Seminár HORSCH 2019

Vypredané v Sitzenhofe. Takmer 1 100 štvorcových metrov veľká školiaca a výstavna hala bola až do posledného miesta obsadená. Personalizované vstupenky bolo tentoraz prvýkrát možné získať iba online - systémom, ktorý sa osvedčil. Programom dňa sprevádzal Michael Braun z marketingu spoločnosti HORSCH. Zatiaľ čo sa všetci ostatní referenti v najširšom zmysle zaoberali digitalizáciou, deň začal agrotechnicky.

To teda znamená: Keď má človek hnoj, môže ľahko prevádzkovať biologické poľnohospodárstvo, ale ako je to s podnikmi bez chovu dobytka? „Po dvoch až troch rokoch bez hnoja klesnú výnosy o dve tretiny, pretože chýba prívod energie do pôdy", povedal vedec. Keď človek nemá žiadne hospodárske zvieratá, ktoré zvieratá potom môžu dodať potrebnú energiu? „Kľúčom k úspechu sú pôdne živočíchy", vysvetľoval Dr. Wilfried Hartl. V pôde je prítomné veľké množstvo nematód, dážďoviek atď. „Ak sa pozerá na pôdne živočíchy ako na dobytok a príslušne sa kŕmia, možno biologické poľnohospodárstvo prevádzkovať bez chovu dobytka".

V roku 1983 začali v Rakúsku pokusy s kompostovaním potravín. Pritom sa vychádzalo z nasledujúceho: S kompostom prichádza veľa uhlíka ako „trvalého humusu" do pôdy. Ale ako môžeme humus dodatočne vniesť do pôdy? Cez medziplodiny? Určite áno, hovorí Dr. Hartl. Medziplodiny sú dodávateľmi živín a uhlíka. Avšak práve v jeho domovine v juhovýchodnom Rakúsku je často veľmi sucho a pestovanie medziplodín je preto ťažké, ale nie nemožné. Správne spracovanie pôdy dodatočne prináša pozitívne efekty. Avšak odborník varuje: „Ak povieme bezorebný, neznamená to hneď obohatenie humusom!"

Dôležitá je pórovitosť od 40 do 60 %, pretože tam žijú pôdne živočíchy a korene. Kontinuita pórov je dôležitá napr. pre zabránenie povodniam. Zabrániť by sa naproti tomu malo vytváraniu takej štruktúre pôdy, ktorá umožní veľký podiel neprístupnej vody, pretože rastlina so svojimi koreňovými vláskami ju nedostane. Stredné póry majú najväčší zásobný objem vody, predovšetkým veľmi výrazne v sprašiach. Ílovitá pôda má naproti tomu 60 % pórovitosť, ale až 40 % jemných pórov, ktoré sú naplnené pre rastlinu nevyužitou vodou. Pretože nie sú žiadne stroje, ktoré podporujú pôdne póry, musia túto úlohu zastať korene rastlín s pôdnymi organizmami. Vďaka greeningu získame viac koreňov v pôde. Dr. Wilfried Hartl odporúča greening pokiaľ možno bez strukovín, aby neboli podporované infekcie. Podiel strukovín do 20 % je však ešte v poriadku (závisí na stanovišti).

Práve v suchých oblastiach by sa mala plodina siať priamo za obilným kombajnom, aby bolo zabránené ďalším stratám vody. V tomto prípade sa často počíta každá hodina. Pri neskôr zasiatom greening (tj. rastliny nie sú dostatočne vyvinuté) je pomer C/N nízky (pod 10), takže sú živiny dostupné rovnako rýchlo ako pri hnojovici. Facélia má naproti tomu pomer C/N cez 60. To býva dobré pre trvalý humus, ale zlé pre rýchlo dostupný humus. Odborník k tomu povedal: „Poľnohospodár by sa mal zamyslieť: Aký je cieľ môjho greeningu?" Jeho záver znel: Pokiaľ nie sú v pôde utužené vrstvy a korene sú schopné rásť do väčších hĺbok, urobil poľnohospodár všetko dobre.

