Poľnohospodárstvo vo vojnových podmienkach
Napriek všetkým stratám a problémom pokračujú poľnohospodári na Ukrajine vo svojej práci a dokonca ďalej investujú. Každý deň je pre nich novou výzvou. Nekonečné boje, extrémne poveternostné podmienky, nepredvídateľné ceny, nedostatok logistiky a ťažké odbytové kanály charakterizujú ich každodenný život na hranici možností.
Wassil Schtendera, majiteľ farmy „Dodola 2021 GmbH" v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny, je priaznivcom bezorbového poľnohospodárstva. S touto metódou pracuje veľmi úspešne už dobrých 15 rokov. Precízne hospodárenie a moderné technológie sú pre neho samozrejmosťou. Pred vojnou zberal na jednom poli dve plodiny ročne, pretože sóju pestoval na zavlažovaných plochách po ozimných obilninách.
Podnik Dodola 2021 GmbH sa stále nachádza v 20-kilometrovej zóne od frontovej línie.
Robiť, čo je možné
Ruská invázia premenila celý podnik – približne 4 200 hektárov, na ktorých sa predtým pestovala pšenica, repka, slnečnica a sója – náhle na bojisko pretkané obrannými líniami. „Náš bežný život sa zrútil zo dňa na deň. Napriek tomu sme robili, čo bolo možné. Najprv sme pomáhali ľuďom na mieste: vyrábali sme múku a olej a rozdávali ich. Tiež sme zásobovali nemocnice palivom, aby bola zaistená dodávka elektriny. A samozrejme sme evakuovali našich zamestnancov aj ich rodiny,“ spomína Wassil Schtendera.
Okamžite sa museli postarať aj o techniku. Keďže kontrolné stanovištia ohrozovali odvoz strojov, mnoho z nich ukryli na súkromných záhradách a dvoroch zamestnancov, ktorí zostali na mieste. Menšie stroje boli dokonca zakopané. Vďaka tomu sa podarilo aspoň čiastočne zachrániť dôležitú techniku.
Na farme a v skladoch bolo každodennou realitou rabovanie. Zmizli nákladné vozidlá, žeriavy, zavlažovacie vybavenie, nakladač Merlo s dosahom 9 metrov a stroj JCB. Bolo odcudzených približne 300 ton hnojiva (tekuté dusíkaté), prostriedky na ochranu rastlín a osivo. Nádrže na 150 až 200 ton tekutého hnojiva boli poškodené a zničené. Škody na zavlažovacom systéme sú nenapraviteľné. Polia boli navyše zničené nepriateľskými raketovými útokmi. Napríklad začiatkom marca 2022 bolo počas jedinej zberovej sezóny spálených 180 hektárov ozimnej pšenice (očakávaný výnos: 4 t/ha), 200 hektárov ozimnej repky a ďalších 150 hektárov repky. Celkové škody presahujú 40 miliónov hrivien (cca 1 milión eur) – ak nezapočítame zavlažovací systém.
Podľa Štátnej služby Ukrajiny pre mimoriadne situácie zostane pravdepodobne zamínovaných 156 000 km² územia. Na ich odmínovanie bude treba 37 miliárd dolárov a viac ako 10 000 ženistov. Od začiatku vojny bolo mínami zabitých 128 ukrajinských poľnohospodárov.
Ministerstvo poľnohospodárstva Ukrajiny uvádza, že straty v poľnohospodárskom sektore od začiatku vojny presahujú 11 miliárd dolárov a táto čiastka stále rastie. Značná časť škôd je spôsobená zničením a rozkradnutím poľnohospodárskej techniky. Bolo zničené veľké množstvo skladovacích kapacít na obilie (vysoké silá a elevátory) a obilie v nich uskladnené bolo zničené alebo rozkradnuté. Menšiu, ale stále významnú časť strát možno pripísať zničeniu trvalých sadov.
Nový začiatok uprostred vojny
V novembri 2022 sa podarilo získať späť približne 70 % pôvodných plôch. Obnova však trvala až do júna 2024. Približne 80 % zamestnancov sa medzitým vrátilo. V súčasnosti zamestnáva spoločnosť Dodola 2021 GmbH 30 ľudí.
