Budúcnosť začína už teraz
Agro KMR (UA)
Vo vydaní 14/2017 predstavil časopis terraHORSCH podnik Agro KMR na Ukrajine. Jean-Paul Kihm nám poskytuje ďalší pohľad do zákulisia.
Tento krát sme chceli predovšetkým vedieť, ako vyzerá stratégia podniku vo veciach vedenia porastu a techniky: Controlled Traffic Farming (CTF) s 12 m alebo s 18 m? Sú lepšie širšie osevné postupy? Má sa staviť radšej na priamy výsev alebo na iné metódy? To je veľa úvah. A všetky majú jeden cieľ: optimalizáciu podniku Agro KMR.
Všetko je prestaviteľné
Agro KMR je predovšetkým závod štyroch ľudí. V roku 2006 založili štyria francúzski poľnohospodári Jean-Paul Kihm, Alan a Florent Renard a takisto Jean-Loup Michel Agro KMR v blízkosti Pavlohradu na Ukrajine. Prevádzka má 50 zamestnancov a obhospodaruje 12 000 ha, z toho 6 000 ha pšenice, 3 000 ha repky a 3 000 ha slnečnice. Títo štyria priatelia sú všetkému otvorení a z toho vyplývajú mnohé možnosti: Má sa zväčšiť osevná plocha, sú možnosti znížiť náklady na mechanizáciu, ako je to s CTF, má sa investovať do výskumu a vývoja? V čom sa skrýva potenciál v striedaní plodín, logistike? Alebo pomôže školenie vodičov, staviť na StripTill, robiť CTF efektívnejšie? Spoločníci sa vysporiadajú s mnohými nápadmi a prístupmi. Všetko sa neustále skúša.
Jean-Paul Kihm zdôrazňuje: „Naša filozofia je jasná: Poľnohospodársky podnik nemá právo na existenciu, keď negeneruje dostatočný príjem pre vlastníkov a zamestnancov. Zvolené kultúry musia byť rentabilné, náklady musia byť obmedzené na minimum. Sme za jedno v tom, že podnik musí rešpektovať medze agrotechnických a ľudských zdrojov, aby trvalo existoval. Oboje patria k sebe! Avšak pre rentabilitu sa musí overiť každý zaujímavý prístup."
Optimalizácia logistiky – zníženie nákladov
Na tejto zásade sú založené takmer všetky projekty Agro KMR. „Pred niekoľkými rokmi sme sa rozhodli vyskúšať CTF. Chceli sme predovšetkým optimalizovať postreky, rozmetanie hnojív, pretože s týmito strojmi vykonávame väčšinu prejazdov.
Máme černozeme, tzn. 60 % spraš, 30 % ílu a niečo piesku. Tie majú sklon ku zhutňovaniu. V prvých rokoch, pred optimalizáciou prejazdných dráh, sme používali rozmetadlo hnojív, ktorého pneumatiky mali cestný dezén. Jazdili sme bez určených stôp cez pole, čo viedlo ku zhutneniu (pozri blok „Controlled Traffic Farming"). Tieto jazdné stopy potom boli vidieť ešte pri zbere. S CTF sme mohli zhutnenie zmenšiť na minimum, len znížením prejazdov.
Nehľadiac na agrotechnické aspekty sú prednosti početné:
- Na základe amerických, kanadských a austrálskych štúdií možno počítať s celkovým navýšením čistej marže o 13 %.
- Menšie opotrebenie, nižšia potrebná ťažná sila.
- Logistická prednosť: aj keď je prerušený signál GPS, sú pre vodičov viditeľné koľaje.
- Nižšia spotreba paliva.
- Nižšie náklady na mechanizáciu: pretože sa nepoškodí štruktúra pôdy, nemusí sa pôda tak intenzívne obrábať.
