Pod tlakom nákladov
Zlatá éra veľkých poľnohospodárskych podnikov vo východnej Európe je definitívne preč. Úspešní sú dnes len tí, ktorí majú svoj podnik pevne pod kontrolou vo všetkých oblastiach. O aktuálnych výzvach a stratégiách hovoril terraHORSCH s Florianom Reitzleom, riaditeľom spoločnosti Balticagrar v Lotyšsku.
Stretávame sa s Florianom Reitzleom, riaditeľom Balticagrar, koncom septembra 2024 cez Teams. Reitzle pôsobí uvoľnene - siatie dokončil včera a na čisto poľnohospodárskom podniku teraz pomaly začína zimný pokoj. Významný krok v raste bol urobený len nedávno. „Naša výmera sa zväčšila z približne 3 200 ha na 4 500 ha,“ hovorí. „Prevzali sme celý podnik, ktorý po dvoch ťažkých rokoch prešiel reštrukturalizáciou. Poľnohospodárstvo v Lotyšsku vo všeobecnosti čelí zmenám. Mnoho poľnohospodárov sa sťahuje z trhu. Vývoj nákladov už jednoducho nezodpovedá cenám produkcie.“ Reitzle zdôrazňuje, že nejde o malé farmy s veľkosťou 10 alebo 20 hektárov, ktoré končia, ale skôr o väčšie podniky s výmerou 500 až 1 000 hektárov. Ďalším problémom je otázka nástupníctva na farmách. „A niektorí jednoducho urobili nepremyslené investície,“ dodáva.
Florian Reitzle vedie podnik Balticagrar od roku 2023. Vyštudoval poľnohospodárstvo a absolvoval univerzitu v Kieli. Má medzinárodné skúsenosti z niekoľkých podnikov, kde pracoval ako v živočíšnej výrobe, tak v čisto rastlinnej produkcii. „Prvý kontakt s Balticagrar som mal v roku 2013, keď som počas semestrálnych prázdnin prišiel do Lotyšska ako pomocník pri zbere a siatí,“ spomína. „Pôvodne som po bakalárskom štúdiu chcel do čiernozemnej oblasti na Ukrajine. Ale pretože tam v roku 2014 počas krymskej krízy vypukla vojna, obrátil som sa znova na Balticagrar v Lotyšsku. Vtedy podnik získal nové pozemky a jeho majiteľ sa chcel stiahnuť z operatívneho riadenia. Prijal správcu a my sme sa dohodli na ročnej spolupráci. Prišiel som priamo zo štúdií a nevedel som ani slovo lotyšsky. Prvý rok som robil doslova všetko - vozil jedlo na pole, tankoval traktory a riešil drobnosti. Ľudsky sme si ale sadli. Správca čoskoro odišiel inam, takže som sa stále viac zapájal do plánovania a mohol prichádzať s vlastnými návrhmi. Od roku 2016 bolo jasné, že zostanem. Ako agronóm som mal viac voľnosti a mohol skúšať nové veci – niektoré fungovali, iné nie.
V roku 2022 sa majiteľ z podniku úplne stiahol a odovzdal mi vedenie. Stále ale zostávame v úzkom kontakte, pretože nie je len investor, ale poľnohospodár, ktorý chce vedieť, čo sa na farme deje. Ja sám som v Lotyšsku naplno zakotvil, mám tú rodinu a som veľmi spokojný. A navyše je Nemecko len dve hodiny cesty,“ hovorí Reitzle.
Veľkou výzvou sú zamestnanci. „Vrátane majiteľa a mňa u nás pracuje 18 ľudí,“ hovorí Florian Reitzle. „Nie všetci však priamo v poľnohospodárstve. Máme osem traktoristov, dvoch vodičov nákladných vozidiel, kuchárku, personál pre administratívu a dielňu a navyše sezónnych pracovníkov na zber. Naše jadro tímu je špičkové! Ale získať ďalších zamestnancov je veľmi náročné. Školská dochádzka tu končí po deviatich rokoch. Niektorí potom idú rovno do práce, iní na odbornú školu, kde sa učia skôr teóriu, ale majú aj prax. Najlepšie je ponúknuť absolventom po škole prácu a ďalej ich kvalifikovať priamo v podniku. Pre mňa je dôležité, aby som neriadil podnik zhora nadol, ako to v mnohých veľkých podnikoch na východe stále býva zvykom. Chcem, aby sme úlohy zvládali spoločne ako tím. Preto sme neustále v kontakte,“ zdôrazňuje Reitzle.