Techniku sa podarilo opraviť svojpomocne. Okrem toho bolo nutné odmínovať polia. Vzhľadom na to, že neexistovali žiadne štátne programy a pomoc bola obmedzená iba na najnaliehavejšie prípady, podnik si na vlastné náklady najal odmínovaciu službu. „S oficiálnou pomocou sme takmer nemohli počítať. A pretože išlo o prežitie, postarali sme sa o to sami,“ hovorí vedúci podniku.
Vybral pozemky, ktoré bolo možné rýchlo a s relatívne nízkymi nákladmi odmínovať. Predtým však bolo nutné podniknúť mnoho ďalších krokov: najskôr sa musel podnik ekonomicky postaviť na nohy. K tomu bolo nevyhnutné predať ešte nevypredanú predvojnovú úrodu. Väčšina obchodníkov s obilím však obchod odmietla, pretože cesty boli zničené a nebezpečné. Podnik nemal vlastnú logistiku a tovar musel byť prepravovaný na veľké vzdialenosti, pretože Cherson stratil prístup k moru. Navyše bola zničená infraštruktúra na spracovanie plodín. Logistika v regióne bola 1,5 až 2-krát drahšia ako v iných častiach krajiny a prepravné vzdialenosti boli dvojnásobné. Nebolo teda možné ani pokryť výrobné náklady.
Napriek tomu sa podarilo predať časť starej úrody. S peniazmi, ktoré boli k dispozícii ešte z predvojnovej doby, a súkromnými prostriedkami uzavrel Wassil Schtendera dohodu o odmínovaní 1 500 hektárov. Náklady predstavovali 7,5 milióna hrivien (približne 187 000 eur). Na týchto poliach bolo naplánované neskoré siatie k 14. júnu 2023, a to slnečnice a sóje. Bez zavlažovania bolo zozbieraných 14,5 q/ha sóje a 19,8 q/ha slnečnice. Tým sa podarilo zaplatiť nájomné za rok 2023.
Vlastná stratégia odmínovania
Testovanie novej techniky bolo vždy vášňou tohto inovatívneho poľnohospodára. Na odmínovanie polí vyvinul aj vlastný systém. Jar bola daždivá a rýchly rast buriny prácu komplikoval. Na ničenie buriny a aplikáciu herbicídov využíval poľnohospodárske drony – čo bola veľká výzva, pretože kvôli vojne nebolo možné získať povolenie na ich prevádzku. Všetky práce boli preto koordinované s miestnymi obecnými úradmi a armádou. Použitie herbicídov malo dva hlavné efekty Jednak to obmedzovalo burinu na poli, jednak pomohlo zrýchliť a urobiť odmínovanie bezpečnejšie. Aby bol proces efektívnejší, zapojili sa aj miestni obyvatelia, ktorí vedeli, kde sa pohybovali vojenské jednotky a kde mohli byť rozmiestnené míny alebo nastražené výbušniny. Potom boli polia prehľadané pomocou detektorov kovov. Vďaka aktívnej pomoci ženistov z armády sa podarilo do júna 2024 odmínovať ďalších 1 500 hektárov.
Na ťažších plochách môžu náklady na odmínovanie dosahovať až 350 hrivien/m² (čo zodpovedá približne 87 500 eur/ha). Obzvlášť postihnuté sú oblasti, ktoré boli preťaté obrannou líniou. U Wassila Schtenderu sa to týkalo približne 1 000 hektárov. Na týchto poliach bolo nájdených až 300 mín na jedno pole (47 ha).
Náklady na odmínovanie závisia aj od stupňa zaburinenia, typu znečistenia (zvyšky delostreleckej munície, míny) a ďalších faktorov. Na odmínovanie týchto 1 000 hektárov získal Wassil Schtendera príspevky z humanitárnych programov. Zostáva však ešte približne 400 hektárov s nebezpečnými protipechotnými mínami.
Osvedčená spolupráca a nové investície
Wassil Schtendera počas posledných dvoch rokov investoval viac ako 30 miliónov hrivien (cca 750 000 eur) do obnovy svojho podniku. Dlhodobé obchodné vzťahy a potrebné úvery mu umožnili zaobstarať nové stroje. Pred vojnou si prenajal sejací stroj HORSCH Avatar so záberom 18 metrov, pričom finančné záväzky s tým spojené naďalej trvali. Vďaka dlhoročnej dôveryhodnej spolupráci sa však podarilo dohodnúť reštrukturalizáciu dlhu. Navyše získal úver v rámci programu Svetovej banky s nízkymi úrokovými sadzbami (3 až 7 %). Aby zaistil logistiku, zakúpil Schtendera päť nových nákladných vozidiel. Tento rok si zaobstaral aj samochodný postrekovač HORSCH Leeb VL, na ktorý zložil zálohu ešte pred začiatkom vojny. Podľa neho je tento stroj kľúčový pre metódu bezorbového spracovania pôdy, pretože podnik potrebuje výkonnú techniku na veľké plochy. Predchádzajúci postrekovač bol zastaraný a dostupnosť náhradných dielov bola problematická.