Na základe prvých úspešných skúseností sa spoločnosť Agro KMR rozhodla podnik po krokoch previesť na CTF 18 m. Pracuje už s dvoma 36 m postrekovačmi, jedným strojom Avatar 18 SD (druhý dodaný v júli), jedným strojom Maestro 36 SW a jedným prototypom Evo. „Chýba ešte 18 m Cultro. V tejto chvíli máme iba jeden s 12 m. To platí aj pre kombajn", vysvetľuje Jean-Paul Kihm. Prechod na 18 m je skutočná výzva, predovšetkým pri organizácii zberu. „Len málo výrobcov ponúka kombajny s tak širokými žacími lištami. Predovšetkým kvôli problémom s pravidelným rozmiestnením slamy. Okrem toho radi praskajú vyprázdňovacie závitovky, pretože nie sú dostatočne stabilné.“
Mnohí sa teraz pýtajú, prečo sa prechádza na CTF a 18 m, keď je predsa oveľa viac rozšírené CTF s 12 m. Sú potrebné veľké investície a celá logistika na poli sa musia nanovo premyslieť. Ale úspory sú enormné: „Prechod z 12 m žacieho ústrojenstva na 18 m nie je na kombajne žiadny problém, pretože výkon motora je na to už dimenzovaný. Na pracovnej rýchlosti sa to tiež neprejaví. Tým enormne ušetríme pri investíciách na hektár."
CTF je však iba viditeľná časť stratégie, ktorá je kompletne zameraná na riadenie porastu. Jean-Paul Kihm pokračuje: „Investovali sme do telemetrickej aplikácie, s ktorou môžeme zistiť stanovište každého z našich strojov. Jeden príklad: Zaoberáme sa práve stratégiou plnenia pre sejacie stroje. Náš doterajší systém nie je obzvlášť efektívny, strácame príliš veľa času. Podľa zručnosti vodiča kolíše doba medzi 20 a 40 minútami. V budúcnosti to má byť 10 až 15 minút. Hoci budeme plniť ako obvykle každé dve hodiny, ušetríme 240 minút za deň. Tak môžeme zasiať za deň o 72 hektárov viac, tzn. máme oveľa vyššiu pravdepodobnosť zasiať všetky kultúry za optimálnych podmienok, s menším nasadením materiálu."
Controlled Traffic Farming
V spoločnosti HORSCH sú vždy agrotechnické témy základom pre vývoj strojov. Zmenšiť absolútnu plochu na poliach, ktorá je prechádzaním poškodzovaná, je cieľom CTF. Tak sa vopred stanovia jazdné dráhy. Predpokladom sú rovnaký rozchod kolies strojov a systém riadenia RTK. Určené jazdné dráhy pre každý stroj, určenie vjazdov do poľa a výjazdov z poľa, miest plnenia atď. - to všetko umožňuje navyše lepšiu organizáciu práce. Zhutnené povrchy možno obmedziť z 80 % na 19 %, čiastočne dokonca na 12 % (v závislosti na šírke stroja). Od roku 2013 sa CTF používa v AgroVation, jedného z podnikov HORSCH v Čechách.
Tiež automatizáciou sa Agro KMR intenzívne zaoberá: „Sľubujeme si od toho mnohé, predovšetkým pre reguláciu pracovnej rýchlosti, postupy na úvrati a pri nastavovaní kombajnov. Predovšetkým u posledného existuje mnoho parametrov, ktoré sú silne ovplyvňované ľudským faktorom. Napríklad sme zistili, že bol zber dopoludnia oveľa efektívnejší, pretože boli rýchlosti vyššie. Popoludní, keď sa u vodičov vyskytli známky únavy, jazdili pomalšie." To všetko bude mať účinky na prácu zamestnancov - ale v kladnom zmysle. „Navyše chceme našich vodičov lepšie vyškoliť," uisťuje Jean-Paul Kihm. „Majú byť práve tak dobre vzdelaní ako servisní technici."
CTF, telematika, automatizácia ... Vďaka vnútropodnikovému fondu na výskum a vývoj - ten je 4 % obratu podniku - spoločnosť Agro KMR najprv do týchto techník zainvestovala, potom ich otestovala a nakoniec ich previedla na celú prevádzku. Tieto tri témy sa kryjú s najdôležitejším podnikovým cieľom: znížiť náklady na minimum. Ale ako to dlhodobo vyzerá s rentabilitou jednotlivých druhov plodín a obhospodarovania pôd?
