Komunikácia a odborná výmena: semináre HORSCH 2024
Po pandémiou vynútenej prestávke sa tento rok prvýkrát od roku 2019 opäť konali prezenčné semináre HORSCH. Pre účastníkov v Linstowe a Schwandorfe bol pripravený pestrý program so zaujímavými a aktuálnymi odbornými prednáškami a večer pred seminárom vo Schwandorfe sa navyše mohli zúčastniť tradičného spoločenského večera.
Prof. Dr. Bernhard Bauer
Prof. Dr. Bernhard Bauer z HSWT Triesdorf začal akciu v Linstowe prednáškou na tému „Regulácia burín v obilninách – mechanické, chemické a kombinované stratégie". Na úvod zdôraznil, že pre problematické trávy neexistuje žiadne univerzálne riešenie. Aktuálne predstavuje najpálčivejší problém najmä psiarka roľná a my si musíme klásť otázku, aké stratégií využiť, aby sme všetko udržali v prijateľných medziach. Cieľom je dosiahnuť najvyššiu možnú úspešnosť kontroly, a to viac ako 90 %, keďže tlak trávy sa zvyšuje s nižšou mierou. Z toho vyplýva otázka, ako to integrovať do koncepcie hospodárenia na ornej pôde. K dispozícii sú stratégie chemickej ochrany rastlín a agronomická stratégia.
Počas svojej prednášky prof. Dr. Bauer predstavil rôzne stratégie a vlastné skúsenosti. Ukázal príklady prispôsobeného spracovania pôdy a tiež osevný postup optimalizovaný za účelom regulácie tráv, pretože pokiaľ nič nezmeníme, dokážeme trávy obmedziť len ťažko. Chemická ochrana rastlín totiž podlieha selekčnému tlaku. V praxi bol úspech regulácie zrejmý, pokiaľ spracovanie pôdy nebolo každý rok rovnaké, t. j. striedalo sa plytké a hlboké spracovanie pôdy s cieľom vytvoriť rôzne podmienky pre vzchádzanie rastlín. Prof. Dr. Bauer odporúča začleniť do osevného postupu letné plodiny a s rozmyslom rotovať medziplodiny. Na záver vysvetlil, aké je pri použití našich pôdnych herbicídov dôležité rešpektovať všeobecné podmienky a pri použití listových herbicídov sa vyhýbať chybám pri aplikácii, aby nebola narušená ich účinnosť.
Theo Leeb
Theo Leeb začal svoju prednášku na tému „Moderná technológia hnojenia a ochrany rastlín – čo je pripravené na praktické použitie?“ predstavením niektorých politických rozhodnutí, ktoré boli prijaté v nedávnej dobe, napr. predĺženie používania glyfosátu o ďalších desať rokov, debata okolo Green Dealu – najmä stroskotanie rozhovorov o ochrane rastlín a pôvodne plánovaných cieľoch obmedzení; tiež predstavil nové predpisy týkajúce sa CRISPR/Cas. Tieto rozhodnutia skôr či neskôr ovplyvnia ďalšie smerovanie a vývoj. Napriek neúspechu pri povinnom obmedzení postrekových látok zostáva aj naďalej dôležitým cieľom úspora prevádzkových prostriedkov.
Zdroj @agrarluke
Téma, ktorá sa v tejto súvislosti aktívne rieši, je bodový postrek. V zásade je potrebné rozlišovať medzi dvoma postupmi: „Zelená v zelenej“ (zelené buriny sú rozpoznané v zelenom poraste) a „Zelená v hnedej“ (zelená znamená rastlinu a hnedá pôdu, pričom sa striekajú všetky plochy rozpoznané ako zelené). V rámci každého z týchto postupov existujú dve metódy. Metóda online, pri ktorej sú kamery a vyhodnocovacia jednotka nainštalované priamo na postrekovači, a metóda offline, pri ktorej sa aplikačná mapa vytvorí ešte pred ošetrením pomocou dronov a následne sa prenesie do stroja. Na vyhodnocovanie sa používajú metódy s podporou umelej inteligencie, najmä na detekciu zeleného v zelenom. Hlavným problémom je tu zabezpečenie dostatočného množstva vhodného obrazového materiálu na naučenie algoritmov umelej inteligencie. V prípade procesu offline je tiež dôležité minimalizovať odstup medzi leteckým snímkovaním a aplikáciou. „Naším cieľom je ponúknuť v budúcnosti vlastný systém bodového postreku,“ hovorí Theo Leeb.
