Postup pri priamej sejbe
V minulom čísle terraHORSCH sme priniesli rozhovor s Michaelom Horschom nazvaný „Vysoké umenie priameho siatia“. Hovoril v ňom o priamom siatí ako o metóde šetriacej vodu, o pestovaní medziplodín pri bezorbovom obrábaní pôdy, o tom, čo dokáže pokrytá pôda a ako by priame siatie mohlo vyzerať v budúcnosti.
V tomto pokračovaní Michael Horsch vysvetľuje okrem iného, aký sejací postup sa kam najlepšie hodí, ako sa používa a aké prípravné práce sú nutné. V centre pozornosti pritom stojí predovšetkým disková a radličková technika.
Kam sa ktorá technológia hodí?
„Z minulosti máme s radličkami na priamu sejbu bohaté skúsenosti,“ hovorí Michael Horsch. Technológia Airseeder a následne rad Sprinter s rôznymi náradiami sa v priebehu rokov neustále optimalizovali a upravovali. Dnes ponúkajú mnoho možností – od priameho siatia s veľmi malým zásahom do pôdy až po takmer celoplošné obrábanie.
Radličkové systémy sa používajú napríklad v regiónoch, kde sa má siatie vykonávať bezprostredne po zbere do čerstvých zvyškov predchádzajúcej plodiny. To je prípad napr. repky alebo medziplodín. Sejačka je koncipovaná tak, aby zostal výsevný riadok čistý a bol zaistený dobrý kontakt osiva s pôdou.
Ďalšou významnou výhodou v chladných regiónoch je o niečo rýchlejšie zahrievanie pôdy. „Napr. v Kazachstane (obvykle úzke radličky a siatie do otvoreného riadku) slávi veľký úspech siatie so strojom Sprinter NT. Radlička vyčistí pôdu a zanechá takmer čierny povrch, ktorý sa dokáže rýchlo zahriať a zaistí rýchly štart plodiny v chladnej jari,“ uvádza Michael Horsch na základe svojich skúseností.
„V posledných 10 rokoch sa tiež stále intenzívnejšie zaoberáme priamym siatím pomocou diskov.“ Najmä v oblastiach s veľkým množstvom vody alebo naopak vo veľmi suchých podmienkach je potrebná taká sejacia technika, ktorá premiestni podstatne menej pôdy ako radličky. Napríklad v Brazílii chcú zákazníci skutočne siať pod slamu predchádzajúcej plodiny alebo medziplodiny. Pokiaľ ale zostane príliš veľa „otvorenej pôdy“, výrazne sa zvyšuje riziko erózie a teplota pôdy sa kvôli nedostatku pôdneho krytu prudko zvyšuje. Výsevné pätky HORSCH SingleDisc sú z agronomického hľadiska optimalizované pre čo najmenší presun pôdy a pre presné uloženie osiva. „Sejacia pätka nášho stroja Avatar otvára veľmi úzky riadok a veľmi presne ukladá osivo na jeho dno. Nastaviteľné uzatváracie koliesko zaisťuje potrebné zahrnutie pôdou.“
Slama – pomoc aj výzva v jednom
„Rastlinné zvyšky po predchádzajúcom zbere alebo dobre vyvinutá medziplodina sú príležitosťou aj výzvou.“ Slama poskytuje živiny a organickú hmotu a významne tak prispieva k udržiavaniu a tvorbe humusu. Zvyšky na povrchu chránia pred eróziou a môžu ochladzovať pôdu. „Ak budeme mať medzi riadkami novej plodiny intenzívne pokrytie slameným mulčom, môže to pomôcť zabrániť ďalšiemu zahrievaniu pôdy v suchých a horúcich podmienkach.“ Slama vytvára na povrchu pôdy akúsi izoláciu. Vzduchové vankúše v slamenom mulči udržujú teplo mimo povrchu pôdy. Zvlášť svetlá slama, napr. z pšenice, navyše odráža slnečné žiarenie, čo vedie k menšiemu zahrievaniu pôdy. V regiónoch s vysokými teplotami a tmavými pôdami môže byť tento efekt obzvlášť zaujímavý.