„Úspešné" ľudové referendum proti umieraniu včiel sa konalo tiež vo februári 2019. Toto požadovalo: 10 % kvetinových pásov a 30 % bio. „K tejto téme vychádzajú teraz neutrálnejšie články,“ potešilo Michaela Horscha. Ako pozitívny príklad uviedol www.bluetenkorn.de, kde zaznamenali pozitívnu odozvu, hoci používajú postrekovú techniku. Poľnohospodár v tomto prípade vysial každých 30 m kvetinové pásy do pšenice, ktoré chemicky neošetruje. Michael Horsch vyzval prítomných: „Každý z nás musí zastúpiť úlohu advokáta a prihovárať sa susedom." Poľnohospodárstvo dospelo do bodu, keď používame príliš veľa chémie a z časti príliš ťažké stroje.

Viac senzorov neznámená väčší úspech.

Informoval, že rodina Horschových už 50 rokov obhospodarovala Sitzenhof - a to 50 rokov bez orby. Pred 40 rokmi tu bol začatý štátny pokus na troch poliach (priamy výsev, kyprič, pluh). Výsledok: Ak sa posudzuje ornica, možno v porovnaní s priamym výsevom nájsť na oraných iba štvrtinu a na kyprených parcelách iba polovicu množstva dážďoviek. Rodina Horschových nebola skôr braná veľmi vážne. Avšak víziu o zdravej pôde nikdy nestratila. „Celá rodina razila myšlienku, resp. víziu spoločne", vyhlasoval konateľ. Pritom v centre by malo vždy stáť: Bude stav pôdy dostatočný pre ďalšie roky? Predpokladom je zdravá pôda, na čo nadväzuje zdravie človeka. „Už dnes musíme premýšľať o tom, aké budú ďalšie striedania plodín a kultúr," povedal Michael Horsch. „Plant-Based Food Generation" je nový trend, pre ktorý by sa mali nadchnúť aj profesijní kolegovia. Navyše by sa mali poľnohospodári viac zaujímať o prístup „hybridného poľnohospodárstva" (spojenie konvenčného a ekologického). Razantné pribúdanie bio-podnikov, a to prevažne veľkých bio-rastlinných podnikov, dramaticky zvýši ponuku bio-produktov. „Pravdepodobne vďaka tomu klesnú ceny za bio-výrobky, čo ovplyvní predovšetkým menšie podniky. Politika vedie k zničeniu rodinných ekoprevádzok," rozprával Michael Horsch.

K téme digitalizácie vyhlásil: „Keď všetci po niečom volajú, väčšinou už to nie je aktuálne. Digitalizácia nás predsa nespasí a nenahradí odborné praktické znalosti!" Pred 25 rokmi boli prvé výnosové mapy vytvorené pomocou kombajnov. Vďaka všetkým Farm-management nástrojom očakávania zákazníkov vzrástli a vrecká firiem sa plnili. Pre takzvané „Precision Farming" je v súčasnosti na trhu toľko nástrojov, že Horsch tu pre seba už nevidí žiadny potenciál. Nové je „Prescription Farming", teda poľnohospodárstvo podľa receptu. Za týmto pojmom sa má skrývať, že poľnohospodári nakoniec nie sú potrební a teda aj žiadna odborná prax. „To nemôže byť pravda," hovorí Michael Horsch. Čo sa ale však môže stať, že si poľnohospodári na základe reštrikcií jedného dňa povedia, že už majú všetkého dosť a Prescription Farming bude nevyhnutnou poistkou na zabezpečenie potravy.

V pravidelných hodnoteniach podnikov z celého sveta Horsch povedal, že poľnohospodári, ktorí zarábajú najviac peňazí, používajú najmenej počítačov. „Keď vedúci podniku kvôli digitalizácii len sedí v kancelárii, chýba na konci čistý výnos 500 €," povedal Michael Horsch a doplnil: „Poľnohospodári s najlepšími čistými výnosmi sú vonku a rozhodujú na mieste. Zarábajú svoje peniaze na poli." Je nelogické, aby bol vedúci podniku viazaný na kanceláriu. Naopak, v chove dobytka to vyzerá inak: Tu pomáha digitalizácia poľnohospodárovi zvieratá v pokoji pozorovať.

