodárov.
V júli mal Michael Horsch príležitosť hovoriť v Iowe s Harrym Stineom, uznávaným odborníkom na sóju a šľachtiteľom. „Je to úplný expert na sóju,“ hovorí. „Stine sa celý život venuje šľachteniu sóje a vyvinul odrody, ktoré sú dnes nenahraditeľné.“
„Jednou z prvých otázok, ktoré Michael Horsch položil ‚guruovi šľachteniu sóje', bolo, či má jednotenie sóje nejaký zmysel. Odpoveď bola jednoznačná: „Povedal jasne a zreteľne nie. Vyzerá to síce upravene, ale neprináša to pre úrodu žiadnu zjavnú výhodu.“ Stine pripisoval význam riadkovému rozstupu podľa stanovišťa a odrody rastlín.“
Zmena rozstupu riadkov
V USA sa v posledných rokoch pri sóji ustálila rozteč riadkov 50 cm (20 palcov). To umožňuje siatie kukurice a sóje rovnakým presným sejacím strojom. „Niektorí tiež sejú sóju na 37,5 cm,“ hovorí Michael Horsch. Pre tento spôsob sa pri kukurici zdvihne každá druhá výsevná jednotka, aby sa mohlo siať na 75 cm (30 palcov). Veľkým trendom v Corn Belte (tzv. Kukuričný pás v stredozápadnej časti USA) však bolo 50 cm.“
„Aktuálne pozorujeme zaujímavé trendy najmä na väčších farmách. Rozstup riadkov 50 cm pri kukurici nie je technicky optimálny a z pohľadu agronómie prináša prechod zo 75 cm na 50 cm iba malé zvýšenie výnosov. Preto mnoho poľnohospodárov hovorí: Vraciame sa k rozstupu 75 cm a 24 riadkom, aby sme mohli žať dvakrát po 12 riadkoch, alebo k 48 riadkom s rozstupom 75 cm, aby sme mohli žať trikrát po 16 riadkoch. To zjednodušuje celý systém zberového adaptéra a sejacieho stroja a pri siatí a zbere sa kladie väčší dôraz na výkon a efektivitu. Pokiaľ ide o výnosy, dochádzalo by, pokiaľ vôbec, iba k nepatrným stratám.“ Tento rozstup riadkov by však znamenal, že sejací stroj by už nebol vhodný na siatie sóje, pretože predtým bolo možné vďaka menšiemu rozstupu riadkov obe plodiny siať jedným strojom.
V nadväznosti na tento vývoj možno uviesť nasledujúce: „Pred desiatimi až pätnástimi rokmi sa najprv v apríli vysievala kukurica a potom v teplejšom období v máji sója, niekedy v závislosti od odrody.“ To znamenalo, že obe plodiny mohli byť zasiate jedným sejacím strojom. „Nové odrody niekedy dokonca umožňujú zasiať obe plodiny súčasne, alebo dokonca sóju pred kukuricu. To si vyžaduje zmenu prístupu.“
Pre mnoho poľnohospodárskych podnikov znamená skracujúce sa optimálne výsevné okno druhý sejací stroj, aby bolo možné pracovať súbežne. „Zdá sa, že pre mnoho fariem to vedie k novej stratégii: na jednej strane používať pri siatí kukurice širšie (75 cm) a výkonnejšie stroje na presné siatie, a na druhej strane zaobstarať druhú sejaciu techniku určenú výhradne pre sóju,“ vysvetľuje Michael Horsch.
„Harry Stine nám tiež potvrdil, že sa pri šľachtení odrôd pôvodne sústredili na rozstup riadkov 50 cm. Ukázalo sa však, že je možné dosiahnuť ešte mierne zvýšenie výnosu, ak sa u súčasných alebo pripravovaných odrôd zmenší rozstup. Zdá sa, že 25 cm (10 palcov) je nové optimum pre sóju. Za predpokladu, že je výsev prevedený perfektne.“
Z tohto dôvodu sa niektoré väčšie farmy prikláňajú k výsevu kukurice na 75 cm (30 palcov) a pri sóji sa už nespoliehajú na technológiu presného siatia. „Presné siatie jednotlivých zŕn pri sóji je príjemný bonus, ale nie je to podmienka,“ hovorí Michael Horsch. „Tu prichádza na rad náš jednoradový sejací stroj Avatar, ktorý sme pôvodne vyvinuli na priamu sejbu obilnín.“
Dopyt po tomto stroji je aktuálne vysoký najmä na vysoko výnosných pozemkoch v USA. Avatar sa vyznačuje jednoduchým ovládaním, nízkym ťahovým odporom a precíznym ukladaním osiva. „Vďaka vývoju smerom k menším rozstupom riadkov je Avatar ideálnou voľbou pre siatie sóje.“
Veľký zásobník na osivo navyše zaisťuje vysokú efektivitu pri včasnom sejbe, čo je u sóje kľúčové.
Paralelné trendy pri kukurici
„Perfektné počasie nemožno ničím nahradiť. To tento rok opäť jasne vidíme na výnosoch kukurice v USA,“ sumarizuje Michael Horsch. Rob Rudolphi z oddelenia produktového manažmentu HORSCH v USA dodáva: „Tento rok sme zožali o 10 % viac – na veľkej časti Corn Beltu. A to ako poľnohospodári, ktorí urobili všetko, napríklad aplikovali dva rôzne druhy hnojív pri sejbe a mali na sejacom stroji všetky možné senzory, tak aj tí, ktorí jednoducho len zasiali bez ‚vychytávok' na stroji. Všetci zožali to isté. Nakoniec to bolo práve optimálne počasie, ktoré prinieslo vysoké výnosy.“
Na trhu s presným siatím sa dnes rysujú dva zásadne odlišné prístupy. Menšie a stredné farmy, ktoré vďaka svojej výmere vždy dokážu zaistiť optimálne časové okno na siatie, sa zameriavajú na stále zložitejšie a technicky vyspelé stroje. Tieto farmy sa snažia využiť potenciál výnosu na maximum pomocou dodatočného vybavenia a rôznych technológií na presné ukladanie živín.