Prenajatý sejací stroj HORSCH Avatar s pracovným záberom 18 m sa používa na priamu sejbu obilnín a repky. Ide o prvý stroj tohto typu v regióne. V októbri bol stroj vážne poškodený, keď nabehol na mínu. Vodič traktora našťastie utrpel len ľahké zranenia. 
V tomto roku bol zakúpený samochodný postrekovač HORSCH Leeb VL.
Obmedzené pracovné podmienky
Zatiaľ čo predtým boli stroje počas sezóny v prevádzke nepretržite, aby boli maximálne využité časové okná, je teraz prísne zakázané pracovať mimo areál farmy počas zákazu vychádzania, teda medzi 21:00 a 5:00. To výrazne skracuje dostupný čas, najmä na aplikáciu herbicídov. Skoré ranné hodiny od 5:00 a večerné od 17:00 do 21:00 je preto nutné starostlivo naplánovať a využiť čo najefektívnejšie.
Výsev iba počas dňa. „Vďaka našim výkonným strojom to išlo dobre,“ potvrdzuje Wassil Schtendera. Ozimná repka, slnečnica a sója boli vysievané sejacími strojmi Maestro 24.70 SW a Maestro 36.50 SW. Obilniny boli zasiate pomocou staršieho stroja Pronto 2 NT a nového stroja Avatar 18.25 SD.
Repka v súčasnosti poskytuje najvyššie výnosy, ale je aj najnáročnejšou plodinou. Striedanie plodín muselo byť rozšírené s ohľadom na dostupné časové okná. V tomto roku bola do rotácie zaradená kukurica. Napriek tomu, že pšenica bola menej výnosná, zostáva jednou z hlavných plodín na poliach.
Ďalšími problémami sú nedostatok kvalifikovaných odborníkov a chýbajúce skladovacie priestory pre túto technológiu. Skladovanie strojov v sklade cez zimu je príliš riskantné, takže ich treba ešte schovať a náležite zabezpečiť. Nezriedka tak dochádza k technickým škodám. Preto je potrebné pred začatím sezóny skontrolovať každý detail, každé tlačidlo. V regióne je však nedostatok kvalifikovaných technikov pre servisné a terénne práce.
Zber pri extrémnej horúčave a suchu
Tento rok bol extrémne horúci a suchý. Neboli k dispozícii žiadne zásoby vody. V prvej polovici roku 2024 spadlo iba 50 až 60 mm zrážok, zatiaľ čo ročný priemer v tejto oblasti je približne 380 mm. Proces odmínovania navyše spôsobil ďalšie odparovanie vlhkosti z hornej vrstvy pôdy. „Naše pôdy neboli 10 až 15 rokov obrábané, čo pomohlo udržať určitú vlhkosť v pôde. Podniky, ktoré používali na vyrovnanie povrchu diskové podmietače, utrpeli iba straty,“ hovorí Wassil Schtendera. Teploty sa dlhšiu dobu pohybovali nad 40 °C, čo často viedlo k požiarom a sťažilo hľadanie potravy pre voľne žijúce zvieratá. Napríklad celé 4 hektáre slnečnice boli kompletne zožraté zajacmi. Vysoké teploty tiež spôsobili, že mnoho klasov kukurice uschlo, čo viedlo k výrazným stratám pri zbere. Negatívny dopad na úrodu mala tiež skutočnosť, že polia ležali približne dva roky úhorom. To umožnilo rýchle šírenie burín. V tomto roku bol výnos pšenice 35 q/ha a repky 20 q/ha.
„Kvôli neskorému termínu výsevu nebolo možné očakávať vysoký výnos slnečnice. Všeobecne sme tento rok začali so zberom o dva týždne skôr, než bolo v priemere v minulých rokoch obvyklé. Niečo také som doteraz nikdy nezažil,“ hovorí zarmútene Wassil Schtendera.