Prečo ale potrebujeme digitalizáciu? Jednotné rozhranie, resp. jednotný jazyk (nielen medzi výrobcami, ale i so štátom) vidí Michael Horsch ako nutnosť. Spotrebitelia chcú 100 % spätnú dohľadateľnosť potravín („transparentný poľnohospodár"). Pokiaľ budú výnosy v Európe stále klesať, bude sa podiel potravín z okolitého sveta z dôvodov nižších nákladov stále zvyšovať. 100 % transparentnosť by mohla vyvinúť politický tlak, aby bolo vidieť, ako sa u nás v porovnaní so zvyškom sveta produkuje. „Poľnohospodári by mali k digitalizácii pristupovať aktívne a pozitívne,“ vyzýval Michael Horsch. K tomu má patriť aj automatizácia určitých pracovných procesov. „Robot raz bude vrcholom automatizácie", vyhlásil konateľ a doplnil: „Autonómna jazda po poli bude realizovatelná jednoduchšie ako v cestnej premávke. Avšak tomu predchádza ešte dlhá politická cesta, ktorej výsledkom budú právne aj bezpečnostné riešenia."

Precision Farming, Smart Farming, Digital Farming, Poľnohospodárstvo 4.0 - Čo to vlastne znamená? „Všetky pojmy znamenajú viacmenej to isté", povedal Dr. Patrick Ole Noack. „Skrývajú sa za tým základné technólogie, ako sú senzory, telemetrické systémy, CAN-BUS a nástroje pre úpravu dát. Ale ako je to pri všetkých nástrojoch, nie sú všetky univerzálne použiteľné, vyžadujú údržbu a tiež zručnosť a skúsenosti pri ich použití. Predovšetkým neurobia všetku prácu za vás.“ V strojárstve sa dosiahli určité hranice. Vonkajšie rozmery strojov, zaťaženie na nápravu, tlak na pôdu, presnosť rozdelenia osiva, minerálneho hnojiva a slamy. Ďalšie zdokonalenie už neprinesie väčšiu efektivitu. „Ale aj človek má hranice", hovorí Dr. Patrick Ole Noack. „Z technického hľadiska má človek obmedzenú pamäť, obmedzenú schopnosť multi-taskingu, vnímania a objektivity. Ďalšími výzvami, ktorým musí človek čeliť, sú neustále ubúdajúca orná pôda a chýbajúce pracovné sily v poľnohospodárstve. V dôsledku štrukturálnych zmien sa podniky zväčšujú a zamestnanci majú čím ďalej tým menší prehľad o pozemkoch ich podniku. Tu môže byť Precision Framing oporou."

Ako jednu z najväčších výziev vidí profesor zaťaženie podzemnej vody dusíkom. Spýtal sa: „Odkiaľ vlastne prichádzame?" Predtým ľudia počítali výnosy iba od oka, hnojivo dávkovali rukami. Prof. Dr. Hermann Auernhammer uznal, že sa tieto schopnosti v dôsledku štrukturálnych zmien strácajú. Myšlienkou bolo: tam, kde to menej rastie, by sa malo aj menej hnojiť. Proti tomu sú názory niektorých agronómov, že na takých miestach by sa naopak malo hnojiť viac ...

Dr. Hermann Auernhammer je podľa pohľadu Dr. Patricka Ole Noacka jeden z priekopníkov Precision Farming. Automatické zaznamenávanie dát, technika čiastkových polí, riadenie vozového parku a poľná robotika tak môžu zlepšiť riadenie podnikov, porastu, strojov a práce. V poľnohospodárstve sú rôzne faktory, napr. rastliny, pôda alebo počasie tak rozmanité, že je tu digitalizácia komplikovanejšia ako v iných oblastiach. Máme však už vyše 10 rokov skúseností. Zo začiatku bolo pozerané na Precision Farming ako na nepotrebné rozhadzovanie peňazí, rýchlo sa však tento názor zmenil, keď začal byť zrejmý úžitok.