Rok v Balticagrar
Vzhľadom na krátku vegetačnú dobu sú stroje veľkorysejšie dimenzované. Spoločnosť Balticagrar sa predtým spoliehala na amerického výrobcu traktorov. Od roku 2018 spoločnosť úplne prešla na Claas a má teraz štyri vlastné kombajny Lexion s dvanásťmetrovými žacími lištami.
Poľnohospodársky rok v Balticagrar začína začiatkom februára údržbou a opravou strojov. Od 1. marca sa Florian Reitzle sústreďuje na pole: „Začíname aplikáciou minerálnych hnojív. V tejto dobe však často prichádza návrat zimy. Pokiaľ ide všetko podľa plánu, vysievajú sa posledný týždeň v marci fazuľa, ale obvykle to býva až začiatkom apríla. Potom tiež začína výsev jarných plodín, pričom najprv prichádzajú na rad strukoviny. Kľúčová je dostatočná teplota pôdy. Pokiaľ je príliš chladno alebo mokro, nemá zmysel siatie začínať, pretože by sa jarné obilniny zle vyvíjali. Zhruba od 20. alebo 25. apríla až do prvých májových dní sa seje jarná pšenica. Od polovice apríla začíname ochranu plodín. Približne od 10. mája začína kvitnúť repka. To je podľa mňa najkrajšie obdobie v roku! V júni sú dni veľmi dlhé - sme veľmi na severe. Od polovice mesiaca už prakticky nenastáva úplná tma. Čo treba vedieť: Okolo letného slnovratu oslavujeme v Lotyšsku najvýznamnejšie sviatky. V tejto dobe sa všetko zastaví, dokonca aj v poľnohospodárstve.
Potom začínajú prípravy na zber. Súčasne organizujeme aplikáciu vápna a organických hnojív – každý rok až 5 000 ton. Dopravu od vlastného prístavného móla až na pole zaisťujeme sami.
Zber ozimného jačmeňa obvykle prebieha medzi 10. a 20. júlom. Jačmeň je našou jedinou kŕmnou plodinou, zatiaľ čo všetky ostatné slúžia ako potraviny. Jačmeň ide kompletne na export. Hneď potom začína zber repky. Súčasne prebieha aplikácia organických hnojív, ich zapravenie pomocou kypriča Cruiser a vykoná sa druhý prejazd. Od 1. augusta začína výsev repky pomocou stroja Focus. Niekedy v tejto dobe už tiež zberáme pšenicu, čo závisí od priebehu sezóny. Pokiaľ je treba pracovať rýchlo, ráno sa mláti, popoludní sa používa diskový podmietač a večer sa seje. Agronomicky to nie je ideálne, ale je to potrebné. Ozimný jačmeň tvorí asi 5 až 10 % našej výmery, čo pomáha rozložiť zber do viacerých fáz. Na konci júla a začiatkom augusta je zber v plnom prúde, pričom začíname s pšenicou na zrno. Tá je citlivá na kvalitu - v daždivom lete môže rýchlo stratiť pádové číslo, čo ovplyvňuje jej hodnotu.
Úroda ozimných plodín prebieha zhruba do 20. augusta. V tejto dobe je u nás naozaj rušno: kombajny sú v plnej prevádzke, prekladacie návesy sa nezastavia, rozmetáva sa organický materiál, prebieha spracovanie pôdy, seje sa repka a medziplodiny... Často je na poliach súčasne v prevádzke desať až pätnásť strojov. Mojou úlohou je zabezpečiť, aby všetko fungovalo. Neustále jazdím autom a často najazdím 500 km denne v okruhu 50 až 60 km. Ale je pre mňa nesmierne dôležité mať všetko pod kontrolou. Chcem vedieť, ako sa porasty na jednotlivých poliach vyvíjajú, ako prebieha spracovanie pôdy a či logistika funguje, ako má.
