Poľnohospodársky podnik v Lotyšsku sa spolieha na HORSCH
Eduards Šmits pôvodne vyštudoval ekonómiu. Rozhodol sa však pre kariéru vo finančnom sektore a teraz už takmer 30 rokov vedie poľnohospodársky podnik Pīlādži.
V súčasnej dobe podnik obrába viac ako 700 hektárov čisto ornej pôdy. Hlavnými plodinami sú pšenica, repka, fazuľa a hrach. Pôda na pozemkoch v obci Lutrini (okres Saldus v západnom Lotyšsku, historická oblasť Kuronska) je veľmi rôznorodá - piesok, íl, rašelina, piesková hlina. Aj v rámci jedného lánu sa jej charakter môže veľmi líšiť, od rašeliny po íl rôzne premiešané pieskom.
Začiatky podnikania
Rodičia Eduarda Šmitsa začali farmárčiť na začiatku 90. rokov. Na rozdiel od väčšiny poľnohospodárov im bola pôda ponúknutá iba do nájmu. Nezdedili žiadnu pôdu, ktorú by po vyhlásení nezávislosti krajiny získali späť. Eduards v tom čase ešte chodil do školy. Spolu so svojimi tromi súrodencami musel na farme veľmi pomáhať. „Pīládži som založil v roku 1996, krátko predtým, ako som dokončil štúdium na Lotyšskej poľnohospodárskej univerzite v Jelgave, kde som študoval ekonómiu,“ spomína Eduards Šmits.
Pretože farma bola na začiatku ešte príliš malá na to, aby generovala významné zisky, bol Eduards zamestnaný na plný úväzok v inej firme. „V tom čase som farmárčenie nazýval „extrémnym koníčkom“, pretože všetok môj voľný čas a peniaze išli na rozvoj podnikania,“ hovorí farmár.
Zlom nastal, keď sa podnik rozrástol a bolo stále ťažšie skĺbiť prácu na plný úväzok a farmárčenie. „Musel som sa rozhodnúť, čo chcem robiť. Poľnohospodárstvo v tom čase ešte nebolo zárobkové, takže to nebolo ľahké. Napriek tomu som stavil na farmárčenie. Od roku 2005 som teda farmárom na plný úväzok.“
Skúsenosti s fazuľou
Už dlhú dobu sa na farme pestuje aj fazuľa. Eduards Šmits hrdo hovorí o svojich skúsenostiach: „Fazuľu som mal v osevnom postupe skôr, než sa z toho stal trend. Vďaka tomu som sa naučil aj niekoľko ďalších trikov. Z ekonomického hľadiska to síce nie je top plodina, ale páči sa mi jej celkový prínos pre rastlinnú výrobu. Čo sa týka siatia, zistil som, že bezorbové obrábanie pôdy môže byť výhodné v prípade jarného sucha, ktoré negatívne ovplyvňuje vývoj rastlín. Pred dvoma rokmi sme začali pestovať hrach. Je jednoduchšie na obhospodarovanie a nepotrebuje toľko postrekových látok. Úroda však môže byť ťažšia, pretože hrach po daždi a letných búrkach leží na zemi. Zber tiež sťažuje nerovnomerné klíčenie v dôsledku jarného sucha. Dúfam, že bezorbové obrábanie pôdy nám pomôže aj tu.“
Obe strukoviny, fazuľa a hrach, teraz tvoria pätinu osevného postupu. Jedným z dôvodov je predĺženie obdobia zberu. Tento rok na farme zasiali iba hrach, aby znížili náklady na postrekové látky.