Siatie diskovou technikou do pšeničnej slamy
Nie všetka slama je však rovnaká. Je potrebné rozlišovať medzi rôznymi plodinami, z ktorých sa získava rôzne množstvo slamy. A líšia sa samozrejme aj jej vlastnosti. „Vždy je veľkou výzvou, keď chcete siať do svetlej, teda čerstvej pšeničnej, jačmennej alebo ražnej slamy. Bezprostredne po zbere je slama veľmi nepoddajná a nedá sa dobre rezať. Pri siatí diskovou technikou potom hrozí, že dôjde k vtlačeniu slamy do sejacej brázdičky, čo negatívne ovplyvní kontakt s pôdou a tým aj vzchádzanie rastliny. „Veľmi pomáhajú odhrňovacie kotúče, ale to funguje len pri rozstupe riadkov 25 cm.“
Pri bezorbovom obrábaní pôdy je manipulácia s krehkou slamou oveľa jednoduchšia. „Ak je napríklad pšeničná slama 4 až 5 týždňov po zbere vystavená slnečnému žiareniu a prípadne sem tam dažďovej prehánke, je rezanie slamy diskom oveľa jednoduchšie a výrazne sa znižuje riziko vlásočnicových trhlín.“
Pokiaľ je treba siať do čerstvej slamy bezprostredne po zbere, je vhodné zvyšky predtým ľahko spracovať. Riešením by v tomto prípade mohlo byť prejsť vopred po poli strojom Cultro so zavlačovačmi, aby sa slama urovnala a vopred trochu ohla. Vďaka tomu neskôr ľahšie prejde disk pôdou a do sejacej brázdičky sa dostane menej slamy. Aj z hľadiska kapilarity a straty vody je Cultro veľmi zaujímavý stroj. „Najmä vo veľmi suchých a prašných podmienkach môžete týmto spôsobom hýbať s pôdou, aj keď treba len 1 až 2 cm. To už stačí na uzavretie kapilár. A to je veľmi dôležité. Pokiaľ uzavriete suché trhliny, nasaje sa ešte zvyšková vlhkosť pod vrstvou prachu, ktorá leží na povrchu. Ak takto vytiahnete vlhkosť z pôdy nahor a potom zasejete, máte šancu, že vám semená úspešne vyklíčia.“
Znovu sa vrátime k téme trhlín: pokiaľ má pôda trhliny, s rastúcim a trvajúcim suchom sa zväčšujú. Trhliny sa chovajú ako komín, t. j. všetka voda týmito puklinami uniká a vyparuje sa. To samozrejme značne sťažuje siatie a klíčenie. „S ílovitou pôdou je ten problém, že čím dlhšie na ňu svieti slnko, tým viac tvrdne ako betón.“ Tu by ste mali trhliny vopred uzavrieť. Skúsenosti z posledných dvoch rokov ukazujú, že Cultro TC je v tomto prípade vynikajúcim nástrojom vyžadujúcim len malé náklady.
Siatie radličkovým systémom do čerstvej pšeničnej slamy
Alternatívou je používať pri svetlej slame radličkový systém. Ten je veľmi často vidieť vo Francúzsku. „Tu majú poľnohospodári na svojich strojoch Sprinter úzke radličky, hlavne na siatie medziplodín, niekedy aj repky. Pretože s týmito úzkymi radličkami je ľahké slamu z riadku vyčistiť."
Pri medziplodinách tiež nemusíte klásť extrémny dôraz na štruktúru pôdy. „Nejde o absolútnu dokonalosť.“ Ak však chcete do vyprahnutej pôdy zasiať hlavnú plodinu, napríklad repku, je štruktúra pôdy veľmi dôležitá, a to aj v prípade, že ste slamu zvládli dobre. „Ak ste napríklad pri zbere na poli narobili technikou veľa stôp, môže síce priame siatie fungovať, ale nesmiete sa čudovať, že rastliny v oblasti stôp horšie klíčia a horšie sa na nich vyvíja korene. Najmä pri zbere je jasne vidieť, kde boli stopy. Pretože porast je tam redší a výnos môže byť menší.“
Cit pre dobrú a správnu štruktúru pôdy sa však dá vypestovať. Pokiaľ sú hrudky zeminy porézne a majú malé póry, môže aj vyschnutá pôda absorbovať vodu a napučiavať. Pokiaľ však majú hrudky hladké, ostré hrany bez pórov, znamená to, že je pôda zhutnená. „V takom prípade sa to pri daždi nezlepší. Naopak. Bude to dokonca ešte horšie. Preto v regiónoch, kde sa vykonáva priame siatie, hrá viac alebo menej veľkú úlohu pri udržiavaní pôdnej štruktúry aj medziplodina.“
Ako bolo uvedené v predchádzajúcom článku, pri obilninách hrá úlohu aj dĺžka strniska a rozloženie slamy. Tu môžu rýchlo nastať problémy s myšami, čo je podľa Michaela Horscha jeden z najväčších problémov bezorbového obrábania pôdy v strednej Európe.