Dr. Patrick Ole Noack teraz posúdil rôzne čiastkové oblasti Precision Farming:

• Automatické riadiace systémy: Pred približne 20 rokmi prišli prvé riadiace jazdné systémy, potom automatické riadiace systémy. Dodatočná výbava fungovala ešte s prevodom na pôvodnom volante traktora. Čoskoro bolo zrejmé, že sú tieto systémy s ohľadom na nárast efektivity ekonomicky zaujímavé.
• ISOBUS: Je základom mnohých funkcií Precision Farming. V norme DIN ISO 11783 je napr. upravené, ako sa majú spoločne používať terminály.
• TIM: Znamená Tractor Implement Management. Na pracovnom stroji snímajú senzory nepretržite rôzne parametre, cez ISOBUS sú odovzdávané povely na traktor. Traktor je defacto riadený prívesným strojom. Tento systém je už možné sériovo využiť, avšak problémy so zodpovednosťou zabraňujú súčasnému zavedeniu na trh.

„Zatiaľ čo predtým sa investície do týchto systémov pohybovali v päťmiestnych sumách v nemeckých markách, dnes je terminál a ISOBUS súčasťou štandardnej dodávky traktora", uviedol Dr. Patrick Ole Noack.

Precision Farming by mohol byť prostriedkom k nárastu efektivity, nielen pri hnojení, ale aj pri ochrane rastlín vďaka rozpoznávaniu buriny. Ďalším stupňom by potom bola aplikácia podľa aplikačných máp s predchádzajúcou online kontrolou a schválením príslušným orgánom. V takom prípade by však zákony museli byť strojovo čitateľné. Problémom je, že väčšina toho nie je logicky predstaviteľná.

„Digitálne možnosti sa v poľnohospodárstve využívajú s rôznou intenzitou", je skúsenosť Dr. Patricka Ole Noacka. „Spínanie čiastkového záberu, automatické riadiace systémy a Farm Management softvér sú už veľmi široko rozšírené. Ale špecifické hnojenie pre čiastkové plochy a mapovanie výnosov sa už využíva menej. Vytváranie aplikačných máp, ktoré budú prakticky využiteľné, je stále ešte výzvou."

„Je teda digitalizácia zmysluplná?" Tak znie základná otázka – „Áno a nie", povedal k tomu Dr. Patrick Ole Noack. „Digitalizácia nie je žiadny všeliek, ale rozsiahly balík nástrojov. Jednotlivé nástroje sa však nehodia pre každý podnik, alebo každého zamestnanca. Pomocou správnej kombinácie možno dosiahnuť vyššiu efektivitu a lepší zisk. Naopak zlá kombinácia zvyšuje náklady a pracovnú záťaž. Ak však niektorý z digitálnych nástrojov poľnohospodárovi prácu uľahčia, ušetria náklady alebo zvýšia výnos, potom môže byť jeho použitie zmysluplné."

Všeobecne je Max Stürzer fanúšikom menšieho výsevu. Za pomoci výsevných máp mohol prispôsobiť množstvo osiva pôdnym podmienkam. Naviac ich využil aj pre prvé hnojenie.

Moje rozhodnutie mi počítač nemôže vziať.