Prvé stretnutie so spoločnosťou HORSCH
Väčšina vybavenia na farme Pīlādži pochádza od spoločnosti HORSCH. Eduards Šmits vysvetľuje, prečo na jeho poliach v Kuronsku dominuje práve táto technika: „O strojoch HORSCH som počul od nemeckých poľnohospodárov, ktorí majú svoje prevádzky v Lotyšsku. V roku 2007 sme potom na veľtrhu v Rige spolu so zástupcom HORSCH nakonfigurovali Sprinter s pracovným záberom 6 metrov. V tom čase som obhospodaroval 370 hektárov, takže ten stroj bol vlastne trochu predimenzovaný. Ale aj tak som si ho kúpil, pretože sme od začiatku chceli väčšie, širšie a efektívnejšie stroje, aby sme prácu zvládali rýchlejšie a efektívnejšie. Hlavným dôvodom pre výber Sprintera boli vtedy radličky, ktoré mali zaistiť potrebnú kvalitu práce na našich rôznorodých pôdach. So Sprinterom sme úspešne siali obilniny a aj repku až do roku 2015, aj keď to nie vždy fungovalo dokonale,“ hovorí o svojom rozhodnutí Eduards Šmits.
Focus pre repku, Pronto pre obilniny
Na sejaciu repky kúpila farma v roku 2011 sejac iu jednotku HORSCH DuoDrill, určenú na montáž na stroj Joker CT. Plánom bolo siať repku počas spracovania pôdy.
„Tento postup však nebol príliš presný. Preto som hľadal iné riešenie a našiel som ho s Focus TD. Od roku 2017 používam na siatie repky typ 4 TD. Na jar sa používa aj na siatie strukovín.“
Farmár považuje Focus za najlepšie riešenie pre repku, aj keď sú so slamou niekedy problémy. Ich príčinou je však skôr výška rezu a kvalita narezanej slamy. Hoci je Focus určený pre StripTill bez spracovania pôdy, môže byť niekedy nevyhnutné pôdu minimálne spracovať. „V prvom roku s Focusom sme si neuvedomovali, aká dôležitá je kvalita a správne rozdelenie slamy. Na to treba dávať pozor, inak sa stroj môže upchať. V roku 2018 bolo na poli málo zvyškov slamy. Vtedy Focus pracoval perfektne,“ potvrdzuje farmár.
Eduards Šmits namontoval do prednej časti svojho Focusu vlastnoručne vyrobené rezacie kotúče, aby zistil, či by to mohla byť možnosť pre jeho polia v čase, keď podmienky nie sú úplne optimálne. To prišlo zaujímavé aj spoločnosti HORSCH, ktorá toto riešenie pre Focus ďalej rozpracovala. A teraz sa už testuje.
V roku 2015 pribudol stroj HORSCH Pronto, ktorý mal za úlohu zabezpečiť po spracovaní pôdy rýchle a efektívne siatie. Aj tu sa plne osvedčil vyskúšaný princíp - príprava osivového lôžka, utuženie a presný výsev.
Postrekovač pre väčšiu účinnosť
Úplne novým strojom na poliach spoločnosti Eduardsa Šmitsa je HORSCH Leeb 12 TD s objemom zásobníka 12 000 litrov a šírkou ramien 36 metrov. „Postrekovú kvapalinu pripravujeme priamo v areáli farmy. Aby sme optimalizovali pracovné postupy, rozhodli sme sa pre veľký ťahaný postrekovač. Pre naše podmienky je zase možno trochu veľký, ale zvyšuje dosah a zároveň šetrí zdroje. Postrekovač chceme používať aj na aplikáciu kvapalných hnojív. Dosiahneme tak lacnejšiu a ešte presnejšiu aplikáciu, ktorá zároveň spĺňa rastúce požiadavky na ochranu životného prostredia,“ vysvetľuje farmár.
HORSCH a bez pluhu
„Už deväť rokov obrábame naše pole bezorbovo – to je jeden z dôvodov, prečo sú také rovné. Repku sejeme metódou StripTill s Focusom TD. Pred siatím obilnín použijeme Terrano FX na plytké a intenzívne spracovanie pôdy a potom nasleduje siatie so strojom Pronto,“ vysvetľuje Eduards Šmits.