Väčšie podniky takmer vždy čelia výzve dodržať optimálne časové okno pre siatie na čo najväčšej časti svojej výmery. Na tento účel sú potrebné stroje s vysokou plošnou výkonnosťou. „V praxi vidíme stále väčší dopyt po väčších záberoch a výkonnejších strojoch, aby bolo možné optimálne zasiať čo najväčšiu plochu,“ zdôrazňuje Michael Horsch. „Väčšie pracovné zábery, jednoduchšia technika a nie príliš ťažké stroje, ktoré pri mokrej alebo vlhkej sejbe príliš nezaťažujú pôdu, ale stále kladú veľký dôraz na kvalitu ukladania – tak dnes vyzerá druhý pilier trhu,“ dodáva.
Paralelné trendy sa odrážajú na mnohých miestach: „Či už v USA, Brazílii alebo na Ukrajine – toto pozorujeme všade a je potrebné na to reagovať. Tam, kde to má zmysel, musíme vyrábať stroje s ešte väčšími pracovnými zábermi, zjednodušovať technológiu a sústrediť sa na to podstatné. To je jedna stránka veci, pokiaľ sa nachádzame v optimálnom časovom okne. Okolo tohto časového okna však môžeme s komplexnými, vysoko vybavenými strojmi dosiahnuť ešte lepšie výsledky. Potenciál týchto strojov je potrebné využiť. A týmito dvoma paralelne prebiehajúcimi trendmi sa musíme zaoberať rovnakou mierou,“ hovorí Michael Horsch.
Stávka na budúcnosť
„Tieto trendy pozorujeme aj v Európe, najmä v čase, keď nájmy poľnohospodárskej pôdy celosvetovo neustále rastú.“ To vedie poľnohospodárov k tomu, aby stále viac investovali do budúcnosti, ako vysvetľuje Michael Horsch: „Vysoký nájom nie je nič iné ako stávka na budúcnosť, a stále viac poľnohospodárov na túto budúcnosť stavia. Prečo sú ale ochotní platiť vysoké ceny, aj keď ceny obilia nie sú momentálne príliš vysoké? Táto stávka má podľa môjho názoru zmysel, pretože stále častejšie zažívame prudké nárasty cien obilia, pri ktorých sa tento prístup oplatí.“
Kto platí vysoké nájmy, musí nakoniec obhospodarovať väčšie plochy a rásť rýchlejšie, aby sa to z dlhodobého hľadiska vyplatilo. Poľnohospodári sa teda musia zamerať na to podstatné: počas krátkej doby perfektne zasiať veľké plochy, čo najlepšie využiť ideálne podmienky na siatie, dosiahnuť vysoké výnosy a pritom napríklad nestrácať efektivitu kvôli logistickým problémom.
Význam pre sóju
Výnosový potenciál jednotlivej rastliny je často už takmer vyčerpaný. Nárast výnosu je všeobecne predstaviteľný zvýšením hustoty porastu. Tieto dodatočné rastliny však už v riadkoch s rozstupom 50 cm (20 palcov) nenájdu miesto, pretože by inak konkurencia medzi rastlinami v riadku bola príliš veľká. „Ak sa na tento rozpor pozrieme, vyplýva z toho využitie riadkov s rozstupom 25 cm. Pri polovičnom rozstupe medzi riadkami je možné dodatočné rastliny na m² dobre rozložiť,“ zdôrazňuje Michael Horsch. Predpokladom je však perfektné uloženie osiva a jeho zakrytie, ktoré zaistí spoľahlivé a rovnomerné vzchádzanie porastu.
Sója je veľmi teplomilná plodina. Jediný dážď, na ktorom záleží, je ten, ktorý príde počas kvitnutia od polovice júla do začiatku augusta. „Ak v tomto období prší, sú podmienky pre vysoké výnosy veľmi dobré.“ Sója má navyše vynikajúcu schopnosť zvládať extrémne množstvo zrážok. Preto je tak populárna v Južnej Amerike. To vidíme napríklad v Brazílii, kde dosahujú zrážky až 2000 mm. Sója dokáže kompenzovať mnoho extrémnych situácií, vrátane tepla, pokiaľ počas kvitnutia príde dážď. Pokiaľ tomu tak nie je, je schopnosť kompenzácie výrazne obmedzená.
„V posledných rokoch dramaticky vzrástlo riziko nízkych výnosov u jarín v strednej a juhovýchodnej Európe. Najmä v suchých rokoch boli ozimné plodiny, ktoré dokážu využiť zrážky z jesene a zimy, výrazne spoľahlivejšie z hľadiska výnosov. Na pozemkoch s výrazným suchom na jar a v lete a s nízkou schopnosťou zadržiavať vodu nie je sója tou najlepšou voľbou. Hoci si s horúčavou poradí lepšie ako kukurica, potrebuje v správny čas dostatočné množstvo vody,“ vysvetľuje Michael Horsch.