Ale tým to tiež na nejakú dobu skončilo, a to predovšetkým preto, že sa táto téma ďalej na vedeckej úrovni nerozvíjala. „Takže som výnosy síce mapoval, ale nevyužil som ich plný potenciál", informoval poľnohospodár. „Nové možnosti sa objavili ešte len so zavedením GPS. Pretože je moja žena Američanka, mám v Amerike kontakty a s témou „Automatické riadenie" som sa zoznámil veľmi skoro. Spočiatku pre mňa bola táto technológia príliš drahá, však používam ju od roku 2008. Presnosť ± 20 cm bola spočiatku akceptovateľná, ale s používaním takej techniky rástli aj moje vlastné nároky. V roku 2010 som preto použil vlastnú RTK stanicu a pracujem so systémom SectionControl. Dôsledne plánujem koľaje, pričom najväčší problém z hľadiska hmotnosti predstavuje kombajn. Za vlhkých podmienok sa utuženie v spodných vrstvách vytvára neustále na rovnakých miestach. Rád by som ale spomenul, že nie som úplne striktný v tom, aby každý stroj išiel v rovnakých stopách. Hovorím tomu preto CTF,light'. Veľkou prednosťou je, že si môžem napevno naplánovať koľajové riadky. Tým pádom môžem ráno jazdiť v suchých stopách a akonáhle vlhkejšie miesta cez deň vyschnú, premiestnime sa na ne." Práca s líniami A-B sa u farmára Stürzera ukázala ako problematická. Už len správne pomenovanie je ťažké. Kdežto pri pevných koľajových riadkoch zostávajú hranice poľa vždy presne rovnaké, ,necestujú'. Prednosťou je to napríklad pri pýre, ktorý často rád prerastie z nečistých okrajov polí.

„Predtým som vždy oral až k posledným koreňom stromov", povedal Max Stürzer. „Nehľadiac na to, že v súčasnosti už vôbec neoriem, zaznamenal som vďaka mapovaniu výnosov, že sú v týchto miestach náklady na hnojivo a ochranu rastlín rovnaké, výnosy sú však veľmi nízke. Výsledkom bolo rozhodnutie utvoriť lány tak, aby som na nich mohol jazdiť čo najhospodárnejšie. Cípy a zle zjazdné okraje som odstavil."

Max Stürzer patrí k priekopníkom Precision Farming. Avšak solídne vybavenie a agrotechnické skúsenosti sú podľa neho kľúčom k úspechu. „Moje rozhodnutie mi počítač nemôže vziať", povedal. „A k tomu, aby som poznal históriu svojich pozemkov, spravidla nepotrebujem žiadny súbor. Naším najdôležitejším základom je pôda. A už len z pričuchnutia možno spoznať, či je pôda v poriadku alebo nie." Jeho záver po 20 rokoch Precision Farming v praxi: „Nová metla dobre metie, ale tá stará pozná všetky kúty."

„V praxi neexistuje žiadna súvislosť medzi hospodárskym výsledkom a afinitou vedúceho prevádzky k digitalizácii", povedal poradca. „Pričom to nie je argument proti digitalizácii všeobecne, len existujú iné faktory úspechu. A často v podniku existujú iné miesta vyžadujúce zlepšenie."

Pokiaľ ide o výbavu a realizáciu v praxi, má Karl-Heinz Mann podobné skúsenosti ako Dr. Patrick Ole Noack: Systém GPS je súčasťou veľkého množstva traktorov a kombajnov, 95 % jeho zákazníkov ho používa, 40 % má dokonca vlastnú stanicu RTK. Široko rozšírené (takmer 70 %) sú mapy živín. Väčšinou sa zhotovujú na základe 3 ha rastra odberu vzoriek. Pri hnojení ich však využíva iba asi 45 % podnikov. Vo väčšine prípadov sa pre základné hnojenie nikdy nevyužívajú odberové mapy. Organické hnojenie sa vykonáva variabilne len z menej ako 10 %.

Pri ochrane rastlín je tomu inak, povedal Karl-Heinz Mann. SectionControl majú všetci jeho zákazníci, úvraťový manažment a spínanie jednotlivých trysiek, resp. skupinové spínania sa používajú z takmer 90 %. Rozdielne dávky regulátorov rastu, fungicídov a herbicídov sa takmer nevyužívajú.

Očakávania od digitalizácie sú veľmi vysoké predovšetkým v tých podnikoch, ktoré už tieto technológie používajú. To platí predovšetkým pri výseve. V praxi je reálny výťažok v hodnote 50 až 60 € na hektár, odhaduje poradca. Podniky, ktoré ešte nie sú digitalizované, však odhadujú úžitok ďaleko nižší.

„Avšak ešte všetko nefunguje, ako má", informoval Karl-Heinz Mann o svojich prieskumoch. „Poľnohospodári sa sťažujú predovšetkým na problémy s rozhraním, ale tiež na náklady na techniku a softvér, chýbajúcu vysledovateľnosť a vysokú časovú náročnosť."