S pneumatickým rozhadzovačom hnojív Xeric vstúpila spoločnosť HORSCH LEEB aj do oblasti hnojacej techniky. Stalo sa tak na základe požiadaviek a prianí poľnohospodárov. Výhody tejto koncepcie spočívajú predovšetkým v presnej distribúcii širokej škály hnojív.
Ferenc Kornis
Ferenc Kornis (N.U. Agrar GmbH) predniesol príspevok na tému „Boj s hmyzom v repke & stratégie pre pestovanie repky v roku 2024“. V dôsledku klimatických zmien sú určité fázy stále teplejšie a problémy tak nadobúdajú veľkosť. Dvaja najväčší škodcovia repky sú krytonos a skočka. V boji proti skočke máme podľa F. Kornisa dve možnosti: pyretroid a Minecto.
Zdroj @agrarluke
Pyretroidy však majú tú nevýhodu, že sa vplyvom UV žiarenia často z veľkej časti rozložia už po štyroch dňoch a neposkytujú potom dostatočnú ochranu. Aktuálne sa teda pozornosť zameriava na pyretroidy, čo ale môže viesť k rezistenciám. Na reguláciu skočiek potrebujeme, aby jednotlivé rastliny boli silné a aby sa zabránilo kladeniu vajíčok. U krytonosov je kľúčové umiestniť žlté pasce do poľa včas, už koncom októbra, aby sme neboli prekvapení. Blyskáčiky sú v porovnaní so skočkami a krytonosmi v súčasnosti bezvýznamní a obvykle u nich nie je potrebné vykonávať ošetrenie.
V roku 2024 vykazuje repka veľmi výrazný úbytok dusíka. Nedostatok dusíka možno poznať podľa toho, že sa listy sfarbia do fialova, pretože dusík sa presúva zo starých listov do mladých. V dôsledku klimatických zmien sa jeseň stále predlžuje, čo znamená, že k rastu dochádza vo fáze, ktorá vlastne nie je vegetačná. Tým sa zvyšuje pravdepodobnosť, že repka bude hladovať a zhodí listy. Trpí tým potom aj kvetenstvo. Súhrnne možno povedať, že škodcovia repky zo zmeny klímy profitujú. Bez insekticídov by pestovanie repky mohlo byť v budúcnosti ťažké, pretože sa v dôsledku poškodenia hmyzom zvýšia straty na výnosoch.
Philipp Horsch
Záverečnú prednášku v Linstowe predniesol Philipp Horsch a nazval ju „Dokonalé uloženie osiva – výzva pre výsevné pätky“. Hlavným problémom, s ktorým je rastlinná výroba konfrontovaná, je skutočnosť, že sa dostávame na hranice výnosov a čelíme takým výzvam, ako sú klimatické zmeny a hmyzí škodcovia. To vedie k otázke, aké možnosti do budúcnosti máme. Zatiaľ čo v našich poľnohospodárskych podnikoch sa predtým kládol dôraz najmä na maximalizáciu výnosov a optimalizáciu nákladov, dnes sa sústredíme na optimalizáciu výnosov. Za posledných 50 rokov sa výnosy zvýšili a výrazne sa zvýšila aj presnosť. Ako si teda stojíme v pestovaní obilnín? Pri zvažovaní rôznych faktorov, ako je rozloženie plôch s porastom, jednotenie, hĺbka siatia a uloženia, ide vždy o presnosť. Z hľadiska presnejšieho zapravenia a presnejšieho hĺbkového uloženia predstavovali míľnik v siatí dvojdiskové pätky. Cieľom výsevu je dosiahnuť veľmi homogénne vzídenie, aby boli vytvorené optimálne štartovacie podmienky pre každú rastlinu.
