Dlhšia sezóna – nové príležitosti

Håkon Huseby a jeho synovia Kristian a Knut Arne si to jasne všimli: Vegetačné obdobie v Nórsku sa predlžuje. To otvára nové možnosti v rastlinnej výrobe.

„Farmu som prevzal v roku 1988 po smrti môjho otca. Odvtedy sa vegetačné obdobie predĺžilo: na jar o týždeň a na jeseň o dva týždne,“ hovorí Håkon Huseby. Spoločne so svojou ženou Ragnou Kirkeby riadia rodinné farmy Kjølstad a Skoftestad v obci Ås, pol hodiny južne od hlavného mesta Osla. Ide o čisto poľnohospodárske podniky, ako je v tejto oblasti bežné. V Nórsku sa obrábajú iba 3 % pôdy. V susednej krajine na juhu, v Dánsku, je to viac ako 60 %! „V Nórsku je poľnohospodárska plocha asi milión hektárov. 70 % z nej je vhodných iba na pestovanie trávy. Na zvyšnej pôde sa pestujú predovšetkým obilniny a olejniny. Tie sú aj našimi hlavnými plodinami. Postupne sme zaviedli stále stabilnejšie a rozmanitejšie striedanie plodín,“ rozpráva Håkon Huseby.

Rôznorodé striedanie plodín

Dnes sa na oboch farmách striedajú plodiny po siedmich rokoch. V prvom roku sa pestuje ozimný jačmeň ako predplodina pre ozimnú repku, ktorá je zase dobrou predplodinou pre ozimnú pšenicu v treťom roku. Akonáhle je pšenica zozbieraná, sú zasiate medziplodiny, rovnako ako po ozimnom jačmeni vo štvrtom roku. V piatom roku sa pestujú bôb a v šiestom roku sa opäť seje ozimná pšenica a medziplodiny. V siedmom roku sa striedanie plodín ukončí ovsom. „Ozimný jačmeň nám dáva čas na každoročné siatie ozimnej repky. To je pre nás kľúčové. V našej oblasti sa musí repka vysievať na začiatku augusta. Obvykle to stihneme, pretože ozimný jačmeň zvyčajne zberáme v poslednom júlovom týždni,“ vysvetľuje Håkon Huseby.
Ozimný jačmeň sa v Nórsku pestuje skôr výnimočne, ale v rodine Husebyovcov je súčasťou striedania plodín už veľmi dlho. „Výsev na jeseň je v Nórsku menej častý, pretože rastliny často neprežijú zimu. Stále sa však objavujú nové odrody. Ide len o to nájsť tú najodolnejšiu odrodu. Pred desiatimi rokmi sme začali dovážať najodolnejšie odrody zo Švédska a Dánska. Na jeseň sme hnojili prípravkom Yara Mila (NPK 8-10,5-20) a zároveň sme porasty postriekali proti prezimujúcim plesniam. Tento postup sa nám vždy osvedčil. Človek je však tiež silne závislý na dobrých podmienkach siatia. Ozimný jačmeň by mal byť zasiaty najneskôr do 15. septembra. Optimálny termín je však skorší, okolo 20. augusta, pokiaľ to poveternostné podmienky dovolia. Ak zasejete ozimný jačmeň do mokrej pôdy, nie je výsledok taký dobrý,“ vysvetľuje farmár.

Konzervačné poľnohospodárstvo

Pred deviatimi rokmi bola zo striedania plodín vyradená jarná repka a nahradená ozimnou repkou. Repka, ktorá sa seje na jar, má v Nórsku často veľké problémy s blyskáčikom a morou kapustovou. Repka siata na jeseň je už viac vyvinutá a tieto problémy už nemá. „Pretože už nepestujeme jarnú repku, nepotrebujeme už žiadne herbicídy.
Ďalšou zmenou v spôsobe obrábania pôdy je postupné obmedzovanie spracovania pôdy. Väčšina pôdy je teraz osievaná bezorbovým sejacím strojom. „Dodržujeme zásadu konzervačného poľnohospodárstva. Našim cieľom je súvislá rastlinná pokrývka a minimálne alebo redukované spracovanie pôdy, alebo ešte lepšie úplne bez orby. A naše dobré výnosy ukazujú, že táto nová stratégia je veľmi úspešná,“ potvrdzuje Håkon Huseby.

