Alternatívne technológie v ochrane rastlín

S rastúcimi reguláciami a vznikom rezistencií nadobúdajú alternatívne technológie v ochrane rastlín stále väčší význam. V HORSCH sa intenzívne zaoberajú rôznymi alternatívami a vykonávajú vlastné pokusy. Theo Leeb poskytuje prehľad o metódach a vykonávaných testoch.

Herbicíd – SpotSpraying (bodový postrek)

V oblasti používania herbicídov na ničenie burín a trávnych burín v súčasnosti pozorujeme na trhu niekoľko alternatív. Za najsľubnejšie sa považuje bodová aplikácia herbicídov. Pomocou kamerového systému a umelej inteligencie sú plodiny rozpoznávané od burín a cielene ošetrované. O vývoji a cieľoch sme informovali v časopise terraHORSCH 26/2023 „Stále sledujeme trh a už pracujeme na vlastnom systéme, s ktorým sme už mohli získať skúsenosti v prevádzke na poli,“ uvádza Theo Leeb.

Ukázalo sa, že najväčšou výzvou pri technológii SpotSpraying sú rôzne a premenlivé podmienky prostredia. Je nutné zohľadniť druh pôdy, rastové štádiá plodín i burín a ďalšie faktory. Jedným z najvýznamnejších vplyvov na dobrú úspešnosť rozpoznávania systému je svetlo: „Tu musíme brať do úvahy celý rad podmienok: od zatiahnutej oblohy cez intenzívne slnečné žiarenie, slnko zhora, zozadu alebo zboku, až po zapadajúce slnko a svetelné podmienky v noci,“ vysvetľuje Theo Leeb.
Dobre prispôsobené osvetlenie pre všetky podmienky je v súčasnosti jednou z hlavných výziev pri rozpoznávaní rastlín. „Na trhu ponúka firma Ecorobotix aplikačné zariadenie, ktoré tento problém s rôznymi svetelnými situáciami rieši zatienením. Stroj má pracovnú šírku 6 metrov a je vybavený tunelom, ktorý úplne tieni rastliny pod ním od vonkajšieho rušivého svetla. Vnútri tunela sú reflektory, ktoré zaisťujú stále rovnaké svetelné a jasové podmienky, nezávisle na slnečnom žiarení alebo počasí. To umožňuje stabilné rozpoznávanie. Tento systém je však kvôli svojej konštrukcii v pracovnej šírke obmedzený. Postaviť takýto stroj so šírkou 36 metrov je takmer nemožné,“ vysvetľuje Theo Leeb funkciu tohto zariadenia. Tento systém sa využíva predovšetkým v intenzívnych plodinách, napríklad v zeleninárstve. V praxi farmári obvykle používajú túto metódu na likvidáciu zvyškových burín.

Systém je postavený nasledujúcim spôsobom: Obvykle je v prednom závese traktora namontované postrekovacie rameno, ktorým sa aplikuje soľný roztok zvyšujúci vodivosť rastlín. V zadnej časti sú inštalované aplikátory, ktoré privádzajú elektrický prúd do rastlín. Pri prejazde vzniká prúdový tok cez rastliny, ktorý ich ničí.
„Tento postup by mohol byť použitý ako alternatíva k totálnemu herbicídu. Pre nás je zaujímavý predovšetkým pri hubení medziplodín pri priamej sejbe. Najmä v Brazílii pozorujeme rezistenciu medziplodín voči glyfosátu, ktorú je ťažké zvládnuť. Preto sme tam tiež vykonali testy. V dobe testovania však účinnosť, najmä u trávnych burín, z nášho pohľadu ešte nebola uspokojivá. Spoločnosť Crop.zone pracuje na inovatívnych nápadoch a optimalizáciách, aby zvýšila účinnosť pri ničení medziplodín,“ hovorí Theo Leeb. Systém sledujeme aj v Nemecku: „Spoľahlivo funguje a v praxi sa už využíva napríklad pri ničení vňate zemiakov.“

Významným faktorom je spotreba energie: „V súčasnej dobe je potrebných minimálne 10 kW výkonu na každý meter pracovnej šírky. Pre pracovnú šírku 36 metrov to znamená 360 kW, teda takmer 500 koní, plus výkon potrebný na ťahanie stroja. Na porovnanie, pri chemickej ochrane rastlín spotrebujeme približne jeden liter nafty na hektár. V súčasnosti je teda tento pomer stále veľmi nepriaznivý,“ dodáva Theo Leeb.
Celkovo systém funguje. „Pre intenzívne plodiny, ako je zelenina alebo možno aj cukrová repa, by to mohla byť dobrá alternatíva,“ vysvetľuje Theo Leeb. „Pre naše hlavné plodiny však tento systém zatiaľ nie je dostatočne efektívny, a to kvôli vysokej energetickej náročnosti a obmedzenej pracovnej šírke.“
Hlavné zameranie tohto systému však nie je na vysokú plošnú výkonnosť, ale na možnosť mať alternatívu, ak by dôležité prípravky na ochranu rastlín boli obmedzené regulačnými opatreniami alebo strácali účinnosť kvôli vzniku rezistencie.

Fungicídy – biologické prípravky

S používaním biologických prípravkov s úlohou fungicídov sa zaoberáme už dlhší čas: „V Brazílii je využívanie biologických prípravkov veľmi rozšírené a s dobrými výsledkami sa aplikuje na veľkých plochách. Táto metóda sa tam využíva predovšetkým pri sóji, bavlne a menej často pri kukurici. Preto sme si položili otázku, či by tento prístup mohol fungovať aj v európskych podmienkach pri pestovaní obilnín. Na základe toho sme začali pokusy na našich farmách. Jednou z výziev je v súčasnosti správny výber z veľkého množstva dostupných biologických prípravkov. V prvých testoch s rôznymi produktmi sme zaznamenali celkom dobré účinky. Pri ošetrení listových chorôb pšenice však nami vybrané biologické prípravky v posledných rokoch nedosiahli rovnakú úroveň účinnosti ako chemické prostriedky. Výsledky však ukázali potenciál, najmä ak boli biologické prípravky zaradené do postrekových programov,“ vysvetľuje Theo Leeb.
V teste boli v EC 30/31 a v 39/49 vykonané nasledujúce dvojnásobné sekvencie postreku. Varianty zahŕňali dvakrát prípravky biologické, chemické, nasledovali biologické, biologické + v EC 39/49 chemické a dvakrát chemické. „S kombináciou chemických látok a následne biologických boli v našich testoch dosiahnuté dobré výsledky,“ hovorí Theo Leeb.