Rotačné priame siatie a dôvody, prečo sa v strednej a západnej Európe stále viac presadzuje ako alternatíva
Rotačné priame siatie je stále častejšou alternatívou. Rozhodujúcim faktorom pre rotačné priame siatie sú vhodné podmienky a štruktúra pôdy, ako aj stav pozberových zvyškov a predchádzajúce plodiny. Priame siatie môže byť prinajmenšom rovnako dobré a výnosné ako siatie po intenzívnom obrobení pôdy.
„Rotačným priamym siatím rozumieme striedavé, danej situácii prispôsobené využívanie bezorbového obrábania pôdy v závislosti na danom roku a plodine.“ Pre tento postup hovoria tri hlavné faktory, najmä v Európe:
1. Pre priame siatie nie je vhodný každý osevný postup. V osevnom postupe repka-pšenica-jačmeň alebo repka-pšenica-pšenica, ako ho poznáme z minulosti, nebolo často možné dosiahnuť pri bezorbovom obrábaní pôdy pri následnej plodine vysoké výnosy. „S týmito krátkymi osevnými postupmi sme všetci boli dlhé roky veľmi, veľmi úspešní. Vplyvom rôznych faktorov, ako je rezistencia, rámcové podmienky atď. sa však teraz na mnohých miestach vraciame k širším osevným postupom. Ak 30 až 40 % tvoria jarné plodiny ako kukurica, sója, cukrová repa či slnečnica v striedaní plodín, otvárajú sa pestovateľské okná pre medziplodiny. Alebo existujú plodiny, ktoré sa dajú jednoducho zasiať priamo. „Veľmi často pozorujeme, že naši zákazníci využívajú na jar dobrú kryciu plodinu na zasiatie napríklad cukrovej repy do dokonalej štruktúry pôdy bez ďalších prípravných prác. Nemá zmysel zanechávať stopy na poli prípravou osivového lôžka.“
2. Ďalším dôvodom pre bezorbové obrábanie pôdy sú stále väčšie klimatické zmeny. „Pozorujeme, že nastupujú stále dlhšie, veľmi horúce a suché obdobia a určité plodiny treba zasiať v auguste/septembri, či už je to repka, medziplodiny alebo čiastočne aj skoro siata pšenica či jačmeň. Akékoľvek obrábanie pôdy vedie tiež k jej väčšiemu vysychaniu, menšiemu uzavretiu, väčšiemu množstvu hrúd, menšiemu množstvu jemnej zeminy atď. V takýchto situáciách je lepšie nechať slamu ležať na povrchu, uzavrieť trhliny a póry prejazdom napr. strojom Cultro TC, a potom včas a pri troche vlhkosti v pôde zasiať. Inými slovami, pri siatí v podmienkach, keď sú štruktúra a slama v poriadku, môžete osivo uložiť čisto a nemusíte nutne spracovávať pôdu. V zásade platí: „Všade tam, kde sú veľké pozberové zvyšky, musíte byť pri priamej sejbe o niečo pozornejší ako tam, kde sú pozberové zvyšky malé, napríklad po sóji, repke, slnečnici alebo hrachu.“
3. V podmienkach s veľmi dobrou pôdnou štruktúrou, širokým osevným postupom a čistým zberom alebo s dostatkom času na to, aby sa slama stala drobivou, je rotačné priame siatie zaujímavé aj z finančného hľadiska. Menší počet prejazdov, a teda menšia časová náročnosť, nasadenie strojov a spotreba nafty v kombinácii s veľmi dobrou kvalitou siatia môže byť rozhodujúcim faktorom aj z ekonomického hľadiska.
„Téma pozberových zvyškov, teda slamy, sa tiahne ako červená niť celým bezorbovým obrábaním pôdy,“ zhŕňa Michael Horsch. Predovšetkým vysoké množstvo slamy po obilninách, najmä pšenici, nasledované jačmeňom a ražou. Najmenej problematická je raž, aj keď sa jedná o veľké množstvo slamy, nasleduje jačmeň. Najproblematickejšia je vždy pšenica. Nie je to dané ani tak množstvom, ako skôr pomerom C/N v slame, a teda spôsobom jej tlenia.