Nový HORSCH Solus v sebe spája presné hĺbkové siatie a dokonalé a komplexné uloženie pomocou hĺbkových vodiacich kolies nainštalovaných na oboch stranách pätky. Pozornosť však nevenujeme len stroju Solus, ale aj pätke ParaDisc Plus. V tomto prípade sme sa pokúsili zaviesť pri dvojdiskovej pätke systém, s cieľom zaistiť dokonalé siatie a dosiahnuť prevádzkovú spoľahlivosť vo vlhkých podmienkach s čo najmenším prestavovaním. Cieľom je skonštruovať výsevnú pätku s vysokou presnosťou v kombinácii s maximálnou prevádzkovou spoľahlivosťou, a to pre zvýšenie presnosti aj univerzálnych sejacích strojov. V ponuke máme širokú škálu výsevných pätiek na presné uloženie osiva, aby sme čo najviac vyhoveli rôznym podmienkam. Len v sortimente diskových pätiek ponúkame sedem rôznych variantov. Táto rozmanitosť umožňuje dosiahnuť presnosť v akýchkoľvek podmienkach na celom svete. „Neustále pracujeme na tom, aby sme rôzne typy pätiek doplnili o prvky zvyšujúce presnosť.“
Dr. Sabine Andertová
Dr. Sabine Andertová (vedúca Ústavu pre ochranu rastlín v JKI) začala seminár v Schwandorfe prednáškou „Je mätonoh novou psiarkou roľnou?“ Táto téma je vysoko aktuálna a v posledných dvoch až troch rokoch stále viac výbušná, pretože mätonoh sa všade v Nemecku rýchlo rozrastá. Mätonohy sú dôležitou súčasťou osevných postupov, najmä v oblastiach, kde sa výrazne uplatňuje pestovanie krmovín. Pokiaľ nie sú trávy dôsledne regulované, môžu viesť k enormnému poklesu výnosov. Štúdie preukázali, že už hustota iba 20 rastlín na meter štvorcový vedie k výraznému poklesu výnosu. Napriek tomu, že trávy preferujú lokality bohaté na živiny, dokážu sa usadiť aj na miestach s nižšími výnosmi. Mätonoh sa v súčasnej dobe stáva prevažujúcou trávou. Zatiaľ čo životný cyklus psiarky roľnej je jednoročný, mätonohy sú aj čiastočne niekoľkoročné. V prípade nich nemožno hovoriť o prvej a druhej vlne vzchádzania alebo o hlavnom období klíčenia, čo predstavuje veľkú výzvu pre načasovanie jeho regulácie. Znamená to totiž, že trávy môžu klíčiť počas celého vegetačného obdobia a semenný potenciál je výrazne vyšší ako u psiarky. Príčiny zvyšujúceho sa výskytu vidí Dr. Sabine Andertová okrem iného vo vysokom podiele ozimného obilia v rámci osevných postupov a tiež v miernejších zimách. Podľa jej názoru je potrebné reguláciu buriny prispôsobiť a preorientovať. To si vyžaduje komplexnejšie osevné postupy a komplexné prístupy na úrovni poľnohospodárskych podnikov. Účinným protiopatrením je napríklad prispôsobené spracovanie pôdy v osevnom postupe, aby sa semená mätonohu zapracovali hlboko, pretože klíčia skôr z veľmi plytkých vrstiev pôdy.
Prof. Dr. Dr. Urs Niggli
Prof. Dr. Dr. Niggli je vedúcim Inštitútu agroekológie. Vo svojej prednáške sa zameral na otázku „Aký druh poľnohospodárstva uživí svet?". V pozadí tejto otázky stojí obrovský nárast populácie na takmer osem miliárd ľudí. To má za následok globálne výzvy v oblasti výživy.
Súčasný vývoj a produktivita a tiež skutočnosť, že dokážeme uživiť toľko ľudí, je zásluhou zelenej revolúcie. Navyše sa nám od 60. rokov 20. storočia darí udržiavať rozlohu ornej pôdy na pomerne stabilnej úrovni. Čokoľvek iné by znamenalo „ekologickú katastrofu", pretože orná pôda je obmedzený zdroj. Poľnohospodárstvo musí byť udržateľné, ale produktívne a existujúce prírodné systémy je potrebné chrániť pred ich premenou na plochy pre produkciu potravín. Niggli predstavil niekoľko riešení týchto problémov. Najlepším z nich je podľa neho takzvaná suficiencia. To znamená menej vyprodukovaných odpadov, menej nadmernej výživy a menšej produkcie mäsa, keďže ekologické poľnohospodárstvo (z globálneho hľadiska) nemá pre globálnu potravinovú bezpečnosť príliš veľký význam, a to kvôli rozdielom vo výnosoch v porovnaní s konvenčnou produkciou a kvôli nižšej stabilite výnosov.
Medzi výzvy, ktoré treba prekonať, patrí obmedzenie používania chemických pesticídov. K tomu môže prispieť digitalizácia a presné poľnohospodárstvo, pre ktoré je ale nevyhnutné moderné vybavenie. Podpornú úlohu môže zohrať aj šľachtenie rastlín, ak sa budú cielene využívať najlepšie šľachtiteľské metódy, ktoré znížia používanie chemických látok v poľnohospodárstve.