„Digitálna technika nám môže v mnohých ohľadoch pomôcť", je presvedčený Karl-Heinz Mann. „Pevné jazdné koľaje a CTF prispievajú k ochrane pôdy predovšetkým pri hnojení a pri ochrane rastlín. Pri spracovaní pôdy je realizácia v praxi čiastočne obtiažna. Úvraťový manažment a SectionControl sú takmer vždy účelné a sú už poľnohospodármi používané skutočne vo veľkom meradle. Variabilný výsev je účelný predovšetkým na veľkých nehomogénnych lánoch (pozri prednáška Stürzera), špecifické spracovanie pôdy je naproti tomu vo väčšine prípadov účelné menej."

Digitálna technika nám môže v mnohých ohľadoch pomôcť.

Odborník odporučil základné hnojenie, pri ktorom sa množstvo vypočíta podľa výsledku vzorky s prihliadnutím na typ pôdy. Pri rovnakých nákladoch na hnojivo by mohli byť slabo zásobené oblasti hnojené na náklady dobre zásobovaných stanovísť parcely. Po 12 rokoch stabilizácie a zvyšovania výnosov je potrebná následná kontrola. Ak je správne na základe zásobovania pôdy upraviť základné hnojenie, muselo by sa to diať na veľkých lánoch variabilne pre čiastkové plochy. „Hnojenie špecifické pre čiastkové plochy je síce rozšírené, ale úspech možno sotva zmerať", hovorí Karl-Heinz Mann. „Overenie však dodnes chýba. Na hektári sa ušetrí okolo 10 až 30 kg dusíka. Jeden pozitívny vedľajší efekt: Možno zabrániť poľahnutiu obilia. N-Senzor sa v praxi uplatnil dobre a je účelný na veľkých nehomogénnych lánoch. Pri organických hnojivách je variabilná aplikácia veľmi obtiažna, pretože sú substráty veľmi nehomogénne. Zaujímavé tu môže byť použitie techniky NIRS."

Ďalšie používanie digitálnych pomocných prostriedkov videl poradca odlišne. Povedal: „Automatické rozpoznávanie burín a tráv je hudba budúcnosti, skrýva pravdepodobne vysoký potenciál. Pri fungicídoch je úprava množstva kvôli možným rezistenciám obtiažna. Digitálne možnosti riadenia strojov sú v kladnom pomere nákladov a úžitku. Vo väčšine prípadov sa teda oplatí a optimalizácia funguje spravidla dobre. Riadenie vozového parku je naproti tomu účelné iba vo veľmi veľkých podnikoch alebo podnikoch služieb. V organizácii a v kancelárii sa skrýva veľmi veľa pracovne ekonomického potenciálu. Náklady na účtovníctvo, vedenie dokumentácie o pozemkoch, evidenciu žiadostí, skladovú správu a zálohovanie dát sú pomerne dosť vysoké. Podiel na výrobných nákladoch je priemerne 22 percent! Tu sa ponúka možnosť pre skutočné vyriešenie problému."

Karl-Heinz Mann je presvedčený o tom, že napriek veľkým prísľubom poskytovateľov a politikov o možnostiach digitalizácie, je prax často iná. Náklady a časová náročnosť sú príliš vysoké. „Tieto systémy však môžu pomôcť optimalizovať procesy. Avšak nikdy nenahradia kompetentné riadenie pracovníkov a efektívnu organizáciu vedúcim prevádzky. Zhromažďovanie rozsiahlych dát bez akéhokoľvek zmysluplného využitia by nemalo ďalej prebiehať. Digitálne nástroje majú byť vždy iba pomôckou a nezaťažovať vedúceho podniku, resp. výroby a zbytočne ho zdržovať v kancelárii. Preto má úspech len ten, kto využíva digitálne možnosti premyslene a účelne. Úspešní vedúci podnikov by mali byť skôr na poli než v kancelárii", povedal Karl-Heinz Mann na záver.