Úspešne bez orby

V roku 2001 prestal orať. Namiesto toho si v Nórsku kúpil prvý HORSCH Terrano 6 FG. Niekoľko rokov Terrano používal po plytkom spracovaní pôdy spolu s Jokerom hneď po zbere. V roku 2010 si potom kúpil stroj Pronto: „S touto kombináciou sme boli veľmi spokojní. Napriek tomu sme ale s Prontom skúsili niekoľkokrát priamu sejbu.“
Zistili však, že bránenie napomáha klíčeniu burín. Vďaka dlhoročnému členstvu v dánskom združení Foreningen for Reduceret Jordbearbejdning FRDK (Združenie pre redukované spracovanie pôdy) a dotáciám na redukované spracovanie pôdy sa na ich zozname prianí čoskoro objavil stroj pre skutočnú priamu sejbu. „S bezorbovým obrábaním pôdy a dobrými predplodinami možno dosiahnuť dobré výsledky aj bez orby.“
Po horúcom a suchom lete 2018 sa ich dôvera v systém ešte prehĺbila. Priemerné výnosy v regióne boli dve tony, ale rodina Husebyovcov zožala viac ako štyri tony – a to bez zavlažovania! „Akékoľvek spracovanie pôdy odoberá z pôdy vodu. Ďalšou výhodou priameho siatia je, že sa prakticky netvorí prísušok alebo voda neodteká z povrchu.“

Väčší rozstup riadkov

Predtým bolo na farme pravidlom rozstup riadkov 12,5 cm. So strojom Pronto sa zvýšil na 15 cm a s prvým strojom HORSCH Avatar v Nórsku na 16,7 cm. „Mám v Avatara úplnú dôveru. Umiestňuje osivo mimoriadne presne a takmer nepresúva pôdu.“

Stroj na priamu sejbu bol dodaný na jeseň 2019. V lete 2021 pribudol použitý Focus 4 TD z Dánska. „S Avatarom a Focusom už naozaj nepotrebujete žiadne prípravné spracovanie pôdy. Našim plánom je vykonávať orbu iba raz za desať rokov – vždy po aplikácii čistiarenských kalov. Inak sejeme iba priamo. Aktuálne sejeme s Focusom ozimnú repku. V rámci trojročného pokusu s Nórskym inštitútom pre bioekonomiku NIBIO (Norsk institutt for bioøkonomi) sme tiež testovali siatie ozimnej pšenice s rozstupom riadkov 28,7 cm. Odhadoval som, že strata výnosu bude 500 až 1000 kg. Ale údaje za prvý rok sú úplne prekvapivé. Pole osiate strojom Focus formou priameho siatia dosiahlo najvyšší výnos – viac ako 12 t/ha! Už sa preto nebojím pracovať s väčšími rozstupmi riadkov. Jedno je však jasné: stále sa je čo učiť. Napríklad pri siatí jarnej pšenice na rovnom poli do tvrdej, ťažkej ílovitej pôdy to môže vyzerať úplne inak. V takom prípade je pravdepodobne lepší rozstup 12,5 cm. Ale s našou stratégiou pestovania, ktorá spočíva v striedaní plodín a pestovaní medziplodín, nemáme problém zväčšiť rozstup riadkov.“

Užitočné skúsenosti z referenčných plôch

Hlavnými medziplodinami pestovanými na farme sú kŕmna vika, reďkev olejná a zimolez. V spolupráci s Nórskou poľnohospodárskou poradenskou službou (NLR) však rodina Husebyovcov testuje aj ďalšie zloženie a spôsoby pestovania. „Naša farma sa nachádza v blízkosti Oslofjord, kde je kvalita vody pre úrady najvyššou prioritou. Preto dostávame dotácie na medziplodiny a minimálne spracovanie pôdy. Keď ale vidíte, aké dôležité sú medziplodiny pre vysoký výnos, už to samo o sebe je motivujúce. Na poliach so strednou až dobrou krycou plodinou môžeme nasledujúcu jar ušetriť až 1/3 hnojiva,“ potvrdzuje Håkon Huseby.
Pri pestovaní ozimnej pšenice s úrodou 10 ton a viac by mohli nastať problémy s množstvom slamy, ale aj tu sa prejavuje pozitívny vplyv medziplodín. „Akákoľvek forma redukovaného spracovania pôdy začína pri zberovom stroji. Slama musí byť čisto pokosená a rovnomerne rozložená po celej šírke žacieho ústrojenstva. V minulom roku sme zožali takmer 11 ton ozimnej pšenice – a samozrejme zodpovedajúce množstvo slamy zostalo ležať na povrchu. Bez medziplodín by to trvalo veľmi dlho, ako bolo vidieť na referenčných plochách. Nezávisle od druhu testov v teréne sú referenčné plochy nesmierne dôležité.“

Odvodnenie vlastných a prenajatých pozemkov

V oblasti, kde Husebysovci žijú, spadne ročne 800 až 900 mm zrážok. V období intenzívnych dažďov prší veľa, ale sú tu aj zodpovedajúce dlhšie obdobia bez dažďa. „Keď som bol mladý, jazdili sme každý rok pred Vianocami lyžovať. Zimy boli kruté a dlhé a po celú zimu od decembra padal sneh. Tohtoročná zima bola v marci chladnejšia ako v januári a sneh stále odplavoval dážď. Klíma sa zmenila a je stále miernejšia. To znamená, že pôda je menej chránená, a preto je pre nás konzervačné poľnohospodárstvo také zaujímavé. Je to dobrý pocit, keď sú polia buď pokryté medziplodinami, alebo sú ozimné plodiny už zasiate bez predchádzajúceho spracovania pôdy. Pôda zostáva na poli.“