Zber poľnej fazule končí na prelome augusta a septembra. V posledných augustových dňoch sa pozornosť sústredí na spracovanie pôdy, orbu a predsejbovú prípravu. Začiatkom septembra začíname so siatím jačmeňa. Vždy je však otázkou, koľko pôdy sa nám podarilo pripraviť. Tento rok sme začali s dvoma sejacími strojmi a zvládli sme zasiať 250 hektárov. Snažím sa vytvárať rezervy a niekedy prenastaviť procesy, pretože čakanie nepripadá do úvahy.
Akonáhle sa práca oneskorí, celý systém sa zrúti. Chyby pri siatí sa v Lotyšsku neodpúšťajú. Čo sa nestihne dnes, sa zajtra stihnúť nedá. Výsevná sezóna 2023 bola katastrofálne mokrá. Spôsobilo to štrukturálne škody na pôde, korene sa zle vyvíjali a úroda bola slabá. Tento rok dopadol oveľa lepšie. Podarilo sa nám zasiať 85 % v suchých podmienkach. Dážď prišiel až potom, čo pomohlo. A úroda zatiaľ vyzerá dobre. Ale k úspešnému zberu nás čaká ešte dlhá cesta. Cez zimu toho však môžem urobiť iba málo. Okrem toho, že dúfam, že neprídu záplavy alebo silné mrazy. V Lotyšsku je „vyzimovanie“ (poškodenie alebo zničenie ozimných plodín) vždy problém. Ale keby som na to myslel stále, nemohol by som tu hospodáriť. Koncom septembra ešte prebieha jedno alebo dve ošetrenia herbicídmi, najmä na jednoklíčnolistové buriny, aplikuje sa draselné hnojivo, plochy sa pripravujú a trochu mulčujú. Krátko pred Vianocami sa dianie na farme upokojí a vo februári sa potom všetko obnoví."
Logistická výzva
Skladovanie úrody je veľkou logistickou výzvou. Štyri kombajny s výkonom 50 ton za hodinu zvládnu 1 500 ton za deň. Slabým miestom je proces sušenia. Obilie sa najskôr dočasne uskladní na betónovej ploche. Kontinuálna sušička má kapacitu 40 ton za hodinu a pracuje 24 hodín. Zrno má pri zbere v priemere 17 až 18 % vlhkosti. V suchých rokoch je možné časť obilia skladovať aj bez použitia sušenia. Podnik zvýšil svoju skladovaciu kapacitu: tri silá po 3 200 m3 plus dve haly s celkovou skladovacou kapacitou 18 000 ton. Silá boli postavené v roku 2021 a prvýkrát sa naplnili na jeseň. Vo februári 2022 bola polovica repky a polovica pšenice ešte nepredaná. V deň, keď Putin napadol Ukrajinu, bola investícia už amortizovaná.
„Máme kapacitu na zber cez 22 000 ton,“ uvádza Florian Reitzle. „Musíme veľkú časť prepraviť priamo do prístavu. Ale najmä keď zber neprebieha ideálne a pri súčasných nákladoch na financovanie je to ťažké realizovať. Budúci rok budeme pracovať s piatimi kombajnmi. Pravdepodobne sa dostaneme do problémov s kapacitou, ale tie určite vyriešime,“ dodáva vedúci podniku s úsmevom.
Skúsenosti s HORSCH
Balticagrar pracuje s technológiou HORSCH od roku 2006. V roku 2005/2006 boli veľké problémy s vyzimovaním a bolo potrebné zaobstarať výkonný sejací stroj. Model Pronto bol prvý svojho druhu v Lotyšsku. Prvé stroje od firmy Leeb prišli v roku 2012. Boli objednané ešte pod týmto názvom, ale dodané už ako HORSCH Leeb. „Spočiatku to bolo trochu ťažké, ale vďaka skvelému servisu a veľkému osobnému nasadeniu – aj zo strany Thea Leeba – sme všetko zvládli. V roku 2020 dorazili dva stroje HORSCH Leeb 12 TD a na jar 2024 samochodný postrekovač PT. Poslednú menovanú investíciu by sme sami ťažko zvládli, ale na jej nákup sme získali dotáciu z EÚ. Teraz máme výrazne väčšiu kapacitu a sme na špičke technologického vývoja.