Využitie zvláštností stanovišťa
„Už desať rokov neustále premýšľame, aké striedanie plodín je najlepšie", vysvetľuje Jean-Paul Kihm. „Vyskúšali sme niekoľko kultúr, predovšetkým s cirokom a hrachom - ako to poznáme z Francúzska. Avšak na niekoľkých hektároch sme otestovali taktiež ukrajinské striedanie s repkou - pšenicou - slnečnicou - pšenicou. Z hospodárskeho hľadiska je posledný variant najrentabilnejší. Toto striedanie plodín si môžeme dovoliť, pretože tu nemáme problémy so zaburinením ako vo Francúzsku. Tu sa nevyskytuje ani rezistentná psiarka roľná, ani mätonoh. Vyskytuje sa nanajvýš ambrózia, ale tú možno zlikvidovať herbicídom."
Tieto tri kultúry sa perfektne hodia do klímy a charakteru pôdy. Veľmi úrodné černozeme so znamenitou schopnosťou zadržiavania vody sú považované za čierne zlato. Zato priemerné zrážky sú len okolo 550 mm za rok, jar je často veľmi horúca. Už v máji sa môže teplota vyšplhať až na 30 alebo 35 °C. To neumožňuje žiadny senzačný výnos. Pre orientáciu: pri pšenici zožnú Agro KMR priemerne 40 až 50 q na hektár. Okrem toho sú černozeme veľmi náchylné k veternej a vodnej erózii.
„Na začiatku sme mali jeden stroj Joker 12 RT, jedno Terrano 12 FM, jeden diskový sejací stroj HORSCH so záberom 18 m a jeden stroj Maestro 36 SW. Avšak kvôli zvláštnostiam pôd sme rýchlo narazili na hranice systému. Orientujeme sa krok za krokom smerom k plytkému obrábaniu, priamemu výsevu a StripTill. Predali sme stroje až na Maestro 36 SW a investovali sme do HORSCH Evo (prototyp), HORSCH Cultro (prototyp) a Avatar 18 SD.“
![[Translate to slowakisch:] Bild terraHORSCH Ausgabe 18-2019: Agro KMR hat sich entschieden, den Evo Prototyp zu testen, weil das Gerät mit Scheiben unter allen Bedingungen arbeiten kann.](/fileadmin/_processed_/1/4/csm_Evo_Prototyp_1200x_ab9b0f6fdc.jpg "[Translate to slowakisch:] Agro KMR hat sich entschieden, den Evo Prototyp zu testen, weil das Gerät mit Scheiben unter allen Bedingungen arbeiten kann.")
Myšlienka prestúpiť na StripTill vznikla, keď sa štyria poľnohospodári bližšie zaoberali pestovaním slnečnice. Pre zabránenie pôdnej erózii zostávalo strnisko cez celú zimu. Strniskom pokryté plochy sa ale na jar ohrievali pomalšie ako tmavá zem. Tým sa posúvali termíny výsevu na neskoršiu dobu. Prednosťou technológie StripTill je, že sa výsevný riadok pre slnečnicu spracuje až do hĺbky 12 až 13 cm, aby došlo k prehriatiu pôdy a zároveň sa nezničilo strnisko.
„Rozhodli sme sa otestovať prototyp Evo (pozri blok „Prototypy v teste"), pretože je to stroj s diskami, ktoré vedia pracovať za všetkých podmienok. Stroj StripTill s radlicami preniká ťažšie do veľmi suchých pôd, to sú však podmienky, ktoré normálne nachádzame na jeseň. Pri tanieroch je menší ťahový príkon: pre stroj StripTill s radlicami je potrebný traktor s 600 k. My tak potrebujeme už len 400 k."
V podniku sú uprednostňované dve stratégie pre výsev slnečnice, pšenice a repky. Pri slnečnici sa pred výsevom strojom Maestro vykoná jeden prejazd s Evo k obrobeniu a pohnojeniu pásikov. Parcely repky sa buď pripravia strojom Evo, potom sa strojom Maestro zaseje alebo sa príprava vykoná strojom Cultro - dvojitým nožovým valcom s veľkým pracovným záberom, ktorý povrchovo pôdu obrobí a umožní rozdelenie slamy bezprostredne po zbere, potom sa strojom Avatar SD zaseje. „Nezistili sme žiadne poklesy výnosov a nemôžeme preto jednoznačne povedať, ktorá metóda je lepšia. Pretože kontinentálne podnebie ponúka pre rastliny len veľmi krátke obdobia rastu, javí sa v zásade rozteč 25 cm efektívnejšia ako 50 cm. Avšak konkrétnymi číslami to ešte nemôžeme doložiť." Lány pšeníc po slnečniciach sa obrábajú len strojom Cultro, potom sa strojom Avatar SD zaseje.