Ako teda ľudí nakŕmime? V budúcnosti budeme musieť používať väčší podiel rastlinných bielkovín a znížiť spotrebu mäsa na polovicu. Musíme tiež aspoň o polovicu znížiť plytvanie potravinami a vždy sa zameriavať na udržateľné poľnohospodárstvo.
Johannes Bokern
Johannes Bokern pracuje ako konzultant v spoločnosti GBB a vo svojej prednáške sa zameral na tému ekonomiky, presnejšie povedané si položil otázku, aká intenzita hospodárenia je ekonomicky zmysluplná. Táto téma je nesmierne zložitá, poľnohospodárske podniky musia pri svojej každodennej činnosti riešiť veľké množstvo detailov. Nájdenie správneho výrobného programu a správnej intenzity hospodárenia pre daný poľnohospodársky podnik je tak v prvom rade individuálnym rozhodnutím.
Zákon klesajúceho rastu výnosu hovorí, že výnos rastie až do určitého bodu. Nad tento bod má využitie predchádzajúcich faktorov za následok znižovanie výnosov, čo vedie k tomu, že s ďalším využitím faktorov medzný výnos stále viac klesá. Optimálna intenzita udáva, kedy presne je dodatočne dosiahnutý výnos rovný nákladom vynaloženým na jeho dosiahnutie. V tomto okamihu nastane ekonomické optimum. Často však rôzne reštrikcie znemožňujú dosiahnuť ekonomické optimum. Napríklad vysoké náklady na prácu bránia dosiahnutiu vysokých čistých výnosov. Tieto náklady v posledných rokoch vzrástli o zhruba 30 %. Väčšinou sa jedná o zvýšenie cien nafty a zvýšené úrokové sadzby. Najmä úrokový faktor nastolil v mnohých poľnohospodárskych podnikoch úplne novú situáciu a výrazne otriasol všetkými kalkuláciami v porovnaní s predchádzajúcimi desiatimi rokmi. Bokern preto poľnohospodárom radí, aby sa vždy zamýšľali nad pracovnými postupmi a ich intenzitou a starostlivo ich kontrolovali. V mnohých poľnohospodárskych podnikoch sa štandardný osevný postup – repka, pšenica a jačmeň – v súčasnosti dostáva na hranicu svojich možností, a to nielen z hľadiska výskytu chorôb, ale aj s ohľadom na predpisy o hnojení a problém s burinami. Poľnohospodári preto už teraz rozširujú osevné postupy a zaraďujú dve letné plodiny. Týmto spôsobom je možné pri zachovaní rovnakej intenzity ušetriť náklady na prácu, napr. v podobe nafty. Ukázalo sa napríklad, že najväčšou pákou a úsporným efektom je vynechať celé prejazdy pri spracovaní pôdy. Vždy je dôležité konať podľa konkrétnej situácie. Vlastná prevádzková koncepcia musí zodpovedať okolnostiam a osobným požiadavkám.
Michael Horsch
Záverečný príspevok predniesol na seminári HORSCH 2024 Michael Horsch a bol venovaný téme „Presnosť – rovné pole“. Najprv spomenul skúsenosti farmy AgroVation z Českej republiky s rastlinnou výrobou. Pri prevzatí spoločnosti v roku 2012 tu bol celý systém hospodárenia prevedený na systém Controlled-Traffic-Farming a vývoj bol naďalej veľmi starostlivo sledovaný. Polia tu boli kvôli stále rovnakému smeru obrábania nerovné. V roku 2018 sa s tým teda skončilo a naďalej sa vykonávalo iba spracovanie pôdy v rôznych smeroch.
Michael Horsch počas svojej prednášky nadhodil otázku, kde začína presnosť. Pre kvalitu práce a všetky nasledujúce pracovné kroky je rozhodujúce krátke strnisko, hneď za ním nasleduje ideálne rozloženie slamy a rovné pole. Tieto tri faktory sú základnými prvkami presnosti na všetkých poliach. Dôležité je, aby stroje boli vzájomne zladené a prispôsobené individuálnym požiadavkám.
Posledným krokom v presnosti predstavuje siatie. Každé semeno rastliny hľadá rovnaké podmienky. Klíček najprv rastie proti gravitácii, teda dole, a očakáva, že hustota pôdy pod semienkom sa bude postupne zvyšovať. To je kľúčové pre maximálny rast koreňov a úspešné klíčenie. V dobe stále väčších klimatických zmien má založenie čistých porastov zásadný význam.