So sejacím strojom Sprinter pracujeme od tohtoročnej jari. Impulzom pre jeho obstaranie bolo už vtedy naznačované rozšírenie výmery, ale aj skúsenosť z mokrého roku 2023, kedy sme si uvedomili, že väčšia kapacita siatia nie je nikdy na škodu. Používame ho predovšetkým na priamu sejbu, aby sme šetrili vodu. Najprv sme dostali predsériový stroj, ktorý sme dôkladne testovali v rôznych podmienkach, a nakoniec sme si ho zaobstarali. Páči sa nám široká škála typov radličiek, napríklad typ Ultra ThinEdge (12 mm), ktorý používame pri poľnej fazuli siatej do hĺbky až 8 cm. Pre obilniny využívame užšie aj širšie radličky až do šírky 20 mm, a to na pôdach ľahko upravených diskovým alebo reťazovým podmietačom. Zatiaľ máme len prvé skúsenosti, ale porasty, ktoré sme tento rok na jeseň zasiali, vyzerajú fantasticky. Na zapravenie hnoja používame Cruiser alebo Joker s pracovným záberom 12 metrov. Na stredne hlboké spracovanie pôdy alebo druhé spracovanie strniska sa nám páči príjemný miešací efekt stroja Tiger XL. Pretože pracujeme takmer výhradne bez orby, využívame na hlboké spracovanie pôdy bez obracania do hĺbky 25 až 30 cm dva stroje Terrano FM.“
„Focus je náš kľúčový stroj na siatie repky. Pôdu kypríme do hĺbky 30 cm a osivo ukladáme v páse so šírkou 35 cm. Prvýkrát som s týmto strojom pracoval v roku 2013 ako sezónny pracovník. Vtedy vyzerali výsledky ešte trochu divoko, pretože sme prechádzali z orby na bezorbovú technológiu. Navyše sme vtedy ešte nemali radličky, ktoré máme dnes. Napriek tomu sme s ním pokračovali. Repka sa vyvíjala fenomenálne a mala náskok, takže prežila dokonca aj zimu 2013/2014, ktorá bola náročná. To nám finančne veľmi pomohlo. Odvtedy je Focus pevne zakotvený v našej technológii!
Teraz pôdu intenzívne pripravujeme, aby sme hore mali viac jemnej zeminy. Vďaka strmému tvaru zadnej časti ULD radličiek nie sú na povrch vynášané žiadne veľké hrudy. V mierne upravenej podobe používame Focus aj na siatie približne 20 % obilnín. Stroj sme modifikovali pridaním druhej sejacej lišty, ktorá pracuje asymetricky v rozstupoch 12 až 23 cm. Korene sa tak môžu šíriť v nakyprenej vrstve pôdy. Porasty sa zatvárajú o niečo neskôr a lepšie sa prevzdušňujú, čo vedie k menšiemu výskytu plesňových ochorení.“
Perspektívy
Vplyvy vojny na Ukrajine sú viditeľné. „Vlani prichádzalo do našich prístavov veľa obilia práve odtiaľ. Tento rok bol tento vplyv ale menší. Najväčšia zmena však nastala pri hnojivách. Kvalitné hnojivá za prijateľné ceny sa z jedného dňa na druhý stali nedostupnými. Aj táto situácia sa však postupne stabilizovala.“
Čo sa týka budúcnosti podniku, je Florian Reitzle opatrný: „Možno sa v budúcnosti politicky ani nebudú chcieť podporovať podniky našej veľkosti a EÚ nás prinúti pracovať v jednotkách s veľkosťou 1 000 hektárov. My sme ale otvorení všetkým možnostiam. Pokiaľ ide o rast, v našej súčasnej štruktúre sa už ťažko môžeme výrazne rozširovať.
Máme však vysoký podiel vlastných plôch a vlastného kapitálu. Oboje musíme zachovať. To isté platí pre výnosy. Rozhodne chceme zostať inovatívni, ale nehodláme sa nechať strhnúť každým trendom. Kľúčovým faktorom zostáva politika. Radi by sme pracovali bez dotácií a podpory v rámci GAP (Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ), ale nemôžeme. Našou najväčšou výzvou na rok 2025 bude zvládnuť jednoducho o 1 000 hektárov viac,“ uzatvára Reitzle.