Pre farmárov je jedným z hlavných dôvodov pre bezorbové obrábanie pôdy krátky časový úsek, ktorý je v Pobaltí po jesennom zbere k dispozícii na siatie. „Okrem toho je orba veľmi nákladná a časovo náročná. Takže bezorbové obrábanie pôdy má pre mňa len samé výhody. A stroje od spoločnosti HORSCH sú pre nich presne prispôsobené. Takže rozhodnutie pre tento systém obrábania pôdy bolo veľmi jednoduché,“ tvrdí poľnohospodár.
Priame siatie so strojom Avatar
Ďalším novým strojom na farme Pīlādži je HORSCH Avatar 6.16 SD. Eduards Šmits vysvetľuje, prečo sa pre neho rozhodol: „Na jar 2021 som urobil porovnanie štyroch sejacích strojov na poli s ílovitou pôdou. Medzi nimi bol aj Avatar. Výsledky boli viac-menej podobné, ale Avatar presvedčil jednoduchou obsluhou a manipuláciou. Navyše sa rovnako ako všetky ostatné sejacie stroje HORSCH veľmi ľahko ťahá. Potrebujem menej paliva a stačí mi menší traktor. Aj každodenná údržba je rýchla – a to je ďalšia úspora času. To všetko je pre HORSCH charakteristické.“
S novým strojom chce poľnohospodár získavať skúsenosti so siatím rôznych plodín, ako pri priamom siatí, tak po spracovaní pôdy. Už teraz plánuje, že si zaobstará Avatar so záberom 12 metrov.
Vápnenie
V posledných rokoch sa na farme cielene vykonáva vápnenie, ktoré má zlepšiť úrodnosť a štruktúru pôdy. Asi pred 12 rokmi sa vápnenie vykonávalo na všetkých plochách. Teraz sa malé množstvo vápna aplikuje každú jar pred fazuľou a hrachom. A svoju dávku dostávajú aj nové plochy. „Vzhľadom na to, že výrobca vápna sa nachádza neďaleko v Sātiņi, môžem ušetriť za dopravu. Všimol som si, že po vápnení sú výnosy aj štruktúra pôdy lepšie,“ je presvedčený Eduards Šmits.
Budúcnosť: optimalizácia
A čo sa v Pīlādži plánuje do budúcnosti? Určite ďalšie zlepšovanie postupov pri spracovaní pôdy a štrukturálna premena polí. Susedné pozemky budú vykúpené, vzdialenejšie pozemky budú predané. Tento proces optimalizácie je už v plnom prúde. „Pozemky sú usporiadané podľa výkonnosti strojov, aby sa práca zvládla v optimálnom časovom úseku a v optimálnej kvalite. Keď budú polia väčšie, budeme potrebovať zase výkonnejšie stroje,“ zhŕňa na záver rozhovoru Eduard Šmits. Aj keď teraz trávi pri traktore menej času, stále si každý stroj sám testuje, aby mohol posúdiť jeho ovládanie a koncepciu.
Zlepšenie postupov pri spracovaní pôdy už prinieslo prvé pozitívne výsledky. Od doby, keď sa na farme Pīlādži začalo využívať minimálne spracovanie pôdy, sa zvýšil obsah organickej hmoty a oveľa častejšie sa objavujú dážďovky. „Zdravotný stav pôdy sa výrazne zlepšil. Výnosy však zostali rovnaké. Vlani som dokonca musel výnosy znížiť - kvôli cenám hnojív. Tým sa ale tiež znížilo riziko poliehania,“ rozpráva farmár a pokračuje: „V budúcnosti sa budeme viac uberať smerom minimálneho spracovania pôdy a priameho siatia. Ostatné metódy zostanú druhoradé alebo sa budú používať ako doplnok. Aj z hľadiska techniky uprednostňujem bezorbové a pásové spracovanie pôdy. Priame siatie znamená, že vyklíči menej burín a zlepšuje sa zdravie pôdy. Zodpovedá to tak mojej filozofii: menej zásahov do života v pôde, menej emisií CO2."