„Chceme pôdu obrábať čo najmenej. Lebo keď sa neobracia, nie je to tiež nutné. Okrem toho zvyšuje obrábanie pôdy naše náklady na mechanizáciu. Pokiaľ možno rozmiestňujeme slamu jednoduchými bránami a potom priamo vysievame. Pri predplodine slnečnica je manažment slamy veľmi dôležitý. Na Ukrajine je pomer zrno/slama iný ako vo Francúzsku, je oveľa viac zvyškov. Preto musíme nechať slamu uschnúť ihneď po zbere, rozdrviť a rovnomerne rozmiestniť. Tak získavame stále pokrytie slamou, ktoré zadržiava v pôde vodu a živiny. Pomáha to tiež ochrane pred hlodavcami. Cultro je pritom ideálne, pretože sa pôda obrába len plytko."
Štandardizácia
Dlhodobým cieľom je v každom prípade ešte znížiť náklady: „Ohľadom výkonu nám stačia traktory s 380 až 400 k. Naším cieľom je celý park štandardizovať. Ak niektorý stroj vypadne, môžeme ho rýchlo vymeniť a nemusíme sa zaoberať myšlienkami o výbave, zavesení alebo výkone. Možnosť používať traktory a stroje mnohostranne vo všetkých plodinách nám prinášajú úsporu pri nových investíciách na hektár.
Chceme štandardizovať čo najviac činností, ako na vyššie uvedenom príklade plnenia sejačiek. To však nefunguje pri úlohách, kde je požadovaný predovšetkým človek, napr. pri agrotechnických témach alebo pri oprave a údržbe strojov. Štandardizáciou rutinných prác sa však uvoľnia zdroje, ktoré môžeme využiť, aby si naši pracovníci mohli vybudovať odborné znalosti inak. A to je dôležité. Lebo kto vie, aké výzvy budúcnosť ešte prinesie."
Prototypy v teste
HORSCH Cultro TC: Za názvom Cultro TC sa skrýva nový rad výrobkov firmy HORSCH, ktorý sa práve nachádza vo vývoji. Na základe dobrých skúseností s nožovými valcami na strojoch Joker RT prichádza využitie týchto valcov, tiež samostatne na stroji Cultro TC, kde sú nožové valce umiestnené v dvoch radoch. Cultro bude ponúkané v záberoch od 3 metrov do aktuálne 12 metrov. Ťahaná verzia bude kombinovateľná s valcom alebo zavlačovačom. Stroj Cultro TC je predurčený k veľmi plytkej podmietke strniska repky, slnečnice, kukurice na siláž a ďalších. Je ideálny aj pre zapracovanie medziplodín. Jednotka s veľmi malým pracovným odporom sa vyznačuje vysokými plošnými výkonmi, nízkymi nákladmi a mnohostranným využitím.
HORSCH Evo: Stroj HORSCH Evo je dimenzovaný ako stroj na obrábanie pôdy a prípravu osivového lôžka. Neobrába však plošne, ale cielene v pásoch v príslušnom rozstupe riadkov plodín. Oblasťou použitia je príprava pre klasické riadkové kultúry, ako je kukurica, sója, cukrová repa alebo slnečnica. Stroj Evo je vybavený jednotlivými riadkovými jednotkami, ktoré intenzívne obrábajú pás až do hĺbky cca 10 cm a jemne drobia pôdu. Počas prejazdu možno do pásu ukladať minerálne tuhé hnojivo. Ako základňa stroja slúži zásobný voz známeho konštrukčného radu Maestro SW. S objemom 8 500 litrov a pracovným záberom až 18 metrov je k dispozícii dostatočný výkon. Sériové hydraulické prenášanie hmotnosti zo zásobného vozu na pracovnú lištu zaisťuje bezpečné vnikanie diskových agregátov po celej šírke stroja. Stroj Evo sa používa všade tam, kde sa pracuje s čo najmenším obrábaním pôdy, resp. priamym výsevom, ale výsevné pásy majú byť napriek tomu optimálne spracované, aby bolo dosiahnuté čo najlepšie vzchádzanie semien.