Zber sám o o sebe bola veľkou výzvou. Podnik vlastní niekoľko kombajnov, a obvykle si na zber najíma ďalšie štyri stroje. Kvôli nebezpečnej situácii sa však mnoho službárov neodvážilo do regiónu prísť, a bolo tak nutné hľadať alternatívu. Našťastie nadácia „Zhniva Peremohy“ poskytla v tejto sezóne zberové stroje zadarmo, čo pomohlo situácii zvládnuť.
Riziko výbuchov a požiarov ako hlavná hrozba
„Kvôli suchu, vysokým teplotám a tiež kvôli pokračujúcemu ostreľovaniu – stále sa nachádzame v dvadsaťkilometrovej zóne od frontovej línie – musíme byť neustále pripravení na hasenie požiarov. Už sme zažili požiare spôsobené ostreľovaním, pri ktorých sme museli hasiť celé naše dediny, naše vlastné aj susedné polia. Pre nás to znamená byť každý deň v strehu a neustále v strese,“ hovorí poľnohospodár. Stále existuje riziko, že nad poľami budú z dronov zhadzované bomby, ktoré spália úrodu alebo sa zamerajú na kombajn, ktorý práve pracuje na poli. Spoločnosť preto úzko spolupracuje s vojenskými prieskumnými jednotkami, aby bola včas varovaná.
V stávke je toho veľa: na jednej strane vysoká zodpovednosť voči zamestnancom, prenajímateľom a veriteľom. Na druhej strane treba rýchlo a včas odviezť úrodu z poľa.
Medzitým boli prijaté cielené opatrenia, aby sa zabránilo rozšíreniu požiaru: Okraje poľa boli obrobené strojom Tiger MT a diskovým podmietačom Joker RT a potom rozdelené na pásy s rozlohou 50 ha. „To nám rozhodne zachránilo úrodu. Samozrejme k tomu prispelo aj šťastie. Ale hlavné je, že naša práca neprišla navnivoč,“ zdôrazňuje Wassil Schtendera.
Prečo obrábať pôdu?
Wassil Schtendera je už mnoho rokov verný metóde priameho siatia. Ako už bolo spomenuté, sú polia, kde sa pôda neobrábala 10 až 15 rokov.
Ešte pred vojnou nakúpil stroje na spracovanie pôdy ako Tiger a Joker, aby pripravil pôdu na plánovaný zavlažovací systém, ktorý mal byť postupne inštalovaný na všetkých poliach. Po vyhodení priehrady Kachowka do povetria však technické zavlažovanie v tomto regióne nebude dlhodobo možné. To sa dotkne predovšetkým vinárov, ale aj pestovateľov zeleniny a drobného ovocia. Wassil Schtendera v poslednej dobe používa stroje Tiger a Joker na prípravu a vyrovnanie polí, ktoré si predtým prenajali iní poľnohospodári, ale teraz sa ich vzdávajú, pretože už nemôžu hospodáriť. Okrem toho je potrebné spálené polia po zbere tiež obrábať. Tu je dôležitá efektivita: pokiaľ sa vykonáva spracovanie pôdy, malo by byť sprevádzané súčasnou aplikáciou hnojív (najmä fosforu) do hĺbky. Všeobecne sa spoločnosť Schtendera snaží udržiavať štruktúru pôdy a pôdny pokryv pomocou pozberových zvyškov. Dokonca ani polia s krátermi po bombách nie sú obrábané. Namiesto toho sa krátery zasypú bagrom a zrovnajú. V tomto roku boli tiež digitálne prekreslené hranice polí, pretože sa zmenila veľkosť farmy a štruktúra polí kvôli novo prenajatým plochám.
Výzvy a riešenia v logistike
Vďaka vlastnej flotile nákladných vozidiel sa podarilo nadviazať spoluprácu s obchodníkmi s obilím. Vzhľadom na to, že skladovanie úrody vo vlastných silách je stále príliš riskantné, bola uzavretá dohoda o uskladnení úrody priamo u odberateľov s možnosťou následného predaja podľa potreby. Týmto spôsobom bola produkcia do konca roka kompletne doručená a následne predávaná po častiach. Tento prístup umožnil nielen udržať prevádzku podniku v chode, ale dokonca splatiť dlhy už v roku 2024.
Strojové vybavenie spoločnosti zahŕňa mnoho technológií z portfólia HORSCH. 
Strojové vybavenie spoločnosti zahŕňa mnoho technológií z portfólia HORSCH.